referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Hugo
Streda, 1. apríla 2020
Informačná infraštruktúra v informačnej spoločnosti
Dátum pridania: 19.09.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Alana
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 149
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 9.7
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 16m 10s
Pomalé čítanie: 24m 15s
 
Informovanosť v informačnej spoločnosti v 21. storočí bude takým fenoménom, akým bola technizácia pre nás v 20. storočí. Popri nepretržitom ďalšom vzdelávaní informovanosť sa stane ďalším rozmerom kooperujúcej spoločnosti. Zatiaľ čo úlohou technizácie zostáva technická realizácia opakujúcich sa činností ľudskej práce, informovanosť sa stala nevyhnutnou súčasťou tvorivej činnosti, zdrojom ktorej sú produkované informácie v procese ľudskej práce. Produkované informácie sa stávajú informačným zdrojom, ktorý ich môže nepretržite a opakovane sprístupňovať.

Rozvoj informačnej infraštruktúry v celej šírke umožňuje modernými informačnými a telekomunikačnými technológiami prenos informácií najrozmanitejšieho typu. Vyspelé krajiny orientujú mnohé programy a projekty týmto smerom. Zabezpečovanie technických a programových aspektov tohto procesu však nestačí.

1Informačná infraštruktúra v informačnej spoločnosti

Prechod k informačnej spoločnosti je dnes všeobecne považovaný za civilizačnú transformáciu vyvolanú nástupom moderných technológií. (1)
Informačnú infraštruktúru môžme definovať ako súhrn materiálno-technického zariadenia a informačných inštitúcií, ktoré sú nevyhnutným zákonom na zabezpečenie informačných a komunikačných procesov v spoločnosti (2). A taktiež predstavuje komplex nástrojov na zber, spracovanie a sprístupňovanie informácií.
Informačná spoločnosť je založená na prieniku informačných technológií, informácií a poznatkov do všetkých oblastí spoločenského života v takej miere, že zásadne menia spoločenské vzťahy a procesy. Aktuálna terminológia v knižničnej a informačnej vede definuje informačnú spoločnosť ako koncepciu, v ktorej všetky aspekty života sú závislé od prístupu k informáciám – okrem technológie zahŕňa aj oblasti sociálne, ekonomické a politické. (1)
V strategických dokumentoch vládnych orgánov sa informačná spoločnosť a budovanie globálnej a národných informačných infraštruktúr vymedzujú mimo hraníc doterajších organizačných štruktúr. Informačná spoločnosť sa v týchto rámcoch charakterizuje systémami komunikácie na diaľku – v oblastiach práce, nákupov, učenia či odborných podujatí (teleworking, teleshopping, telelearing, teleconferencing) vrátane virtuálnej knižnice.

Najznámejšou z teórií informačnej spoločnosti je predstava prof. D. Bella zo 60. rokov. Teória hovorí o posune ku globalizácii a integrácií spoločenských a ekonomických činností pod vplyvom technológií. K takejto spoločnosti môže dôjsť len vtedy, keď sa už základné materiálne ciele dosiahli a keď sa spoločnosť začína organizovať vzhľadom na poznanie s cieľom kontroly a riadenia inovácie a zmeny (3).
Optimisti predpovedajú výrazné zmeny v životnom štýle, osobnej a hodnotovej orientácií a ekonomických štruktúrach. Dokazujú, že informačná spoločnosť má optimistické vyhliadky pri riešení globálnych problémov životného prostredia, pri väčšom priestore pre kreatívnu prácu a duchovnú kultiváciu, že široký prístup k informáciám zdokonalí mechanizmy demokracie a trhu, že vývoj bude smerovať k harmónii medzi jednotlivcami, spoločnosťami, národmi.
Pesimisti upozorňujú na nemennosť ľudskej podstaty, nemilosrdný boj o zisk, prehlbovanie byrokracie, odcudzovanie na pracoviskách, vytváranie veľkej priepasti medzi informačne bohatými a informačne chudobnými. Vo víziách sa objavuje aj problém strachu z technológie a novej sociálnej priepasti medzi ľuďmi vykonávajúcimi vysokoprofesionálnu (informačnú) činnosť a medzi pracovníkmi vykonávajúcimi rutinné práce ako neprofesionálnou triedou s nízkymi príjmami.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.