1. Úvod
Keď som sa rozhodol začať pracovať na stredoškolskej odbornej činnosti (SOČ) ešte som ani netušil aký predmet a tému by som si mal vybrať. Dlho som rozmýšľal a potom ma napadlo prečo sa nevenovať tomu, čo ma zaujíma. Predsa počítačom, informatike a svetu informačných technológii sa venujem už toľko, že by som mal schopnosť napísať prácu takéhoto rozsahu. No vzhľadom nato, že som SOČ –ku ešte nikdy nepísal tak som sa spojil s mojím dobrým priateľom, ktorý sa tiež pohybuje v tejto oblasti. Hneď sme "oprášili" svoje vedomosti, jemne nakukli do IT literatúry a spísali informácie na tému: Počítač – tak ako ho nepoznáme.

1.1Metodika práce
Pri navrhovaní tohto projektu sme od začiatku vedeli, že táto práca musí byť obsažná, vecná a presne určená čitateľovi. Od začiatku sme vedeli, že v práci nemôže nič podstatné chýbať a musí byť chápaná ako zdokonalenie vedomostí a pochopenie všetkých základných princípov samotného počítača.

2. História počítačov
Za najstaršiu početnú pomôcku je považovaný abakus. Táto pomôcka je založená na systéme korálikov, ktoré na tyčkách alebo v žľaboch kĺžu hore a dole. Vznik abakusu je pravdepodobne pripisovaný niekam do praveku. Pred 5000 rokmi sa objavil v Malej Ázií, odkade sa rozširoval na východ. Od 13. storočia je abakus známy aj z Číny, kde ho prezývali Soroban. Bol tvorený trinástimi stĺpcami s dvoma korálikmi hore(nebesá) a piatimi korálikmi dole(Zem). Existujú ešte dve jeho modifikácie a to ruská a japonská. Japonci abakus prevzali v 17. storočí a mierne ho prispôsobili – má 21 stĺpcov s jedným korálikom hore a 4 dole. Ruská verzia abakusu pracuje so systémom 10 korálikov v 10 rovnobežných radoch. Abakus je na ďalekom východe stále populárny – učia sa s ním počítať deti v školách v rámci výuky a na mnohých miestach sa bežne používa v praxi. Tu sa mu hovorí “Ščot”.

Kľúčovú rolu zohral v počítačovej histórii matematik a filozof John Napier, ktorý v roku 1614 zverejnil svoje logaritmické tabuľky. Tento objav umožňoval previesť násobenie a delenie, ktoré bolo v tej dobe veľmi komplikované, na jednoduché sčítanie a odčítanie. John Napier sa však preslávil predovšetkým objavom tzv. Napierovej kosti, čo bolo vlastne 10 paličiek, na ktorých bola vyrytá multiaplikačná tabuľka. S jej pomocou bolo možné veľmi rýchlo násobiť za predpokladu, že aspoň jedno z násobených čísiel bolo jednociferné. Medzi prvý počítací stroj je právom považované logaritmické pravítko, ktorého presnosť závisela na jeho dĺžke.

Aj Leonardo da Vinci bol jedným z tých, ktorí zasiahli do histórie počítačov a to tak, že sa pokúšal prísť na systém mechanickej kalkulačky. To je doložené niekoľkými jeho náčrtmi. Medzi priekopníkov mechanických kalkulačiek patril Wilhelm Shickard, ktorý v roku 1623 vynašiel mechanickú kalkulačku. Pracovala tiež so systémom plávajúcej riadovej čiarky. Z jeho práce je zachovaná len dokumentácia, pretože dva zostavené prototypy sa stratili. Úspešnejším bol Francúz Blaise Pascal, ktorý v roku 1642 vyrobil vlastnú mechanickú kalkulačku. V tej dobe mu bolo len 19 rokov. Spravil tak kvôli svojmu otcovi, ktorý bol vyberačom daní a celé dni trávil úmorným počítaním dlhých stĺpcov čísiel. Pascalova kalkulačka mala rozmery 51x10x7,5 cm a bola zhotovená z kovu. Jej súčasťou bolo 8 číselníkov, ktorými sa pohybovalo akousi ihlou. Bola schopná sčítať a odčítať. Do dnešného dňa sa zachovalo len 50 kusov tejto kalkulačky, ktoré slúžia ako exponáty vo výstavách. Po B. Pascalovi nasledoval nemecký filozof Gottfried Wilhelm von Leibniz, ktorý v roku 1694 zostrojil tzv. krokový kalkulátor, ktorý vedel aj násobiť a deliť a previesť druhú odmocninu. Leibniz toto dosiahol tým, že nahradil pôvodné jednoduché ploché ozubené koleso, ktoré bolo srdcom mechanizmu, ozubeným valcom. Tento valec, na ktorom boli umiestnené kovové kolíky a reprezentoval akýsi program, ktorý sa menil s výmenou tohto valca. Tento systém nebol prekonaný do druhej polovice 19. storočia.

Prvou naozaj sériovo vyrábanú a používanú kalkulačku vynašiel v roku 1820 Thomas de Colmar. Tento prístroj zvaný aritmometer, vedel 4 základné matematické operácie – sčítavanie, odčítavanie, násobenie a delenie. Tieto kalkulačky sa používali najviac v prvej svetovej vojne. Neskôr sa používali aj v druhej svetovej vojne pre výpočty vedcov pracujúcich na atómovej pume. Kalkulačky založené na tomto princípe sa používali až do 60. rokov 19. storočia, kde boli nahradené najprv elektronickými kalkulačkami a elektronickými počítačmi.

Značným priekopníkom v oblasti počítačov bol automatický stroj poháňaný parou, ktorého konštruktérom bol Charles Babbage, profesor matematiky v Oxforde. Prevádzal výpočty pre Kráľovskú astronomickú spoločnosť. Tento stroj zostrojil v rokoch 1812-1833, kedy prevádzal veľa teoretických prací, až sa mu nakoniec počítací stroj podarilo zostrojiť a práve v roku 1833 predviedol švédskej akadémií návrh stroja pre riešenie diferenciálnych rovníc. Pokým by došlo k zostrojeniu tohto stroja, mal by iste veľkosť lokomotívy využívajúcu mechanických prevodov, čapov, ozubených valcov, hriadeli a pod.

Úplný prevrat bol zaznamenaný v roku 1848, keď začal vznikať pod názvom analytický stroj, všeobecne použiteľný počítač pracujúci na mechanickej báze. S ním pomáhala Babbageovi dcéra anglického básnika lorda Gordona Byrona Augusta Ada, kňažná z Lovelace, ktorá sa starala predovšetkým o správu financií jeho výskumu, ktorou poskytovala britská vláda, ale tiež sa podieľala na prepracovaní plánov analytického stroja. Zároveň bola aj akousi hovorkyňou. Pretože poznala konštrukciu a funkčnosť stroja, mohla zostaviť zoznam inštrukcií, čím sa stala vlastne prvou programátorkou. Na jej počesť sa v 80. rokoch americké ministerstvo obrany pomenovalo nový programovací jazyk po nej – ADA. Tento stroj sa nepodarilo zostrojiť ani jeho synovi, ktorý sa o to pokúšal v rokoch 1880-1910. Keby náhodou došlo k jeho zostrojeniu, pozostával by z viac ako 50 000 súčiastok medzi ne by patrilo aj čítacie zariadenie pre zadávanie pracovných inštrukcií zakódovaných na dierkovaných štítkoch, "sklad" (pamäť) o kapacite 1000 päťdesiat miestnych čísiel, "mlyn" (riadiaci procesor) umožňujúci skladanie inštrukcií v akomkoľvek poradí a výstupné zariadenie umožňujúce tlač výsledkov. Nápad s dierkovanými štítkami nebol nápadom Babbageovým, ale Joseph-Maria Jacquardovým, ktorý ich použil pri riadení tkalcovského stavu, práve s použitím dierkovaných štítkov.