1. 1 Prístupy k spoločnosti
Podľa definovania informačnej spoločnosti existuje k nej všeobecne päť prístupov: (3)
1.technologický prístup
2.ekonomický prístup
3.zamestnanecký prístup
4.priestorový prístup
5.kultúrny prístup

1.Technologický prístup zdôrazňuje úlohu informačných technológií v premene spoločnosti. Problémom je meranie efektívnosti technológií a ich úloha v spoločenskom rozvoji.
2.Ekonomický prístup sa zameriava na kvantitatívny charakter informácií súvisiaci s mierami informačnej spoločnosti a informačného priemyslu. Často sa využíva štatistika na dôkaz vzrastu podielu informačných činností na vytváraní hrubého národného produktu (vrátane vzdelávania, komunikačných médií, informačných služieb v oblasti práva, poisťovníctva, medicíny, výskumu a neziskových činností). Problém je v definovaní tzv. informačného sektora.
3.Profesijný prístup určuje informačnú spoločnosť tým, že prevládajúcim zamestnaním je široko chápaná informačná práca. Problémom je kategorizácia zamestnancov, ktorá nie je jednoznačná ani z hľadiska stupňa zaoberania sa informáciami v určitej profesii.
4.Priestorový prístup kladie dôraz na informačné siete, prepájanie miest s vplyvom na organizáciu času a priestoru. Problémom je predpoklad, že práve siete menia spoločenskú štruktúru.
5.Kultúrny prístup k informačnej spoločnosti sa týka rastu informácií v sociálnom obehu (televízia, masmédiá, reklama). Podľa toho má sociálna interakcia informatívnejší charakter v súčasnosti ako v minulosti a informačné prostredie je intímnejšie, tvorivejšie, podporujúce kultúrnu a individuálnu identitu.

1.2Znaky spoločnosti
Hoci na teoretickej úrovni nepanuje jednota pri určovaní znakov informačnej spoločnosti, všeobecne sa zdôrazňuje najmä skutočnosť, že informačné a komunikačné technológie sa stali nevyhnutnými pre fungovanie ľudskej spoločnosti v jej aktuálnej podobe (spoločnosť samozrejme môže existovať aj bez nich, ale bola by to odlišná spoločnosť od tej, v ktorej žijeme).

Evidentné vlastnosti informačnej spoločnosti sú práve tie, ktoré sa priamo odvolávajú na vonkajšie, kvantifikovateľné stránky a procesy:
•Komodifikácia informácií - informácie sa stávajú tovarom (boli ním aj v minulosti, nikdy predtým však trh s informáciami nebol taký rôznorodý a nevykazoval najvyšší obrat a rast v rámci národného hospodárstva, navyše informácie sú nevyhnutné pre výrobu iných tovarov, z čoho vyplývajú aj nežiaduce sprievodné znaky informačnej spoločnosti, ako sú informačná chudoba aj v najvyspelejších krajinách či informačná priepasť medzi štátmi).
•Informačný sektor zamestnáva viac pracovníkov ako ktorákoľvek iná ekonomická sféra (jednotliví autori sa doslova predbiehajú, kto uvedie vyššie percento zamestnancov v informačnom sektore, všetko závisí od kritérií pre definovanie informačného sektora, - napr. patria doň montéri telekomunikačných zariadení alebo opravári televízorov?).

•Informatizácia procesov výroby, distribúcie a predaja tovarov a služieb - technológie umožňujú kvalitatívne odlišné vzťahy medzi firmami, medzi firmami a zákazníkmi, resp. medzi firmami a zamestnancami (na trhu sa presadzujú aj menšie spoločnosti, ktoré efektívnym využívaním informácií operatívne reagujú na požiadavky trhu, šetria čas, skladovacie priestory a pod., práca na diaľku pripomína domácu prácu stredovekých remeselníkov, vedie k prelínaniu voľného a pracovného času, spôsobuje neviditeľné" formy nezamestnanosti, vyžaduje nepretržité samovzdelávacie, atď.).
•Jednotlivé informačné a telekomunikačné technológie vytvárajú konfigurácie, resp. spájajú sa do multifunkčných prístrojov (najjednoduchším príkladom sú reťazce typu telefón - modem - počítač - tlačiareň, resp. kopírujúca tlačiareň, faxmodem, karty do počítačov a pod.).
•Tie isté informácie sú prístupné najrôznejšími kanálmi a médiami (rovnaká hudba z pásky, CD alebo internetu; rovnaké informácie prichádzajú po osiach počítač - internet, aj televízor - káblová sieť, aj do mobilného telefónu WAP či GPRS; ten istý film je dostupný zo satelitnej televízie, vidoprehrávača alebo na počítači s DVD a pod.).