4.2.2 Intel
Na rozdiel od AMD sa v oblasti procesorov od firmy Intel oproti minulému roku toho veľa nezmenilo. Vlani v oblasti výkonných počítačov na platforme Intel dominovali procesory Pentium 4 s jadrom Northwood a s frekvenciami okolo 3 GHz. Frekvencia síce priveľmi nevzrástla, ale na trhu desktopových procesorov Intel pribudol zaujímavý model Extreme Edition s 2 MB L3 cache (Pentium 4EE). Tento procesor už existuje na trhu s viacerými
typmi jadier. Jadro Northwood (Pentium 4C) postupne vytláča nové jadro Prescott (Pentium 4E), ktoré sa už vyrába 90 nm technológiou. Výkonnostný rozdiel medzi oboma jadrami je zanedbateľný. Nevýhodou jadra Prescott je vyššia prevádzková teplota, ako aj jeho spotreba. Čo sa týka umiestnenia procesorov v pätici, tu je Intel na tom trochu lepšie, pretože všetky modely predávané v súčasnosti používajú iba dve rôzne (nekompatibilné) pätice. Donedávna používanú päticu Socket 478 postupne nahrádza bezpinová pätica Socket T, iným menom LGA775. S novou päticou prichádza aj nový aktívny chladič, ktorému sme neraz vytýkali, že
je „nebezpečný“ pre svoje okolie vnútri skrinky počítača, pretože nie je vôbec krytý. Postupne sa však začínajú objavovať aj chladiče pre Socket T, ktoré majú sčasti ochránený ventilátor.
Stále to však nie je taká dobrá konštrukcia, ako bol klasický chladič pre Socket 478. Výhodou Intelu oproti AMD je funkcia vkladania prázdnych cyklov (Duty cycles). Tá sa aktivuje pri prekročení určitej kritickej teploty procesora a slúži na jeho ochladenie. Samozrejme, že pri tom príde aj k značnému poklesu výkonu, takže to neznamená, že by procesory Intel vedeli pracovať naplno aj pri kritických teplotách. Ide len o bezpečnostnú funkciu.

4.3 Operačná pamäť RAM

Je to plošný spoj, na ktorom sú osadené IO (integrované obvody) resp. čipy na ukladanie dát. Veľkosť je rôzna od 80 x 30 mm (staršie) po 130 x 40 mm (novšie typy). Čipy na RAM sú rôzneho typu ako SAMSUNG®, HYNIX® atď. Na konci je slot na celú šírku plošného spoja, ktorý sa zasúva do slotov RAM na matičnej doske. Operačná pamäť slúži na rýchlejšie naťahovanie informácií a dát z pevného disku do procesora, čipovej súpravy, optických zariadení atď., a naopak . Je to akési urýchlenie celého systému kvôli tomu, že keď sa celé dáta len raz nahrajú do operačnej pamäte nemusia sa znovu nahrávať ako by to bolo pri pevnom disku. Operačná pamäť drží dáta, ktoré čerpá samotný systém. Možnosť veľkosti načítaných dát sa ohraničuje kapacitou operačnej pamäte. Kapacitu RAM určujeme v Bytoch, ale pre vyššiu kapacitu jednotka stúpa až na MB.

Najznámejšie kapacity poznáme: 32, 64, 128, 256, 512, 1024 MB moduly operačných pamätí. Tieto sa však dajú rôzne kombinovať podľa matičnej dosky. Existujú však aj 2048 MB moduly, ale tie sa až tak nepoužívajú kvôli ich vysokej cene a nízkemu rozšíreniu. Často sa hovorí, že operačnej pamäte nie je nikdy dosť a určitým spôsobom je to pravda. Pri náročných operáciách a procesoch akými sú kódovanie videa, hry a podobne sa RAM pamäte zaberie veľmi veľa. Počítač, ak je brzdený tým, že mu chýba RAM pri náročných procesoch vytvára na pevnom disku tzv. stránkovací súbor. Pri stránkovaní sa počítač zachová tak, že vytvára virtuálnu operačnú pamäť na pevnom disku (čo je druhý najpomalší komponent) a tým výrazne stráca rýchlosť na rozdiel od pamäte RAM, ktorá je niekedy mnohonásobne rýchlejšia. Technicky vzaté ide o posúvanie a prípravu dát pre procesor, matičnú dosku... a súčasne platí, že to je zapisovacie a čítacie centrum. Výrobcov je veľa. Najznámejší sú: Apacer, A-DATA, pqi, Kingmax... (priemerné RAM) a k vrcholu sa šplhá Kingston. Typy operačných pamätí, ktoré sa používajú:
1.SD-RAM – už staršie menej používané, ale stále majú miesto v starších počítačoch.
2.DD-RAM (DDR) – prvá generácia, najpoužívanejšie typy
3.DD-RAM II. (DDRII) – druhá generácia, pomaly sa dostávajú do popredia, a upevňujú si pozície.
4.DIMM / SIMM – staré, už nepoužívané.

Rýchlosť operačnej pamäte ovplyvňujú najmä tieto faktory:

1.Frekvencia RAM
2.Časovanie RAM

4.3.1 Frekvencia alebo efektívna rýchlosť RAM

S frekvenciou sa znovu stretávame ako aj pri procesoroch a ich vonkajšej frekvencii, ale aj pri pamätiach, ale celkovo sa jedná o nižšie orientované čísla. Takže frekvencia (efektívna rýchlosť) je rýchlosť kooperácie RAM s matičnou doskou, procesorom atď. Frekvencia sa označuje hneď za typ operačnej pamäte. Priraďujeme tieto frekvencie k týmto typom:
1.DDR200
2.DDR266
3.DDR300
4.DDR333
5.DDR366
6.DDR400
7.DDR433
8.DDR466
9.DDR500
10.DDR533
11.DDR550
12.DDR677

Ako označenie „DDRxxx“ môžete nájsť označenie pomocou písmen „PC+typ“. Za takýmito označeniami sa skrývajú ešte dosť nezanedbateľné faktory akými sú tzv. priepustnosť RAM (v GB/s = gigabyte/sekunda) a rýchlosť zbernice RAM (v MHz). Celkové rozdelenie a priradenie by potom vyzeralo takto:
Frekvencia
OznačeniePriepustnosťEfektívna rýchlosťRýchlosť zbernice1. PC16001,6 GB/sDDR200100 MHz
2. PC21002,1 GB/sDDR266133 MHz
3. PC27002,7 GB/sDDR333166 MHz
4. PC30003,0 GB/sDDR366183 MHz
5. PC32003,2 GB/sDDR400200 MHz
6. PC35003,5 GB/sDDR433217 MHz
7. PC37003,7 GB/sDDR466233 MHz
8. PC40004,3 GB/sDDR533266 MHz
9. PC44004,4 GB/sDDR550275 MHz

4.3.2 Časovanie RAM – niečo o rýchlostiach

Rýchlosť pamätí sa delí na: 1. rýchlosť vyhľadávania dát (oneskorenie = Latency)
2. rýchlosť Burst Mode (Burst prenos = dávkový prenos)

Podstatným faktorom pri rýchlosti je ich časovanie. To spolu s rýchlosťou a frekvenciou určuje výkon pamäťového subsystému. Teda jednoducho povedané, časovanie pamätí označuje ako rýchlo (resp. s akým vnútorným oneskorením) budú schopné reagovať na požiadavky. Jedná sa o niekoľko nastavení, ktoré určujú, aké čakacie cykly pri čítaní a zápise sa majú použiť, aké majú byť doby aktivácií, vystavenia, zotavenia atď. Je jasné, že čím sú tieto čakacie doby kratšie tým rýchlejšie bude pamäť požadované informácie dodávať. Samozrejme, že sa dajú tieto hodnoty meniť.
Príklad ako sa označuje a zapisuje časovanie: 2-2-2-5 T1.
Pod týmito číslami sa skrýva: CL – tRAS – tRCD – tRP a Command Rate. Na začiatok treba vedieť čo tieto skratky znamenajú:
1.tRP (Precharge to Active = zmena k aktivácii) – je to čas potrebný na zmenu vnútornej bunky (RAS Precharge). Tento príkaz trvá 2 a viac cyklov a po ňom nasleduje opäť stav Active, ktorý je východiskovým pre spustenie CAS.
2.tRCD (Active to CMD = aktivovanie inštrukcie) – Príkaz RAS to CAS Delay je medzera medzi hľadaním riadku a hľadaním stĺpca, nasledovaný samotným vyhľadaním stĺpca, teda operácie CAS Latency (tCL). Po tomto vyhľadaní sú dáta už prečítané. Zvyčajne tieto dve operácie trvajú dva a viac cykly.
3.tAC – je to objem času potrebný k "príprave" pre ďalší výstup dát pri použití Burst Mode (je to dávkový prenos = prečítané sú vybrané dáta, ale aj tie okolo).
4.tCAC (Column Access Time) – čas prístupu kolónky

5.CL/tCL – známe taktiež ako CAS Latency (Column Access Strobe Latency), teda odozva – je to počet cyklov, ktoré sú potrebné na získanie dát z pamäťovej bunky. Možné sú hodnoty od 1 (v praxi skoro nepoužiteľné), cez 2 a 2,5 (najfrekventovanejšie nastavenie) a končiac 3 (pre svoju pomalosť sa normálne nepoužíva).
6.tCLK – je to dĺžka cyklu.
7.RAS – Row Address Select (vybranie adresy riadku) alebo Row Address Strobe (vybranie adresy snímacieho impulzu)
8.RCT – Read Cycle Time = čas na čítanie cyklu.
9.tRAS – Active to Precharge (aktivovanie zmeny inak minimálny čas po vyvolaní stavu Active pre stabilizáciu) – príkaz na vybranie prvého riadku. Táto operácia trvá približne 5 a viac cyklov a udáva za ako dlho je riadok použiteľný – vyhľadaný a pripravený.
10.Command rate – toto nastavenie udáva, či sa budú príkazy vysielať v rámci jedného či dvoch hodinových cyklov. Parameter je ovplyvnení nielen schopnosťami samotných pamätí, ale predovšetkým ich počtom – pri väčšom počte osadených modulov je často nutné používať dva hodinové cykly. Pomalšie nastavenie významne znižuje výkon (až o desiatky % menšia maximálna priepustnosť), avšak pri menšom počte modelov je väčšinou možné použiť časovanie rýchlejšie.

CL vypočítame/získame zo vzorca