Definície:

Jedná sa o renderovaciu techniku, používanú ako v offline, tak v real-time 3D aplikáciách, ktorá bez zvýšeného počtu polygónov simuluje náročnejšie povrchy. S istým geometrickým detailom totiž pomocou rôznych techník, ako sú čierno-biele alebo normálové textúry, upravuje spôsob osvetlenia. Normála (čiže smernica povrchu) je potom ľahko poopravená, čo spôsobí inak vypočítané odrazy svetla a tým navodzuje dojem väčšieho priestoru.

Bump Mapping je technika vhodná pre vytváranie povrchov ľahko nerovných telies, ideálny prípad je napr. golfová loptička, pomaranč, tehlová stena a pod. Ak sa už na povrchu nachádzajú väčšie nerovnosti, ide použiť náročnejšie techniky akou je Displacement Mapping. Ten je hardvérovo podporovaný až od DirectX 9.0c, teda Shader Modelu 3.0. Najväčším prínosom Bump Mappingu je nižšia náročnosť na grafické jadro. Či sa už jedná o staršie GPU, ktoré jednoducho nemuseli spracovávať takéto množstvo polygónov, alebo o nové GPU, kde naviac odpadá práca vo Vertex Shaderoch. Poznáme mnoho rôznych implementácii napr. Enviroment, Emboss, DOT3, Diffuse&Specular, Blend či Normal Bump Mapping.

4.5 Pevný disk HDD

História pevných diskov

Prvý pevný disk bol vyvinutý v laboratóriách firmy IBM v roku 1956. Mal priemer 24 palcov a kapacitu 4,4 MB. Avšak história pevných diskov začala najprv v roku 1973, kedy prišli na trh pod označením Winchester prvé uzavreté disky. Od tejto doby ide pokrok stále dopredu. V roku 1975 boli dodané prvé disky o priemere 14 a 8 palcov. V polovici 80tých rokov sa objavili pevné disky s rozhraním ST506. Ich rozhranie, vyvunuté firmou Seagate, však zvládlo preniesť maximálne len 625 kB/s. Rozhranie a jednotka pracovali na tom istom princípe ako pri disketách. Hlavy disku sa pohybovali pomocou malých krokových motorčekov. Mimochodom, prvý disk ST506 mal kapacitu 5 MB. Alternatívu k ST506 pod označením ESDI (Enhanced Small Device Interface) vyvinula a v roku 1983 predstavila firma Maxtor. Toto rozhranie dokázalo preniesť už 2,4 MB/s. ESDI má dnes už len okrajový význam.

V roku 1984 vyvinula firma Western Digital na zakátku spoločnosti Compaq štandardné rozhranie pre zbernicu PC, ktorá je dnes známa ako IDE (Integrated Disk Electronic), čo znamená integrovanú elektroniku jednotky. Potom čo aj iní výrobcovia v mierne modifikovanej podobe použili toto lacné rozhranie, venovala sa špecifikácii IDE od roku 1988 pracovná skupina výboru ANSI. Trocha neskôr predložila prvý návrh normy pod názvom ATA (AT-Attachment). Všetky riadiace prvky a samotný radič boli integrované na diskovej jednotke. Karta rozhraní bola len spojením medzi jednotku a systémovú zbernicu. Nevýhodou však bolo, že karta rozhrania podporovala nanajvýš dva disky. Tento nedostatok bol však vylepšením IDE – EIDE (Enhanced IDE) čiastočne odstránený. EIDE môže osloviť až 4 jednotky s maximalnou kapacitou 8,3 GB.
Pevný disk je zariadenie, ktoré slúži na uchovávanie informácií, čiže sú na ňom natrvalo zapísané všetky súbory, ktoré počítač obsahuje. Niekedy plní funkciu virtuálnej pamäte, lebo keď je operačná pamäť RAM zaplnená, tak sa tvorí tzv. stránkovací súbor na pevnom disku, čo výrazne spomaľuje celý počítač.

Skladá sa z:
1.platní
2.rameno s čítacím – zapisovacím zariadením
3.motor
4.elektronika

Platne sú z PVC derivátov, na ktorých je nanesená vrstva magnetických látok. Ich priemer je približne 100mm. V pevnom disku je ich viac, ale vždy ich je párny počet (2,4). Priamo na ne sa magnetickým spôsobom zapisujú dáta (0,1).
Rameno je z kovu a na ňom je umiestené čítacie a zapisovacie zariadenie (hlava), ktorá chodí nad platňou. Jeho pohyb je zaručený tiež magnetickým spôsobom, lebo na kratšej strane ramena disku je na jednej strane magnet a na tej druhej je magnetická cievka, ktorá podľa napätia, ktoré dostáva vytvára určitú silu magnetu a kovové rameno je rôznou silou magnetu priťahované podľa pomeru o koľko sa má rameno pohnúť na strane platne. Pri týchto maximálnych presunoch ramena z jednej strany platne na druhú čo robí približne 3 cm, je preťaženie ramena okolo 40 G.

Motor točí platne disku pre menenie sektorov na zápis alebo čítanie z disku. Táto platňa sa točí rýchlosťou: 5400 / 7200 / 10000 otáčok za minútu (RPM = rotates per minute). Pri označení diskov sa používa označenie: 7200 RPM. Takéto pevné disky sú najpoužívanejšie a najpredávanejšie, pre ich dobrú cenu na rozdiel od 10000 RPM (5400 RPM sú staršie).
Elektronika slúži na riadenie disku: určuje pohyb ramien disku, určuje čítací alebo zapisovací mód...

Posudzujúc štruktúru podľa diskiet a diskov z hľadiska geometrie a fyzickej štruktúry rozlišujeme:
•Povrch (side - strana) – charakterizujúci jednostranné alebo obojstranné ukladanie dát a s tým súvisiacich hláv v mechanike
•Stopa (track) – charakterizuje rozdelenie povrchu do koncentrických kružníc, v ktorých je s určitou hustotou (napríklad pri FDD 48 tpi – stôp na palec) zaznamenaná a uložená informácia. Disketa má obvykle 40 – 80 stôp.
•Sektor – výseč alebo klin na ktoré sa (podobne ako koláč) delí stopa. Sektor obsahuje 512 bajtov informácie.
•Cylinder – súhrn všetkých stôp daného čísla na všetkých povrchoch. Výrobcovia HDD namiesto počtu stôp udávajú počet cylindrov (valcov).Napríklad pevný disk so 4 povrchmi, 305 stopami na každom povrchu, 17 sektormi na stopu a 0,5 kB obsahom sektoru ma kapacitu 10MB