História počítačov

Srdcom počítača je mikroprocesor. Jeho korene siahajú až do dávnej minulosti. Prapredkom mikroprocesora je mechanický počítací stroj, ktorý už dávno navrhli konštruktéri, no kôli technológii výroby ho vtedy nebolo možné zostrojiť. Až technika polovodičov, vyvinutá v tomto storočí, objavila vlastnosti kremíka, ktorými bolo možné túto myšlienku uskutočniť.
Na počiatku histórie dnešných PC stojí profesor Wilhem Schickard, ktorý v roku 1923 zostrojil počítací stroj na základe ozubených koliesok. Nemec Gottried Wilhem Leibnitz objavil dvojkovú číselnú sústavu, a tým položil základy pre dnešné výpočtové systémy. V roku 1933 anglický matematik Charles Babbage vynašiel prvý číslicový automat s programovým riadením, no opäť nebol skonštruovaný, Až Konrad Zuse v r. 1941 uviedol do činnosti prvý fungujúci automat s programovým zariadením. Stroj bol pomenovaný Zuse Z3 skladal sa asi z 2000 relé, pracoval v dvojkovej sústave a ovládal už výpočty s desatinnou čiarkou.
Po vojne boli na krátku dobu používané počítače na báze elektróniek. Zástupcami tejto generácie sú MARK- 1 a ENIAC, ktoré však boli príliš poruchové a potrebovali veľmi veľa elektrickej energie. Elektrónkové systémy boli od roku 1948 postupne nahradzované, v mnohých smeroch lepšie, tranzistormi. Týmto nastúpila éra miniaturizácie, ktorá nabrala ďalší rozvoj
v r. 1968 s príchodom prvých integrovaných obvodov.
V roku 1981 firma IBM vyvinula prvý počítač pod označením PC/XT a neskôr PC/AT, ktoré boli základom pre dnešné PC. Ďalší rozvoj počítačov závisel hlavne od typu procesoru. Vedúce postavenie prebrala a stále drží firma Intel, ktorá už v roku 1971 vyrobila prvý počítač s procesorom s označením 4004. Bol to samostatný kremíkový integrovaný obvod, ktorý obsahoval 2300 tranzistorov a počítal rýchlosťou 60000 inštrukcií za sekundu. Následníkom bol procesor 8088 vyvinutý v roku 1979 s 29000 tranzistormi. Položil základy vo vývoji dnešných PC. Za týmto procesorom nasledovali čipy 286, 386, 486, 586, Pentium Owerdrive,Pentium, Pentium Pro, P6...
Dnes najnovšie procesory Pentium, ktoré sú iba málo väčšie, ako prvé čipy 8088 obsahujú viac ako 3,3 miliónov tranzistorov a počítajú s rýchlosťou 230 miliónov inštrukcií za sekundu. Kľúčom sú pokročilé techniky navrhovania obvodov spojené s najmodernejšími výrobnými technológiami.

Samotná výroba je veľmi komplexný proces obsahujúci veľa krokov napr.: návrh, simuláácia, výroba kremíkových plátkov, zapúzdrenie,, konečné testovanie.



VON NEUMANOVA LOGICKÁ SCHÉMA
POČÍTAČA


M OP

SYS. ZBERNICA



VST/VÝST ZAR.













VETVENIE PROGRAMU

Podmienené príkazy umožňujú vybrať na realizáciu na realizáciu jeden z dvoch alebo viacerých príkazov na základe splnenia určitej podmienky. Názov „podmienený“ pochádza z toho, že realizácia daného príkazu je podmienená splnením alebo nesplnením určitej podmienky.
Neúplný príkaz a úplný príkaz if používame na opis algoritmickej konštrukcie binárneho, vetvenia, v ktorej vyberáme na realizáciu jednu z dvoch akcií podľa splnenia alebo nesplnenia danej podmienky, pričom jedna z akcií môže byť prázdna. Príkaz case používame na opis algoritmickej konštrukcie n-árneho vetvenia, v ktorej vyberáme na realizáciu jednu z n akcií podľa predpísanej podmienky.

NEÚPLNÝ PRÍKAZ IF

Neúplný príkaz má tvar:
if b then p
Kde if a then sú vybrané slová, b je výraz typu boolean, p je príkaz.
Ako príklad neúplného príkazu možno uviesť:

a : if A>B then A := A - B;
b: if A>MAX then begin MAX := A;
M: = I
end
Príkazu if b then p zodpovedá v jazyku zavedenom v predmete algoritmy konštrukcia ak b tak p.

ÚPLNÝ PRÍKAZ IF

Úplný príkaz if má tvar:
if b then p1 else p2
kde if, then a else sú vyhradené slová, b je výraz typu boolean, p1 ap2 sú príkazy.
Ako príklady možno uviesť:

a: if A>B then A := A - B else B := B - A
b: if A>C then begin S := S + A;
Z := Z * C
end
else C := C - A;
c: if A>0 then S := S + A
else begin A := - A;
Z := Z + 1
end

Príkazu if b then p1 else p2 zodpovedá v jazyku zavedenom v predmete algoritmy konštrukcii ak b tak p1 inak p2.

Príkaz case má tvar:
case v of
h1 : p1;
h2 : p2;
.
.
.
hn : pn
end
kde case of a end sú vyhradené slová, v je výberový výraz, ktorý musí byť ordinárneho typu, h1, h2, ..., hn sú konštanty rovnakého typu, ako je typ výberového výrazu v a p1, p2, ..., pn sú príkazy.

Realizácia: Vyhotoví sa výberový výraz v a potom sa vykoná príkaz predznačený hodnotou, ktorá sa rovná hodnote získanej vyhodnotením výberového výrazu.

Príkaz case možno v jazyku zavedenom v predmete algoritmy zapísať takto:
ak v = h1 tak p1
inak
ak v = h2 tak p2
inak
.
.
.
ak v = hn tak pn
*ak
.
.
.
*ak
*ak
Ak premenná OPERATOR je typu char, možno ako príklad príkazu case uviesť:
case OPERATOR of
´+´: C:= A + B;
´-´: C:= A - B;
´*´: C:= A * B;
´/´: C:= A / B
end.