Al Gore bol prvým politickým lídrom, ktorý spozoroval význam internetu, jeho propagácie a podpory jeho vývoja. Žiadna osoba alebo dokonca malá skupina ľudí „nevymyslela“ internet. Je to výsledok dlhoročnej spolupráce ľudí z vládnej a univerzitnej spoločnosti. Ale treba spomenúť kongresmana, senátora a Viceprezidenta, človeka, ktorý sa pri tom podieľal. Je ním Al Gore.

1. Al Gore a jeho koncepcia informačnej infraštruktúry

Al Gore nikdy netvrdil, že stvoril internet, ale faktom ostáva, že bol pri iniciovaní internetu, rozprával a propagoval ho dlho predtým, než ho väčšina ľudí vôbec počúvala. Počas jeho slúženia pre Kongres Spojených štátov, prevzal iniciatívu vo vytváraní internetu.
V 70tých rokoch kongresman Gore propagoval ideu vysokorýchlostných telekomunikácií ako nástroja pre ekonomický rast a zlepšenie vzdelávacieho systému. Bol oficiálne zvolený na to, aby využil počítačovú komunikáciu na zlepšenie riadenia vedy a školstva. V tej dobe to bol kontroverzný koncept.
Ako senátor, v 1980s urgoval vládne agentúry, aby sa snažili zjednotiť zopár rozličných sietí do jednej siete. V tomto jeho počine ho podporovali National Research a Education Network (NREN) a táto iniciatíva sa stala jedným z hlavným prostriedkov pre šírenie internetu za možnosti počítačovej vedy.

1.1 Dátová sieť
To, že Gore napísal o národnej „dátovej diaľnici“ už v 1986 bolo veľmi signifikantné. Je treba ale zdôrazniť, že v tom čase IBM PC existovalo len 4 roky. The Apple II computer sa iba rozmáhalo. Používateľov internetu bolo okolo 5,089. Všetky univerzity sa napojili na internet v 1986. V 1988, Gore argumentoval o vytvorení vysoko kapacitnej národnej dátovej siete.
Táto dátová sieť alebo infraštruktúra by mala pozostávať z počítačov, elektronických a telekomunikačných zariadení, sieťových komponentov a noriem, a aplikácií, ktoré umožňujú pripojeným užívateľom tvoriť, organizovať a navzájom vymieňať dáta, zvuk, video a informácie na iných médiách. Projekt bol podporovaný Clintonovou vládou a budovaný primárne súkromným sektorom. Vládna participácia predstavovala výskum, politickú stratégiu a granty na podporu technického vývoja
Al Gorovou víziou Informačnej diaľnice, boli viacnásobné siete pozostávajúce z rôznych prenosových médií ako napr. optické vlákna, koaxiálne káble, satelity, rádiové i klasické medené vedenia, ktoré prinesú širokú škálu služieb a aplikácií informačných technológií do domovov, obchodnej sféry, škôl a nemocníc. Tieto siete utvoria základ vyvíjajúcej sa národnej a globálnej informačnej infraštruktúry.
„Pred 30 rokmi, na 30 výročie medzištátneho diaľničného systému som sponzoroval štúdiu superpočítačovej siete, na preskúmanie vlákninovej optickej siete, na prelinkovanie národných superpočítačov do jedného systému. Vysokokapacitné vlákninové optické siete budú informačnými superdiaľnicami zajtrajška. Národná sieť so združenými superpočítačmi a databázami budú prelinkované navzájom. Táto informačná infraštruktúra bude zoskupovať výskumné centrá a podniky, používajúce národné obrovské databanky ako budujúce bloky pre zvýšenie priemyselnej produktivity, vytvorenie nových produktov a zlepšenie prístupu k vzdelávacím knižniciam, dedinským školám a odborné vzdelávacie programy budú mať prístup k rovnakým národným zdrojom – databázy, superpočítače, akcelerátory.“ Toto boli jeho vízie, hoci skoro nikto si to predtým nevedel predstaviť, dnes je to už realita.

1.2Informačná superdiaľnica
Počas neskorých 80tých a začiatkom 90tých rokov, termín „informačná superdiaľnica“ sa stala typickým symbolom Gorových prejavov. Niektorí pozorovatelia dokonca hovoria, že on prišiel s týmto termínom.

Prečo vlastne Al Gore hovorí o novej informačnej štruktúre ako „Superhighway“:
a) pretože diaľnice slúžia na spojenie spoločností a umožňujú ekonomický rast
b) pretože prenáša správy prostredníctvom satelitu, vysoko v atmosfére
c) pretože to nebude nič stáť a nebude to mýtna cesta, cesta poplatkov (?)
d) pretože Gorov otec pracoval pre rezort dopravy (v oblasti dopravy), rád používa konštrukčné metafory.

Na upresnenie, aký je rozdiel medzi „Informačnou superdiaľnicou“ a „globálnou informačnou infraštruktúrou“, je to to isté. Oficiálny názov je „Národná Inforčmačná superdiaľnica“, ktorá používa komunikačné linky ako informačná superdiaľnica, vlákninové optické káble, software a všetky algoritmy a pod. Taktiež to zahŕňa digitálne knižnice a nové prístupy ku copyrightom, ktoré upresňujú protekciu intelektuálneho vlastníctva v tejto novej ére.
Hlavným úsilím vybudovania GII je možnosť využitia informačných technológií a vytvoriť infraštruktúru, ktorá bude prospešná pre všetkých obyvateľov a národy. Táto infraštruktúra môže pomôcť štátnym ekonomikám, podporovať zdravie, vzdelanie, environmentálnu ochranu a demokraciu.
Hoci sprvu sa rozprávalo len o prepojení Ameriky a vybudovanie infraštruktúry, ale tento návrh prerástol aj cez hranice a jadrom sa stala myšlienka, aby sa do konca storočia bola každá škola, každá knižnica, každá nemocnica, klinika pripojená na Internet; aby sa zo všetkých ľudských vedomostí vytvorila jediná všetkým prístupná Globálna digitálna knižnica.
Hlavne sa snažil o umožnenie a rozšírenie prístupu do sieti v školách a knižniciach. Dnes je už takmer 100% národných škôl je zapojených do siete internet.

1.3Oblasti zamerania
Hlavné oblasti, na ktoré sa program Národnej informačnej infraštruktúry zameriava, sú:
• školský systém a celoživotné vzdelávanie - NII sľubuje každej firme, vládnej agentúre, nemocnici, domovu, knižnici a škole v Spojených štátoch kedykoľvek a odkiaľkoľvek prístup k informáciám, videu, multimediálnym aplikáciám. Vďaka týmto technológiám a národnému prístupu k skvalitneniu vzdelávania budú mať študenti všetkých vekových kategórií prístup k najkvalitnejšiemu vzdelávaniu a možnosť dosiahnuť najvyššie akademické vzdelanie. Študenti budú mať prístup k multimediálnym elektronickým knižniciam a múzeám obsahujúcim text, obrázky, video, hudbu, animácie, simulácie a výukový softvér. Učitelia, technici, obchodní manažéri a všetci vedeckí pracovníci budú mať dostupné nové metódy práce a vzdelávania, a budú si môcť navzájom vymieňať skúsenosti a nápady.

• elektronický obchod - Vízia elektronického obchodu umožní americkým obchodným spoločnostiam zvýšiť svoju produktivitu a nájsť nové trhy. NII umožní firmám znížiť náklady, efektívnejšie riadenie, zlepšenie kvality a zrýchlenie poskytovaných služieb. Malým firmám umožní konkurovať veľkým obchodným gigantom a tak zlepší podmienky hospodárskej súťaže.
• monitorovanie životného prostredia a využívanie prírodných zdrojov - NII umožní vznik celonárodnej prepojenej siete observatórií, vedeckých stredísk, archívov a knižníc, ktorá zabezpečí monitorovane všetkých oblastí životného prostredia, jeho ochranu a najefektívnejšie využívanie prírodných zdrojov. Okamžitý prístup k informáciám z monitorovacích stredísk a staníc umožní včasnú identifikáciu a prevenciu pred prírodnými a ekologickými katastrofami.

• vládne služby - Moderné informačné technológie zabezpečujú najväčší možný prístup informácii od vlády smerom k verejnosti. Informačné technológie sú ideálnym prostredníkom na výmeny informácií medzi vládou a verejnosťou, sú nástrojom pre zodpovedanie otázok a zbierania informácií nevyhnutných pre chod vlády i celej spoločnosti.

• zdravotníctvo - NII má veľký vplyv na zvýšenie kvality zdravotníctva o zníženie nákladov. Vďaka NII budú mať lekári, špecialisti, zdravotníci ale i pacienti prístup k všetkým dostupným informáciám a tak môžu čo najkvalitnejšie vykonávať svoju činnosť nevyhnutnú pre ochranu zdravia, liečbu a prevenciu. Celonárodná sieť umožní prístup všetkým občanom a zdravotníckym pracovníkom prístup k najaktuálnejším informáciám o konkrétnych medicínskych technológiách, pacientom zabezpečí kvalitnejšiu starostlivosť vďaka okamžitému prístupu k všetkým potrebným informáciám.

• knižnice - Knižnice umožnia prístup k rozsiahlym zbierkam informácií a digitalizovanému kultúrnemu dedičstvu. Knižnice budú zárukou toho, že informácie sú prístupné a musia zabrániť rozdeleniu spoločnosti na tých, čo majú prístup k informáciám a tých, čo tento prístup nemajú.

• výroba
1.4 Prejavy
Al Gore tvrdil, že aby sa predišlo spoločenským rozdielom v informačnej spoločnosti,
a) poskytne sa rovnaký prístup k informačným službám pre všetky podniky a korporácie
b) poriadne ohraničiť súkromné investície v informačnom odvetví, v prospech vládneho financovania
c) zaistiť univerzálnu službu prostredníctvom nízkych cien informačnej služby pre každého
d) vyžadovať sociálnych príjmateľov, aby dostali prácu a mohli by dovoliť informačné služby

V prejave, ktorý sa konal v septembri 1994, Viceprezident Al Gre rozprával o budovaní informačnej superdiaľnice. V tej dobe sa síce ešte len rozmáhal internet, ale tento prejav bol prenášaný naživo do CompuServe, jedného z informačných služieb tvoriacich prototyp informačnej diaľnice.
„Vieme, že informačná superdiaľnica sa dotkne života všetkých američanov, zmení sa spôsob každodenného života, cesta do obchodu môže byť čoskoro taká ľahká, ako zapnutie počítača, hlasové dáta a grafická komunikácia sa môže skolapsovať do modu multimediálneho prenosu, možno „skolapsovať“ nie je správne slovo, ale v budúcnosti možno nebudeme poznať rozdiel medzi televíziou a počítačom...“
„Koľko ľudí malo osobné počítače na stoloch pred desiatimi rokmi a koľko ich má teraz? Pravdepodobne 90 percent práce, ktorú robím keď som v úrade v Západnom Krídle Bieleho domu je na počítači. Každý pracovník je k nemu pripojený...“
„Pred dvadsiatimi rokmi som bol novinárom. A proces, ktorý sme používali bol – staré mechanické stroje, ľudia ktorí mali schopnosti čítať písmo z opačných strán, sádzali písmo, potom som im pomohol prekontrolovať hlavnú stránku a vložili sme to do obrovskej nádoby, ktorá mohla byť tak z 15. storočia. Vyzeralo to ako stredoveká technológia, pretože to bola stredoveká technológia. A to bolo len pred 20 rokmi. A neskôr sme to zmenili za niečo, čo sa nazývalo scanner-ready copy a nakoniec za počítačové terminály.“

Záver
Al Gore si uvedomil dôležitosť Internetu pre globálnu spoločnosť a pre jej ekonomiku a prinútil vládu podporiť realizáciu tejto myšlienky. Vďaka tomu sa v Spojených štátoch už niekoľko rokov realizuje myšlienka Informačnej diaľnice. V roku 1995 sa zišli zástupcovia skupiny G7 - siedmich najvyspelejších krajín sveta, aby navrhli pilotné projekty pre realizáciu programu Globálnej informačnej infraštruktúry. Medzi vyhlásené programy patrí okrem iného: výuka a výchova, elektronické knižnice, digitalizácia svetových fondov a vytvorenie virtuálnych zbierok poznatkov celého ľudstva online, elektronické múzeá a galérie, ktoré by návštevník navštevoval prostredníctvom svojho počítača, nadnárodný systém ochrany životného prostredia, nadnárodný bezpečnostný manažment, nadnárodný systém ochrany zdravia, všeobecné sprístupňovanie vládnych materiálov online, digitálny globálny trh, informačný systém pre ochranu a využívanie zdrojov morí, a ďalšie

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk