Myš

Patrí dnes už medzi základné vstupné zariadenia. V podstate sa do maximálnej miery v aplikačnom softvéri obchádza už použitie klávesnice a využíva sa myš. Robí sa to najčastejšie výberom z ponúk na obrazovke a rýchlym pohybom kurzora (grafického ukazovateľa spriahnutého s pohybom myši, najčastejšie vo forme šípky) po obrazovke. Myš je v podstate malá škatuľka s dvomi alebo tromi tlačidlami. V súčasnosti sú k týmto tlačidlám pridávané rôzne ďalšie ovládacie a navigačné prvky (napr. rolovacie koliesko), ktoré sú určené najmä na zrýchlenie rolovania obrazu, čo je s výhodou používané najmä pri prezeraní niektorých stránok na internete. Na spodnej strane myši je gumová gulôčka, ktorá sa pri pohybe myši odvaľuje po podložke. Otáčanie gulôčky je v x-ovom a y-ovom smere snímané a vysielané do počítača. Použitie myši a význam jej tlačidiel závisí od programu.

Takto definovaná myš je klasická opto-mechanická myš. Existujú rôzne variácie, napr. optická myš alebo ultrazvuková myš. U optickej myši je gul'ôčka nahradená dvojicou svetelného vysielača a prijímača (najčastejšia na báze LED diód). Pohyb je potom snímaný zmenou odrazu vysielaného lúča od podložky. Znížením cien optických myší dochádza v súčasnosti k ich masovejšiemu používaniu, pretože majú lepšiu citlivosť' a sú trvácnejšie ako opto-mechanická gul'ôčkové myši. Na podobnom princípe ako optická pracuje aj ultrazvuková myš. Všetky takto pracujúce myši sú vhodné na vstup dvojrozmernej informácie.

V súčasnosti sa najmä na posledne dvoch spomínaných bázach začínajú objavovať' aj myši umožňujúce trojrozmerný vstup. Tretia súradnica je definovaná vzdialenosťou myši (jej zodvihnutím) od podložky. Svoje pevné miesto si však tieto ovládače ešte musia vydobyť. Ďalším pojmom, s ktorým sa u myši stretneme, je jej rozlišovacia schopnosť' čiže presnosť'. Udáva sa v DPI (Dot Per lnch = bodov na palec). Klasické opto-mechanické myši dosahujú presnosť' od 200 dpi do 2400 dpi. Optické a ultrazvukové aj 6000 dpi. Napriek tomu je myš pomerne nepresné polohovacie zariadenie, pretože pri ich ovládaní sa ľahko prejaví nestabilita rúk ovládajúcej osoby, čo niekedy spôsobuje veľké chyby. Myš sa najčastejšie pripája k počítaču pomocou kábla na sériový port
alebo na PS/2 či USB port a menej často na paralelný port. Vyrábajú sa aj varianty s bezdrôtovým pripojením na báze infračervených lúčov alebo rádiových vĺn. Tieto, hoci sú elegantné, sú drahé, ČO bráni ich masovejšiemu nasadeniu.


Trackpad

Jedná sa o ukazovacie vstupné zariadenie. Je to dominantné vstupné polohovacie zariadenie najmä u prenosných počítačov. Toto zariadenie nahradilo dnes už v notebookoch TrackBall. Princíp je podobný ako u tabletu, avšak spôsob snímania je odporový. Stačí sa po ploche trackpadu (jej veľkosť' je približne plocha kreditnej karty) pohybovať' prstom, príp. špicatým predmetom, a kurzor sleduje pohyb prstu. Dvojitým poklepaním na miesto sa vykoná potvrdenie. Dnes sa ako polohovacie zariadenie namiesto trackpadll alebo TrackBall používa aj tzv. trackpoint. Jedná sa o malý joystick umiestnený medzi klávesmi klávesnice (napr. medzi h a j) a jeho vychyľovanie je pomerne jednoduché aj pomocou jedného prsta.


TrackBall

TrackBall bolo veľmi populárne vstupné polohovacie zariadenie najmä u prenosných počítačov. Z hľadiska riadenia polohy si môžeme TrackBall predstavil' ako obrátenú myš. Je to v podstate buď malá samostatná škatuľka, alebo väčšinou zabudovaná do krytu klávesnice, resp. notebooku. Tentoraz je však na vrchnej strane TrackBall guľôčka, ktorou sa pohybuje prstami. Guľôčka sa odvaľuje a jej otáčanie je v x-ovom a y-ovom smere snímané a vysielané do počítača. Na vrchnej strane vpredu sú podobne ako u myši umiestnené dve alebo tri tlačidlá. Jeho použitie je ďalej podobné ako u myši. Všetci výrobcovia myší mali vo svojom
výrobnom programe aj TrackBall.


Joystick

Joystick alebo tiež pákový krížový ovládač patril a aj patrí medzi obľúbený vstupný ovládací prvok najmä u domácich počítačov. Jeho obľuba a nasadenie prišlo s rozvojom počítačových hier. Používateľ' ho drží v jednej ruke (resp. je uchytený na stôl) a v druhej ruke drží ovládaciu páku joysticka. Vychyľovaním páky v príslušnom smere riadi grafický kurzor (u hier napr. postavičku, auto a pod.) na obrazovke. Používanou obdobou joysticka sú tzv. gamepady, kde nie je páka, ale príslušný počet tlačidiel, resp. riadiaci kríž. Joystick býva doplnený o jedno, dve alebo viac nezávislých potvrdzovacích tlačidiel (u hier napr. na streľbu a pod.). Podľa základnej konštrukcie, ktorá zisťuje smer vychýlenia riadiacej páky, rozdeľujeme joysticky na: