Informačná infraštruktúra v informačnej spoločnosti

Informovanosť v informačnej spoločnosti v 21. storočí bude takým fenoménom, akým bola technizácia pre nás v 20. storočí. Popri nepretržitom ďalšom vzdelávaní informovanosť sa stane ďalším rozmerom kooperujúcej spoločnosti. Zatiaľ čo úlohou technizácie zostáva technická realizácia opakujúcich sa činností ľudskej práce, informovanosť sa stala nevyhnutnou súčasťou tvorivej činnosti, zdrojom ktorej sú produkované informácie v procese ľudskej práce. Produkované informácie sa stávajú informačným zdrojom, ktorý ich môže nepretržite a opakovane sprístupňovať.

Rozvoj informačnej infraštruktúry v celej šírke umožňuje modernými informačnými a telekomunikačnými technológiami prenos informácií najrozmanitejšieho typu. Vyspelé krajiny orientujú mnohé programy a projekty týmto smerom. Zabezpečovanie technických a programových aspektov tohto procesu však nestačí.

1Informačná infraštruktúra v informačnej spoločnosti

Prechod k informačnej spoločnosti je dnes všeobecne považovaný za civilizačnú transformáciu vyvolanú nástupom moderných technológií. (1)
Informačnú infraštruktúru môžme definovať ako súhrn materiálno-technického zariadenia a informačných inštitúcií, ktoré sú nevyhnutným zákonom na zabezpečenie informačných a komunikačných procesov v spoločnosti (2). A taktiež predstavuje komplex nástrojov na zber, spracovanie a sprístupňovanie informácií.
Informačná spoločnosť je založená na prieniku informačných technológií, informácií a poznatkov do všetkých oblastí spoločenského života v takej miere, že zásadne menia spoločenské vzťahy a procesy. Aktuálna terminológia v knižničnej a informačnej vede definuje informačnú spoločnosť ako koncepciu, v ktorej všetky aspekty života sú závislé od prístupu k informáciám – okrem technológie zahŕňa aj oblasti sociálne, ekonomické a politické. (1)
V strategických dokumentoch vládnych orgánov sa informačná spoločnosť a budovanie globálnej a národných informačných infraštruktúr vymedzujú mimo hraníc doterajších organizačných štruktúr. Informačná spoločnosť sa v týchto rámcoch charakterizuje systémami komunikácie na diaľku – v oblastiach práce, nákupov, učenia či odborných podujatí (teleworking, teleshopping, telelearing, teleconferencing) vrátane virtuálnej knižnice.

Najznámejšou z teórií informačnej spoločnosti je predstava prof. D. Bella zo 60. rokov. Teória hovorí o posune ku globalizácii a integrácií spoločenských a ekonomických činností pod vplyvom technológií. K takejto spoločnosti môže dôjsť len vtedy, keď sa už základné materiálne ciele dosiahli a keď sa spoločnosť začína organizovať vzhľadom na poznanie s cieľom kontroly a riadenia inovácie a zmeny (3).
Optimisti predpovedajú výrazné zmeny v životnom štýle, osobnej a hodnotovej orientácií a ekonomických štruktúrach. Dokazujú, že informačná spoločnosť má optimistické vyhliadky pri riešení globálnych problémov životného prostredia, pri väčšom priestore pre kreatívnu prácu a duchovnú kultiváciu, že široký prístup k informáciám zdokonalí mechanizmy demokracie a trhu, že vývoj bude smerovať k harmónii medzi jednotlivcami, spoločnosťami, národmi.
Pesimisti upozorňujú na nemennosť ľudskej podstaty, nemilosrdný boj o zisk, prehlbovanie byrokracie, odcudzovanie na pracoviskách, vytváranie veľkej priepasti medzi informačne bohatými a informačne chudobnými. Vo víziách sa objavuje aj problém strachu z technológie a novej sociálnej priepasti medzi ľuďmi vykonávajúcimi vysokoprofesionálnu (informačnú) činnosť a medzi pracovníkmi vykonávajúcimi rutinné práce ako neprofesionálnou triedou s nízkymi príjmami.
1. 1 Prístupy k spoločnosti
Podľa definovania informačnej spoločnosti existuje k nej všeobecne päť prístupov: (3)
1.technologický prístup
2.ekonomický prístup
3.zamestnanecký prístup
4.priestorový prístup
5.kultúrny prístup

1.Technologický prístup zdôrazňuje úlohu informačných technológií v premene spoločnosti. Problémom je meranie efektívnosti technológií a ich úloha v spoločenskom rozvoji.
2.Ekonomický prístup sa zameriava na kvantitatívny charakter informácií súvisiaci s mierami informačnej spoločnosti a informačného priemyslu. Často sa využíva štatistika na dôkaz vzrastu podielu informačných činností na vytváraní hrubého národného produktu (vrátane vzdelávania, komunikačných médií, informačných služieb v oblasti práva, poisťovníctva, medicíny, výskumu a neziskových činností). Problém je v definovaní tzv. informačného sektora.
3.Profesijný prístup určuje informačnú spoločnosť tým, že prevládajúcim zamestnaním je široko chápaná informačná práca. Problémom je kategorizácia zamestnancov, ktorá nie je jednoznačná ani z hľadiska stupňa zaoberania sa informáciami v určitej profesii.
4.Priestorový prístup kladie dôraz na informačné siete, prepájanie miest s vplyvom na organizáciu času a priestoru. Problémom je predpoklad, že práve siete menia spoločenskú štruktúru.
5.Kultúrny prístup k informačnej spoločnosti sa týka rastu informácií v sociálnom obehu (televízia, masmédiá, reklama). Podľa toho má sociálna interakcia informatívnejší charakter v súčasnosti ako v minulosti a informačné prostredie je intímnejšie, tvorivejšie, podporujúce kultúrnu a individuálnu identitu.

1.2Znaky spoločnosti
Hoci na teoretickej úrovni nepanuje jednota pri určovaní znakov informačnej spoločnosti, všeobecne sa zdôrazňuje najmä skutočnosť, že informačné a komunikačné technológie sa stali nevyhnutnými pre fungovanie ľudskej spoločnosti v jej aktuálnej podobe (spoločnosť samozrejme môže existovať aj bez nich, ale bola by to odlišná spoločnosť od tej, v ktorej žijeme).

Evidentné vlastnosti informačnej spoločnosti sú práve tie, ktoré sa priamo odvolávajú na vonkajšie, kvantifikovateľné stránky a procesy:
•Komodifikácia informácií - informácie sa stávajú tovarom (boli ním aj v minulosti, nikdy predtým však trh s informáciami nebol taký rôznorodý a nevykazoval najvyšší obrat a rast v rámci národného hospodárstva, navyše informácie sú nevyhnutné pre výrobu iných tovarov, z čoho vyplývajú aj nežiaduce sprievodné znaky informačnej spoločnosti, ako sú informačná chudoba aj v najvyspelejších krajinách či informačná priepasť medzi štátmi).
•Informačný sektor zamestnáva viac pracovníkov ako ktorákoľvek iná ekonomická sféra (jednotliví autori sa doslova predbiehajú, kto uvedie vyššie percento zamestnancov v informačnom sektore, všetko závisí od kritérií pre definovanie informačného sektora, - napr. patria doň montéri telekomunikačných zariadení alebo opravári televízorov?).

•Informatizácia procesov výroby, distribúcie a predaja tovarov a služieb - technológie umožňujú kvalitatívne odlišné vzťahy medzi firmami, medzi firmami a zákazníkmi, resp. medzi firmami a zamestnancami (na trhu sa presadzujú aj menšie spoločnosti, ktoré efektívnym využívaním informácií operatívne reagujú na požiadavky trhu, šetria čas, skladovacie priestory a pod., práca na diaľku pripomína domácu prácu stredovekých remeselníkov, vedie k prelínaniu voľného a pracovného času, spôsobuje neviditeľné" formy nezamestnanosti, vyžaduje nepretržité samovzdelávacie, atď.).
•Jednotlivé informačné a telekomunikačné technológie vytvárajú konfigurácie, resp. spájajú sa do multifunkčných prístrojov (najjednoduchším príkladom sú reťazce typu telefón - modem - počítač - tlačiareň, resp. kopírujúca tlačiareň, faxmodem, karty do počítačov a pod.).
•Tie isté informácie sú prístupné najrôznejšími kanálmi a médiami (rovnaká hudba z pásky, CD alebo internetu; rovnaké informácie prichádzajú po osiach počítač - internet, aj televízor - káblová sieť, aj do mobilného telefónu WAP či GPRS; ten istý film je dostupný zo satelitnej televízie, vidoprehrávača alebo na počítači s DVD a pod.).
Existencia modernej informačnej infraštruktúry je dnes jednou z hlavných charakteristík ekonomík vyspelých priemyselných štátov. Vytváranie modernej informačnej infraštruktúry je predmetom strategického záujmu vlád všetkých vyspelých krajín sveta. Informačná infraštruktúra má dnes výrazný rozvojový, strategický a reštrukturalizačný charakter. Pre transformáciu na ekonomiku informačného typu znamená informačná infraštruktúra približne to, čo pre vznik industriálnych ekonomík znamenala dopravná infraštruktúra. Informačná infraštruktúra navyše umožňuje transformáciu ekonomík a spoločností do sietí a tiež aj ich globalizáciu a prepojenie so svetom. Vytváranie a modernizácia informačnej infraštruktúry je stále v ohnisku záujmu aj štátov, ktoré už modernou informačnou infraštruktúrou disponujú. Slovensko v súčasnej dobe disponuje dosť zastaranou telekomunikačnou infraštruktúrou, ktorú je treba čo najskôr nahradiť modernou informačnou infraštruktúrou svetových parametrov (4).

V súčasnosti prebiehajúca a rastúca informatizácia spoločnosti vytvára zvyšujúci sa tlak na potrebu včasných a kvalitných informácií, ktoré sú nesmierne potrebné a dôležité pre všetky zodpovedné rozhodovacie procesy. Rast zložitosti rozhodovacích procesov a skracovanie času, ktorý je pre rozhodovanie k dispozícii, ide ruka v ruke s rastom rizík a dôsledkov za chybné či neskoré rozhodnutia. Charakter súčasného hospodárskeho prostredia a význam informácií v tomto prostredí vyvoláva silnejúcu potrebu existencie kvalitnej informačnej infraštruktúry, ktorá sa stáva nevyhnutnou podmienkou pre efektívne riadenie nielen podnikov a firiem, ale aj obecných a štátnych úradov. (5)
Vybudovaná a fungujúca informačná infraštruktúra pôsobí na rozvoj mesta a regiónu akceleračne, pretože umožňuje zúčastneným subjektom rýchlejší prístup k informáciám, a teda aj k novým technológiám, čo vytvára predpoklad väčšej konkurencieschopnosti nielen firiem, ale aj územných celkov (9).

1.3Internetovská éra
Ak chceme v podmienkach tvoriacej sa informačnej spoločnosti obstáť, budeme musieť vo svojej práci využívať informačné technológie. Jedným zo základných krokov kvalitného a moderného využívania informácií a komunikácie je pripojenie na sieť INTERNETu. (5)
Pripojenie na INTERNET však pre vybudovanie informačnej infraštruktúry nestačí. Koncepcie tiež nemôžu byť zamerané len na technické hľadisko komunikačnej infraštruktúry, ale musia byť orientované na oblasť spracovania, sprístupňovania a využívania informačných zdrojov. Nestačí byť iba “konzumentom”, treba byť aj "poskytovateľom" informácií a tým si uchovať svoju vlastnú komerčnú samostatnosť a dostupnosť (presadenie práva na vlastnú existenciu). Dobre fungujúca informačná infraštruktúra predpokladá prepracovaný systém budovania zdrojov informácií, získavania údajov, ich priebežnú aktualizáciu a najmä jednoduchý prístup k nim pre čo najširší okruh používateľov.

Politickí a verejní činitelia majú pravdu, keď hovoria o potenciálnej medzere medzi tými, ktorí budú mať prístup k informáciám a tými, ktorí sa k nim nedostanú. Niektorí ľudia majú možnosť získať prístup k lepšej technológii ako ostatní, tak ako k lepšiemu jedlu, lepším domovom, doprave, lekárskej starostlivosti, vzdelaniu i zábave. Ešte stále veľa ľudí nemá prístup k novým technológiám. Ako obstoja v konkurencii, ako dokážu udržať krok s ostatnými? Ale nielen chudobným hrozí, že ostanú pozadu. Ľudia na vidieku, zdravotne postihnutí a starší ľudia môžu tiež zaostať...
1.4 Knižnice a informačná infraštruktúra
Manifest UNESCO z novembra 1994 konštatuje, že rozvoj tvorivosti občanov a ich účasť na verejnom živote "závisí od primeraného vzdelania, ako aj od slobodného a neobmedzeného prístupu k vedomostiam, myšlienkam, kultúre a informáciám”. Pre naplnenie tohto zámeru nie je potrebné čakať na vybudovanie štátneho informačného systému. Pomôcť si môžeme sami. Už teraz. A to najmä tým, že efektívne využijeme súčasné zdroje, ktoré sa v neziskovej sfére nachádzajú. Takýmto veľkým, nie celkom využitým žriedlom sú knižnice. Množstvo kníh a množstvo informácií... A navyše: poslaním knižníc je riešenie problémov spracovania a sprístupňovania informácií... (5)

Sotvakto sa dnes pozastaví nad knižnicou s modernou informačnou infraštruktúrou, úplnými elektronickými katalógmi, elektronickou knižničnou a informačnou samoobsluhou a rozsiahlou ponukou elektronických informačných zdrojov. Vo svete jestvuje príliš veľa skvelých príkladov. Raritou je skôr knižnica bez počítača a so všeobecným nepochopením sa stretáva zaostávajúce tempo v účelnom a zreteľnom využívaní informačnej technológie v knižničných službách. A hoci sa vstup výpočtovej techniky do našich knižníc udial v uplynulom storočí, nie všade sa dodnes dosiahol želateľný úspech. Zoznam pravdepodobných príčin tohto stavu je rozsiahly, faktory neúspechu môžu zdanlivo prameniť v ekonomickej, spoločenskej i v politickej oblasti. Hlavnou príčinou však obvykle býva nesprávny odhad technologického potenciálu a pripravenosti cieľového prostredia. (6)

Knižnice, ako prirodzené centrá informačnej obsluhy verejnosti, môžu zohrať kľúčovú úlohu pri aktívnom zabezpečovaní neobmedzeného prístupu verejnosti ku všetkým publikovaným materiálom, v podpore vzdelávania a výučby, poskytovania základného vedomostného fondu. (8)
Práve knižnice sú jedným zo základných nástrojov realizácie základného ľudského práva na rovnocenný prístup k informáciám a k ich výmene, na získavanie vedomostí a slobodné utváranie názorov. Knižnice sú chápané predovšetkým ako informačné inštitúcie a sú považované za predmet verejného záujmu v oblasti získavania a efektívneho využívania informácií pre rozvoj spoločnosti. Knižnice takto tvoria jeden zo základných článkov informačnej infraštruktúry štátu. (5)
Rozvoj knižničných systémov je jeden zo základných predpokladov pre vstup ľudstva do postindustriálnej éry, v ktorej hybnou silou rozvoja spoločnosti budú vedomosti a informácie. Preto je dôležité podporovať systematickú realizáciu a integráciu knižničných systémov v miestnom, národnom a medzinárodnom rozsahu.
Bolo by neodpustiteľnou chybou, keby knižnice stratili svoje dominantné postavenie pri formovaní nového kultúrneho štýlu. Všestranná podpora knižníc najmä verejných knižníc, ich hlavných funkcií je nevyhnutná práve teraz, keď sa vytvára globálna informačná infraštruktúra. To znamená, že treba verejné knižnice modernizovať tak po stránke čisto technickej, ako aj po stránke knižnično-informačných technológií, aby sa utvorili možnosti pre knižničné služby sprístupniť každému potrebné informácie zo všetkých domácich i zahraničných zdrojov. (7)
So zaostávajúcou modernizáciou verejných knižníc sa musíme rýchlo vysporiadať, v opačnom prípade by sme sa ocitli v oblasti verejných knižničných služieb na okraji vývojových trendov a mohli by sme sa dostať mimo hlavného prúdu.
Uvedomenie si globálnosti informačnej reality je veľmi dôležité pre ďalší vývoj všetkých typov knižníc na Slovensku. Formovanie ich právnej podstaty v novom knižničnom zákone by mohol byť práve ten prvý krok správnym smerom do nového storočia.
Celková premena spoločnosti i jej jednotlivých štruktúr si žiada nové prístupy a metódy riadenia. Pre zabezpečenie efektívnosti knižničného systému je cieľavedomá koordinácia a spolupráca predpokladom efektívneho vynakladania finančných prostriedkov z verejného rozpočtu. Všetky projekty navyše predpokladajú postupnú elimináciu materiálnych, technických, vedomostných a iných prekážok, ktoré bránia ľuďom v prístupe k všeľudskému poznaniu.
Funguje množstvo prekážok a poznanie príčin ich vzniku sa javí ako jeden z predpokladov pre ich elimináciu. V súčasnosti sa ako základné príčiny javia:
•ekonomické možnosti štátu,

•absencia demokratického myslenia (stále sa iba málo uznáva a rešpektuje zložitosť a citlivosť procesu demokratizácie. Odmietnutie centrálne riadeného hospodárstva na úrovni jednotlivca odrážalo predovšetkým nespokojnosť so zbytočne zbyrokratizovaným systémom. Rečnenie o demokracii a voľnom trhu, ktoré nastúpili, však nemôžu nahradiť pochopenie týchto pojmov ani rozpoznanie veľmi jemného rozdielu medzi súkromnou iniciatívou a chamtivosťou jednotlivca.),
•nedostatočné chápanie obsahu a cieľov informatizácie spoločnosti,
•absencia začlenenia základných funkcií a cieľov knihovníctva do základných cieľov a priorít informatizácie spoločnosti.

Dôsledky príčin vzniku a vytvárania prekážok možno potom zovšeobecniť takto:
•nedostatočné legislatívne a ekonomické zabezpečenie aktuálnych a strategických úloh knižničnej činnosti zo strany štátu a ďalších zakladateľov,
•absencia cieľavedomého začleňovania knižničného systému do štátneho informačného systému,
•nedostatok strategického plánu rozvoja národného knižničného systému,
•funkcionársky dirigizmus, nekompetentné administratívne zásahy do odborných procesov,
nerešpektovanie požiadaviek systémového riadenia štruktúry a funkcií knižničného systému.

Záver
Vďaka rozvoju informačných technológií skutočnosť neraz prekonáva vízie a nové možnosti sú často akoby nad naše schopnosti. Problémom sú v tomto prípade ľudia, resp. vedomosti a schopnosti ľudí a skutočnosť, že ľudský materiál na rozdiel od počítačov nemožno "upgradovať", možno ho len pomerne pracne vychovávať, učiť, vzdelávať, školiť, motivovať - ale to všetko istý čas trvá. Ale času niet... Peniaze na počítače sú síce dôležité, ale vonkoncom nerozhodujú o kvalite počítačmi podporovaných služieb. Problémy s investovaním do ľudí sú dnes hlavnou brzdou budovania informačnej infraštruktúry.