Heat-pipe

Technológia Heat-pipe je najnovšou inováciou chladenia procesorov. Základom je využitie kondenzácie a následným premieňaním skupenstva. Na procesory je upevnená základná medená podložka, ktorá dobre odvádza teplo. Z nej vedú medené rúrky, ktoré prijímajú teplo. V nich je napustená kvapalina, ktorá prijíma toto teplo, vyparuje sa do druhej časti rúrky, tam odovzdá teplo druhej časti a to odovzdá teplo hliníkovému alebo medenému rebrovaniu. Kvôli tejto rýchlej výmene tepla a rýchlej premene skupenstva kvapaliny na plyn a naopak je zaručená dobrá tepelná vodivosť a kvalitné schladenie procesoru.

Iné formy chladenia

Ďalej a ďalej sa vyvíjajú nové možnosti ako chladiť PC. No však takéto metódy sa už ani nepoužívajú a jedine kto ich využíva sú ľudia, ktorí taktujú svoje počítače na maximum alebo tí čo testujú nové komponenty alebo chladiče. Ešte celkom známym spôsobom je chladenie tekutým dusíkom, ale táto metóda je drahá a nebezpečná. Ďalšou ešte nebezpečnejšou metódou, ktorá sa objavila na Ibize, keď dvaja Fíni testovali a taktovali nový procesor od AMD a chladili ho: na procesory bol ukotvený medený valec, vysoký približne 30 cm a doňho dávali kocky suchého ľadu a nalievali metanol. Tieto dve látky spolu dokonale reagovali a keďže táto reakcia je endotermická, teplo z procesora bolo veľmi dobré odvádzané. Takto schladili procesor až na -63,7 °C. Ale toto chladenie vyžadovalo každých 5 minút dolievať metanol, čo by bolo pre obyčajného užívateľa priam neúnosné.

6. Taktovanie (Overclocking)

Taktovanie je činnosť, pri ktorej sa z hardvéru snažia užívatelia vyťažiť maximum. Je to dvíhanie všetkých parametrov zariadení v PC. Najčastejšie sa taktuje procesor, grafická karta, operačná pamäť. Pri procesoroch je taktovanie nasledovné. Dvíhať sa môže:
1.Pracovná frekvencia (CoreClock) – dvíha sa buď v BIOSe alebo priamo vo Windowse. V BIOSe to je v zložke ”Cell Menu”. Nemôžme sa diviť, že niekedy frekvencia nestúpa toľko koľko by sme chceli, lebo často-krát BIOS je obmedzovaný a niekedy zastaraný na taktovanie.
2.FSB – vonkajšiu frekvenciu tiež dvíhame v Cell Menu a túto hodnotu musíme dvíhať veľmi pomaly, lebo je možnosť poškodenia procesoru. Táto hodnota je násobne menšia ako frekvencia a radšej postupne podvihnúť a vyskúšať či je systém stabilný.
Priame taktovanie vo Windows je zaručené pomocou základnej dosky a jej funkcie D.O.T. (Dynamic Overclocking Techlogy), priame taktovanie pomocou utility (náradia, pomôcky) pre to určenej. Základné dosky MSI už takéto taktovanie podporujú pomocou náradia CoreCenter. Pred taktovaním CPU by sme mali usúdiť či nám bude chladenie procesory stačiť. No nie je na škodu mať aj rezervu. Je lepšie mať CPU viac schladené ako naraziť na problém s teplotami, čo by mohlo ohroziť ako taktovanie tak aj samotný procesor. Najviac sa podarilo schladiť procesor na -63,7 °C pomocou ľadovo - metanolovej lázni, no viac v Chladení.

Grafické karty:
1.dvíhanie frekvencie jadra – Core, toto je presne to isté ako pri procesoroch dvíhanie pracovnej frekvencie ale tiež ide o malé hodnoty. Už spomínaný fínsky občania (mimochodom králi overclockingu) zdvihli frekvenciu na X1800 XT na 1008 MHz
2.dvíhanie frekvencie pamätí na VGA – taktiež podobné procesorom, ale na rozdiel od jadra grafiky sa pamäť dvíha viacej.
3.
Pri grafickej karte je taktovanie trocha jednoduchšie lebo grafická karta je dobré chladenie a počíta sa s taktom. Ale nemôžme chcieť od NX5200 nejakú NX6800. To vôbec nie. Treba taktovať vždy do úrovne kedy je stála stabilita.

Operačná pamäť:
1.dvíhanie frekvencie zbernice – ide o reálny rast frekvencie a tiež od tohto nečakajme zázraky.
2.časovaním – práve tu sa dá z RAMky vyťažiť čo najviac. Existujú utility na zmenu časovania RAMky, ale niektoré verzie BIOSu práve toto podporujú. Zase nemôžme chcieť od časovania všetko, treba veľmi pomaly a postupne znižovať hodnoty trvania samotných príkazov. Určite by sa nemalo prvé meniť prvé CL lebo akurát vtedy sú najväčšie problémy. Najčastejšie sa začína od posledných...
Pri nejakom tom takte by naozaj nemal chýbať ten pasív na chladenie. Z toho vyplýva, že taktovanie sa oplatí vtedy, keď ste si úplne istý, že chladenie Vám vydrží čo najviac, máte utility na taktovanie (ak ich neobsahuje BIOS) a viete kedy prestať zdvíhať výkon už nadupaného PC!!!