OBSAH
1. Úvod.........................................................................................................................................4
2. Softvérová kriminalita u nás a vo svete.......................................................................................5
2.1. Príležitosť robí zlodeja.............................................................................................6
2.2. Ako sa chránia softvérové firmy pred nelegálnym kopírovaním...................................6
2.3. Ako sa porušuje zákon............................................................................................7
2.4. Ako na nás prídu....................................................................................................7
2.5. Ako sa vyhnúť problémom.......................................................................................8
2.6. Etika......................................................................................................................9
2.7. Koľko nás softvér stojí?...........................................................................................9
3. Čo prináša nový autorský zákon...............................................................................................10
3.1. Legálne definície...................................................................................................10
3.2. Autor...................................................................................................................11
3.3 Počítačový program ako dielo................................................................................12
3.4. Obsah autorského práva a jeho obmedzenia...........................................................12
4. Záver.....................................................................................................................................18
5. Prílohy....................................................................................................................................19
6. Použitá literatúra.....................................................................................................................22

1. ÚVOD
Pod pojmom softvérová kriminalita sa zväčša myslí porušovanie licenčných podmienok softvérových produktov tým, že za jeho používanie výrobcovi nezaplatíme. Softvér má nehmotnú podobu rovnako ako vynález alebo hudba a jeho hodnota je vyjadrená v duševnej práci autora alebo výrobných nákladoch výrobcu. Pojem krádež je mierne zavádzajúci - nie je totiž jedno, či niekomu ukradneme auto alebo si skopírujeme jeho softvér. Je to podobné, ako keby sme si auto dokázali vyklonovať, alebo skopírovať, pričom jemu by auto zostalo a my by sme sa ráno mohli odviezť do práce. Skôr ide o ušlý zisk. Nekúpime totiž auto od výrobcu áut, ak už máme jedno od suseda.

2. SOFTVÉROVÁ KRIMINALITA U NÁS A VO SVETE
Miera softvérovej kriminality dosiahla podľa vyjadrení BSA (Business Software Alliance) na Slovensku 45 %. Podľa informácií BSA v roku 2002 boli škody spôsobené softvérovým pirátstvom až 907 miliónov Sk, čo v porovnaní s rokom 2001 predstavuje až 155-percentný nárast.
BSA - Business Software Alliance je „celosvetové združenie vedúcich výrobcov škatuľového softvéru, hardvéru a predstaviteľov internetového sektora" a zastupuje také firmy, ako sú napríklad Adobe Systems, Apple, Autodesk, Avid, Bentley Systems, Borland, Macromedia, Microsoft, Network Associates, Symantec, daľej IBM, HP, PeopleSoft a ďalšie.
BSA na Slovensku vyvíja hlavne osvetovú činnosť, kde vysvetľuje dôležitosť platenia za softvér, ďalej prevenčnú činnosť, ktorá spočíva v tom, že upozorňuje podozrivých na to, aby si zlegalizovali používaný softvér, a plní aj represívnu činnosť spočívajúcu v spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní pri postihovaní osôb porušujúcich zákon.

Najnižšia miera softvérovej kriminality je v krajinách Severnej Ameriky (približne 20 %). V Číne je to podľa rôznych zdrojov pre porovnanie viac ako 90 %, v krajinách Afriky napríklad viac ako 80 %. Vo všeobecnosti platí, že čím má krajina nižšiu životnú úroveň, tým je miera softvérovej kriminality vyššia a rovnako platí aj to, že ak krajina na svojom území nemieni postihovať nelegálne kopírovanie, inštalácie a používanie softvéru, je miera používania nelegálneho softvéru veľmi vysoká. To je napríklad prípad Číny, Ruska alebo Ukrajiny, kde podiel nelegálneho softvéru je viac ako 89 %.
Najvyššiu mieru nelegálnych inštalácií softvéru na Slovensku má segment domácností, potom malé a stredné firmy a najnižšiu, naopak, veľké firmy. V dnešnej dobe je pre veľkú firmu riskantné využívať nelegálny softvér, lebo pokuty môžu byť skutočne astronomické a riziko odhalenia je takisto vysoké. Vyšetrenie jedného prípadu priemerne trvá približne 3 - 4 roky.
Napriek nízkemu počtu odsúdených, miera používania nelegálneho softvéru na Slovensku od roku 1992 výrazne klesla, a to podľa viacerých zdrojov vďaka osvete, ale najmä pre zastrašovanie zo strany BSA. Množstvo letákov s uväzneným podnikateľom, kontroverzná kazeta s fingovaným záťahom proti firme, ktorá používala nelegálne nainštalovaný softvér, rozposlaná mnohým firmám, známy „bonzáčik" na webovej prezentácii www. bsa.sk či rôzne informačné klebietky a správy o prenasledovaných firmách, zabavených počítačoch, údajných kontrolách a podobne dosiahli svoje. Dnes už napríklad nenarazíte v inzertných časopisoch na inzeráty typu: „Predám MS Office, 3D Štúdio Max a AutoCAD na jednom CD za 200 Sk." Stránky ponúkajúce „zlacnený" softvér tiež takmer celkom vymizli zo slovenského internetu. Väčšina veľkých firiem s 50 a viac počítačmi už používa prevažne legálny softvér a malé a stredné firmy takisto pomaly prechádzajú na legálne nadobudnutý softvér.
Tých, ktorí boli skutočne chytení a odsúdení, je zatiaľ ako šafranu. Tí, ktorí to „dotiahli" až do súdnej siene, boli zväčša notoricky známi podnikavci predávajúci rôzny softvér prostredníctvom ponuky na internete alebo v inzertných časopisoch.