Ak údaje nie sú z tejto oblasti, algoritmus sa alebo nezastaví, alebo sa zastaví, ale nedostaneme požadované výsledky.

Po oboznámení sa so základnými pojmami môžeme algoritmus definovať ako postupná transformácia vstupných údajov na výstupné a naopak.

Pre zobrazenie algoritmu používame rôzne metódy; patrí k nim napr.:

- formalizovaný popis priebehu pracovného postupu vo forme textu členeného na odstavce (logické štruktúry z funkčného hľadiska)

- dátovo orientované diagramy HIPO (z angl. Hierarchy plus Input- Process- Output, tzn. hierarchický diagram a diagram vstupu, spracovania, výstupu), spojujúce v grafickom vyjadrení funkčné členenie problému, štruktúry dát a pracovných postupov pri rôznom stupni podrobnosti

- štruktúrne diagramy zamerané predovšetkým na zobrazenie postupností operácií v úlohe, avšak s využitím štandartných algoritmických štruktúr

- štruktúrne diagramy vo forme stromového diagramu, v ktorom sa procesy postupne členia až na najnižšiu úroveň, tzn. k operáciám so súčasnou charakteristikou algoritmickej štruktúry (vetvenie, opakovanie a pod.)

- vývojové diagramy toku dát a vývojové diagramy programu zobrazujúce predovšetkým postupnosť operácií v systéme a v jednotlivých úlohách

- rozhodovacie tabuľky využívané zvlášť pri zložitých rozhodovacích procesoch v algoritmoch programu

- slovný zápis v bežnej reči

Aj keď štruktúry algoritmov môžu byť rozmanité, môžeme ich rozdeliť na tri základné:

- lineárna jednoduchá štruktúra(sekvenčná): algoritmus prebieha lineárne bez opakovania a obsahuje v podstate vstupné, výpočtové a výstupné operácie

- lineárna rozvinutá štruktúra(rozhodovacia): algoritmus opäť prebieha lineárne bez opakovania, obsahuje však naviac operáciu výberu, keď určité operácie sa prevedú len za splnenia určitých podmienok. V opačnom prípade sa pokračuje ďalej vo výpočte alebo sa realizujú iné operácie. Dochádza teda k vetveniu v lineárnej sekvencii operácie programu. Vetvenie môže byť viacnásobné, závislé na hodnotách, ktoré obsahuje premenná nazývaná prepínač.

- cyklická štruktúra: algoritmus môže prebiehať dvojako. V prvom prípade prebieha cyklus tak dlho, pokiaľ podmienka má hodnotu ÁNO. V druhom prípade sa opakuje tak dlho, pokiaľ podmienka má hodnotu NIE; cyklus teda prebehne minimálne raz. Tieto druhy cyklov používame v tom prípade, keď môžeme predom stanoviť počet opakovaní cyklu. Vedľa týchto dvoch typov štruktúr ešte uveďme štruktúru cyklu, keď počet priechodov cyklom predom poznáme. V algoritme je buď počet opakovaní uvedený ako konštanta, alebo sa pred zahájením cyklu príslušnej riadiacej premennej priradí určitá hodnota. Opakované prevádzanie operácií pri platnosti podmienky sa bežne používa pre ukončenie algoritmu pri tzv. dotaze alebo teste na koniec spracovania.

- premenná: je to objekt, ktorý má určitý typ, má priradené meno a hodnotu, ktorú môže v priebehu operácie zmeniť.