5.0 Monitory
V roku 1603 bol objavený fosfor, ktorý v obrazovkách pôsobil ako luminofor (čiastočka, ktorá svieti)). V roku 1869 bolo zistené, že elektróny vyžarované z katódy a dopadajúce na sklo svietia. A už sme v roku 1626, kedy bola v Anglicku predstavená prvá čiernobiela televízia, a už o dva roky neskôr farebná televízia.
5.2 Konštrukcia CRT monitorov
Každý CRT monitor obsahuje najdôležitejšiu časť a tou je obrazovka. Štandardne ju tvorí vákuová banka, elektrónové delo a tienidlo (na ňom je nanesená vrstva luminoforov).Elektrónové delo je trubica, ktorá vyžaruje tri elektrónové lúče ( RGB – red, green, blue – červená, zelená, modrá), ktoré sú zaostrované pomocov vychyľovacích cievok na tienidlo. Reálne to vyzerá tak, že elektrónový lúč je vychyľovaný zľava doprava a zhora dole. Rýchlosť vychyľovania zhora dole je vlastne známy pojem – horizontálna obnovovacia frekvencia, dnes štandardne 100Hz v používanom rozlíšení. Tých 100Hz je číslo, ktoré udáva, koľkokrát sa prekreslí obraz na monitore za jednu sekundu. Samozrejme existuje aj vertikálna obnovovacia frekvencia, tá sa však pohybuje rádovo v desiatkach kHz.

Ďalšou "ostro sledovanou" vlastnosťou obrazoviek je plochosť, teda minimálne zakrivenie plôch tienidla obrazovky. Dôvod sledovania tohto parametra je jednoduchý: čím je tienidlo obrazovky viac ploché, tým lepšia je geometria obrazu a menšie je jeho skreslenie pri vnímaní. Výhodou plochej obrazovky v porovnaní s klasickou je zníženie množstva obrazov (vyplýva to z geometrických vlastností), ktoré rovnako prispievajú k vyššej kvalite zobrazenia, lebo minimalizuje rušivé vplyvy okolia. Pri klasickej monitorovej obrazovke zvierajú priamky vedené ako dotyčnice hrán uhol 162°, do roviny (180°) teda "chýba" 18°. Keďže konštrukcia úplne plochého tienidla obrazovky je z fyzikálneho hľadiska významný problém (tlakové pomery a z nich vyplývajúce rozmery tienidla), prvým krokom na ceste k plochej obrazovke bolo zvýšenie uhla o 6,2° na 168,2°, čo znamenalo výrazné zlepšenie. Postupom času sa na trh dostali aj obrazovky s úplne plochým tienidlom. Azda najvýstižnejšie túto problematiku charakterizuje obrázok 1. 

Celkom pochopiteľne výrobcovia, ktorí využívajú technológiu 168,2° obrazoviek, sa nevzdali a vytvorili obrazovky s tvarovaným tienidlom. Zjednodušene sa dá povedať, že z vnútornej strany je tienidlo "zakrivené", no z vonkajšej strany je úplne ploché. Takéto obrazovky sa označujú ako NF (Natural Flat). Úplne plochá obrazovka označovaná ako Flat prináša množstvo nových problémov súvisiacich s geometriou a homogenitou obrazu (dráha elektrónového lúča), čo si vyžadujú doplnkové korekčné technológie, čo má vplyv na cenu.

5.3 LCD Displeje
Skratka LCD (Liquid Crystal Display, teda displej z tekutých kryštálov) sa vžila na označovanie displejov, ktoré na vytvorenie obrazu využívajú mikroskopické kryštály, schopné meniť svoju polohu v závislosti od toho, či na ne pôsobí elektrické napätie, alebo nie. Práve „natočenie“ tekutých kryštálov určuje, či bude prvkom prechádzať svetlo, alebo nie. Možno vás prekvapí informácia, že tým, kto princíp tekutých kryštálov objavil, je rakúsky botanik Frederich Rheinizer , ktorý k svojmu objavu dospel už v roku 1888! Takmer storočie trvalo, kým ho ľudia mohli využiť v praxi. Prvé pokusy o výrobu a priemyselné využitie LCD spadajú do obdobia 60. rokov minulého storočia a od tých čias sa stali fenoménom, ktorý nás obklopuje doslova všade. Možno aj pre vás bol prvým LCD displejom ten v digitálkach, prípadne v kalkulačke. Podobne ako iné produkty aj LCD však prešlo búrlivým vývojom, a tak dnes máme okrem monochromatických LCD (napríklad tie v digitálkach) aj farebné, využívajúce vlastný zdroj svetla, či reflexné. No a, samozrejme, k dispozícii je celá paleta typov: STN, DSTN, Si-TFT, Polysilicon TFT či nízko teplotný Polysilicon TFT. Už z tohto výpočtu vidieť, že problematika LCD je pomerne široká. Ostatne práve tento typ displejov na trhu s monitormi jednoznačne dominuje.