3.2 SDRAM
Postupným zdokonaľovaním pamätí DRAM sa vývojári dopracovali až k pamätiam SDRAM (Static RDRAM), teda pamätiam, ktoré sú hybridom medzi pamäťami SRAM a DRAM. Aj tie podobne ako DRAM používajú na uchovávanie informácie kondenzátory v obvode pamäťovej bunky, s ohľadom na zlepšenú konštrukciu bunky sú však schopné udržať informáciu oveľa dlhší čas, než to bolo pri klasických čipoch DRAM. Toto riešenie znamenalo zníženie „nedostupnosti“ (latencie) pamäte z dôvodu obnovovania jej obsahu. Treba si však uvedomiť, že ju nemohlo odstrániť úplne.
3.3 DDR-SDRAM
Tento typ pamäte vznikol evolúciou v súčasnosti najrozšírenejších pamätí využívaných v počítačovej technike – SDRAM. Na rozdiel od svojich klasických predchodkýň sú však tieto pamäte schopné zapisovať a čítať údaje dva razy za hodinový cyklus (s nábežnou i zostupnou hranou impulzu), čo výrazne zvyšuje ich výkonnosť (presnejšie povedané, údajovú priepustnosť pamäte). Na ilustráciu postačí jednoduchý príklad. Ak SDRAM pracuje s hodinovou frekvenciou 100MHz a šírkou údajovej zbernice 8 bitov, jej priepustnosť je 100 MB/s, pri rovnakej frekvencii a šírke údajového slova poskytuje pamäť DDRAM dvojnásobnú prenosovú kapacitu, teda 200MB/s.

4.0 Grafické karty
4.1 Princíp fungovania grafických kariet
Grafická karta : dôležitá súčasť počítača, väčšinou prídavná karta, ktorá má na starosti grafické spracovanie a výstup dát z počítača na monitor. Grafická karta je jednou z najdôležitejšou časťou PC a jej hlavnou úlohou je prevádzať jednotky a nuly dvojkovej sústavy na obraz, ktorý je možné vidieť na monitore. Dá sa teda povedať, že bez grafickej karty by práca na počítači ťažko vyzerala tak, ako ju dnes poznáme.
Obrazy, ktoré vidíme na monitore, musia skôr ako uzrú svetlo sveta podstúpiť zložitú cestu z útrob PC. Ak chce používateľská aplikácia vytvoriť obraz, vyšle prosbu o pomoc do časti operačného systému, ktorá je spojená s grafickou kartou (označuje sa ako ovládač grafického rozhrania – graphic driver interface). Grafický ovládač – software, ktorý pôsobí ako sprostredkovateľ medzi grafickou kartou a operačným systémom – následne vypočuje inštrukcie buď operačného systému, alebo aplikácie, vezme digitálne dáta a prevedie ich do formátu, ktorý dokáže grafická karta spracovať. Ovládač potom pošle digitálne dáta v novom formáte na renderovanie grafickej karte. Prvá zastávka kde sa dáta na grafickej karte zdržia je vyrovnávacia pamäť – buď priamo na grafickej karte, alebo v systémovej pamäti. Následne procesor grafickej karty (graphic processing unit, alebo GPU) prevedie digitálne dáta na pixely, súbory farebných bodov, z ktorých sa skladá celý obraz viditeľný na monitore. Grafická karta vytvára veľké množstvo takýchto pixelov. Ak máte nastavené rozlíšenie obrazovky 1024 na 768 bodov, musí grafická karta na vykreslenie jednej obrazovky vypočítať farbu a zadať informácie pre 786432 pixelov – tento proces naviac opakuje 30 až 160-krát za sekundu.
4.2 Grafické karty v znamení inteligencie
Súboj o pomyselný trón výkonnostného a technologického lídra je v oblasti 3D kariet doslova prestížna záležitosť. V dôsledku vývoja, ktorého sme boli svedkami v uplynulých mesiacoch, však možno s istotou povedať, že nové kolo súboja bude oveľa výraznejšie orientované na „inteligentné“ technológie spravovania obrazových informácií. Do polovice roka 2000 bolo základným kritériom zvyšovania výkonnosti 3D čipov zvyšovanie ich „hrubého“ výpočtového výkonu, zdokonaľovanie zobrazovacích techník bolo v tom čase viac-menej doplnkom. Prelomom v prístupe bolo uvedenie čipov, ktoré hrubú výpočtovú silu nahradili nasadením „inteligentných“ technológií a dokonalejším využitím možností architektúry pamäťového subsystému grafickej karty. Najväčších výrobcovia grafických kariet sú ATI a nVIDIA.