8.3 Kapacita CD média
V súčasnosti existuje viacero typov CD médií s rozličným priemerom. Najpoužívanejšie médiá majú priemer 120mm, existujú však aj disky s priemerom 80mm (majú kapacitu 21 minút hudby) alebo CD-R vo formáte vizitky s kapacitou 16MB dát. Ďalej sa budem venovať len 120mm diskom. Najbežnejšie 120mm disky majú kapacitu 74 minút hudby, existujú aj 80-minútové médiá s rovnakým priemerom. V inzerátoch sa niekedy stretneme s tým, že 74-minútové disky majú kapacitu 650MB, 680MB a aj 747MB. Ako je to teda v skutočnosti? Je to samozrejme otázka prepočtu. Ako som už uviedol, na CD-R médium je možné nahrávať údaje v dvoch režimoch. Pri použití režimu Mode 1 každý sektor s kapacitou 2352 bajtov môže obsahovať len 2048 bajtov údajov. Celkový počet sektorov je pri 74-minútových diskoch 333 000, pri 80-minútových diskoch je to 360 000. Ostávajúca kapacita sa využíva na korekciu chýb a ďalšie účely. Ak na výpočet výslednej kapacity použijeme údaj 2352 bajtov, dostaneme sa k spomínanému údaju 747 MB. Na počítanie výslednej kapacity média má vplyv aj spôsob počítania hodnoty MB. Pre CD-R/RW médiá sa vo všeobecnosti používa hodnota 1MB = 1024 x 1024. Pokiaľ použijeme prepočet 1 MB = 1000 x 1000, dostaneme sa k hodnote 680MB. Ešte pripomeniem, že veľmi často má CD o niečo viac ako 333 000 sektorov, a teda teoreticky by bolo možné na médium uložiť aj o niečo viac ako 650MB. Problém však spočíva v tom, že softwarové vybavenie si väčšinou kontroluje celkový objem napaľovaných dát a neumožní napáliť viac, ako je príslušná hraničná hodnota pre daný typ média.

9.0 DVD mechaniky
9.1 Princíp
DVD mechaniky sa stali v poslednej dobe veľmi obľúbeným doplnkom PC. Môžeme povedať, že už to nie je zbytočný luxus vlastniť DVD mechaniku. Je obľúbená najmä medzi milovníkmi filmu a videa ako takého. Prináša so sebou veľké možnosti (možno väčšie, ako keď prišlo na trh CD). Mechanika vyzerá ako CD-ROM mechanika, čiže umiestnenie v skrinke je rovnaké ako u CD-ROM. Problém môže byť s nastavením jumperov a prípadnou zložitejšou inštaláciou. Súčasné DVD prehrávače a DVD-ROM disky používajú pre čítanie dát laser, emitujúci červený svetelný lúč vlnovej dĺžky 650 až 635nm. Pre porovnanie, konvenčné CD prehrávače používajú laser, emitujúci neviditeľný infračervený svetelný lúč vlnovej dĺžky 780nm. Prechodom cez sústavu špeciálnych šošoviek sa získa veľmi tenký, ostrý svetelný lúč, ktorý umožní čítanie dát veľkej hustoty. Aj keď laserový lúč prechádza zložitou optickou sústavou, je obtiažne získať presné zaostrenie, keď povrch disku nie je v rovine kolmej na laserový lúč. Tomuto problému sa predchádza tak, že sa použije tenký disk. Ako vyhovujúci sa javí hrúbka 0,6mm. Preto sa DVD skladá z dvoch 0,6mm hrubých plátov. Pre čítanie viacvrstvových DVD, je nutné mať dva druhy laserov. Vnútornú dátovú vrstvu je nutné čítať preostreným laserom cez polo priepustnú vnútornú vrstvu. Aby bola zaistená kompatibilita s CD, musí byť čítacie zariadenie schopné čítať signály z diskov s rôznou šírkou a vzdialeností priehlbín. Táto náročná úloha bola vyriešená dvoma spôsobmi. Prvé riešenie navrhuje sústavu dvoch integrovaných šošoviek, jednej pre CD a jednej pre DVD, a systém prepínania medzi týmito šošovkami. Tie sú prepínané vodorovným otáčaním úložnej hlavy v závislosti od použitého média. Tento systém sa prevažne používa v DVD prehrávačoch. Druhým riešením, ktoré sa uplatňuje predovšetkým v DVD mechanikách, je systém jednej šošovky s dvojitým zaostrovaním, schopné zaostriť ako na DVD, tak aj na CD.

Záver
Dúfam, že práca vám aspoň malou mierou objasnila problematiku hardwaru a jeho výberu. Pochopením princípov fungovania jednotlivých súčiastok môže čitateľ riešiť rôzne problémy. Či už ide o výber súčiastok do počítača, alebo jeho dolaďovanie. Často sa stáva, že užívateľ PC využíva počítač nerozumne. Príkladom sú nízke obnovovacie frekvencie na monitoroch (aj keď grafika a monitor podporujú oveľa vyššie), staré ovládače (je až neuveriteľné, ako sa môže zvýšiť výkon PC po inštalácii nových ovládačov) a mnohé iné. Práca teda nachádza uplatnenie v rôznych kruhoch užívateľov PC. Od tých „neznalých“, až po skúsených. Preto si myslím, že práca má pomerne veľké využitie. Môže byť výbornou pomôckou pre študentov maturujúcich z informatiky, aj keď ďaleko presahuje maturitné nároky. Prácu (v tlačenej alebo elektronickej podobe) dovoľujem ľubovoľne kopírovať a používať pre vlastnú potrebu. Čo výslovne zakazujem, je zmena obsahu práce a jej používanie na komerčné účely.

Poďakovanie
Touto formou by som sa chcel poďakovať konzultantovi Ing. Kornelovi Kormančikovi za spoluprácu, za cenné rady a pripomienky, za poskytnutie potrebných materiálov a informácii o PC a za usmerňovanie mojej činnosti.

Úvod...........................................................................................................
Metodika spracovania.................................................................................
1.0 Zloženie PC......................................................................................
2.0 Mikroprocesor.................................................................................
2.1 História mikroprocesorov.........................................................
2.2 Základný princíp.....................................................................
3.0 Operač4.0 né pamäte............................................................................
4.1 História.................................................................................
4.2 SDRAM..................................................................................
4.3 DDR-SDRAM..........................................................................
5.0 Grafické karty..................................................................................
5.1 Princíp fungovania grafických kariet..........................................
5.2 Grafické karty v znamení inteligencie........................................
6.0 Monitor............................................................................................

6.1 História.................................................................................
6.2 Konštrukcia CRT monitorov......................................................
6.3 LCD Displeje..........................................................................
7.0 Pevné disky.....................................................................................
7.1 História pevných diskov..........................................................
7.2 Zloženie disku........................................................................
7.3 Rozhranie..............................................................................
8.0 Disketové mechaniky.......................................................................
8.1 Veľkosť diskov........................................................................
8.2 Prenosová rýchlosť..................................................................
8.3 Prístupová doba......................................................................
9.0 Mechaniky CD-ROM...........................................................................
9.1 Princíp....................................................................................
9.2 Prenosová rýchlosť...................................................................
9.3 Kapacita CD média...................................................................
10.0 DVD mechaniky................................................................................
10.1 Princíp....................................................................................
Záver..........................................................................................................
Poďakovanie..............................................................................................