Myš
Patrí dnes už medzi základné vstupné zariadenia. V podstate sa do maximálnej miery v aplikačnom softvéri obchádza už použitie klávesnice a využíva sa myš. Robí sa to najčastejšie výberom z ponúk na obrazovke a rýchlym pohybom kurzora (grafického ukazovateľa spriahnutého s pohybom myši, najčastejšie vo forme šípky) po obrazovke. Myš je v podstate malá škatuľka s dvomi alebo tromi tlačidlami. V súčasnosti sú k týmto tlačidlám pridávané rôzne ďalšie ovládacie a navigačné prvky (napr. rolovacie koliesko), ktoré sú určené najmä na zrýchlenie rolovania obrazu, čo je s výhodou používané najmä pri prezeraní niektorých stránok na internete. Na spodnej strane myši je gumová gulôčka, ktorá sa pri pohybe myši odvaľuje po podložke. Otáčanie gulôčky je v x-ovom a y-ovom smere snímané a vysielané do počítača. Použitie myši a význam jej tlačidiel závisí od programu.
Takto definovaná myš je klasická opto-mechanická myš. Existujú rôzne variácie, napr. optická myš alebo ultrazvuková myš. U optickej myši je gul'ôčka nahradená dvojicou svetelného vysielača a prijímača (najčastejšia na báze LED diód). Pohyb je potom snímaný zmenou odrazu vysielaného lúča od podložky. Znížením cien optických myší dochádza v súčasnosti k ich masovejšiemu používaniu, pretože majú lepšiu citlivosť' a sú trvácnejšie ako opto-mechanická gul'ôčkové myši. Na podobnom princípe ako optická pracuje aj ultrazvuková myš. Všetky takto pracujúce myši sú vhodné na vstup dvojrozmernej informácie.
V súčasnosti sa najmä na posledne dvoch spomínaných bázach začínajú objavovať' aj myši umožňujúce trojrozmerný vstup. Tretia súradnica je definovaná vzdialenosťou myši (jej zodvihnutím) od podložky. Svoje pevné miesto si však tieto ovládače ešte musia vydobyť. Ďalším pojmom, s ktorým sa u myši stretneme, je jej rozlišovacia schopnosť' čiže presnosť'. Udáva sa v DPI (Dot Per lnch = bodov na palec). Klasické opto-mechanické myši dosahujú presnosť' od 200 dpi do 2400 dpi. Optické a ultrazvukové aj 6000 dpi. Napriek tomu je myš pomerne nepresné polohovacie zariadenie, pretože pri ich ovládaní sa ľahko prejaví nestabilita rúk ovládajúcej osoby, čo niekedy spôsobuje veľké chyby. Myš sa najčastejšie pripája k počítaču pomocou kábla na sériový port
alebo na PS/2 či USB port a menej často na paralelný port. Vyrábajú sa aj varianty s bezdrôtovým pripojením na báze infračervených lúčov alebo rádiových vĺn. Tieto, hoci sú elegantné, sú drahé, ČO bráni ich masovejšiemu nasadeniu.
Trackpad
Jedná sa o ukazovacie vstupné zariadenie. Je to dominantné vstupné polohovacie zariadenie najmä u prenosných počítačov. Toto zariadenie nahradilo dnes už v notebookoch TrackBall. Princíp je podobný ako u tabletu, avšak spôsob snímania je odporový. Stačí sa po ploche trackpadu (jej veľkosť' je približne plocha kreditnej karty) pohybovať' prstom, príp. špicatým predmetom, a kurzor sleduje pohyb prstu. Dvojitým poklepaním na miesto sa vykoná potvrdenie. Dnes sa ako polohovacie zariadenie namiesto trackpadll alebo TrackBall používa aj tzv. trackpoint. Jedná sa o malý joystick umiestnený medzi klávesmi klávesnice (napr. medzi h a j) a jeho vychyľovanie je pomerne jednoduché aj pomocou jedného prsta.
TrackBall
TrackBall bolo veľmi populárne vstupné polohovacie zariadenie najmä u prenosných počítačov. Z hľadiska riadenia polohy si môžeme TrackBall predstavil' ako obrátenú myš. Je to v podstate buď malá samostatná škatuľka, alebo väčšinou zabudovaná do krytu klávesnice, resp. notebooku. Tentoraz je však na vrchnej strane TrackBall guľôčka, ktorou sa pohybuje prstami. Guľôčka sa odvaľuje a jej otáčanie je v x-ovom a y-ovom smere snímané a vysielané do počítača. Na vrchnej strane vpredu sú podobne ako u myši umiestnené dve alebo tri tlačidlá. Jeho použitie je ďalej podobné ako u myši. Všetci výrobcovia myší mali vo svojom
výrobnom programe aj TrackBall.
Joystick
Joystick alebo tiež pákový krížový ovládač patril a aj patrí medzi obľúbený vstupný ovládací prvok najmä u domácich počítačov. Jeho obľuba a nasadenie prišlo s rozvojom počítačových hier. Používateľ' ho drží v jednej ruke (resp. je uchytený na stôl) a v druhej ruke drží ovládaciu páku joysticka. Vychyľovaním páky v príslušnom smere riadi grafický kurzor (u hier napr. postavičku, auto a pod.) na obrazovke. Používanou obdobou joysticka sú tzv. gamepady, kde nie je páka, ale príslušný počet tlačidiel, resp. riadiaci kríž. Joystick býva doplnený o jedno, dve alebo viac nezávislých potvrdzovacích tlačidiel (u hier napr. na streľbu a pod.). Podľa základnej konštrukcie, ktorá zisťuje smer vychýlenia riadiacej páky, rozdeľujeme joysticky na:
• digitálne,
• analógové.
U tých prvých je možné zjednodušene povedal', že sa pri vychýlení v príslušnom smere zapne len spínač a počítač deteguje podľa toho smer. Nie je možné detegoval' promptnosť' zopnutia ani veľkosť' výchylky. Všetka dynamika je generovaná elektronikou. Pri druhom type je v x-ovom aj y-ovom smere spriahnutý potenciometer. Na konci býva väčšinou ešte dôrazový spínač. Vychýlením zo strednej polohy dôjde k zmene odporu potenciometra v príslušnom smere. Táto zmena je analógovo-digitálnym prevodníkom prevedená do číslicovej formy a spracovaná. U takto konštruovaných pákových ovládačov je možné
detegovať' aj rýchlosť' zmeny vychýlenia (promptnosť') aj veľkosť výchylky (podľa veľkosti odporovej zmeny). Niektoré PC bývajú vybavené tzv. gamc-portom (l5-vývodový), na ktorý je možné pripojiť' práve tento typ pákového ovládača. V súčasnosti sa čoraz častejšie používa na pripojenie aj USB port. V súčasnosti sa začínajú čoraz častejšie objavovať joysticky pre priestorové ovládanie, čo vyvolal najmä vznik nových efektných 3D hier, ale aj nižších systémov virtuálnej reality. Pre pohyb v osiach x a y je zachovaná pôvodná koncepcia. V osi z sa pohybujeme zatláčaním, resp. povyťahovaním ovládacej páky. Posledným hitom sú joysticky so spätnou väzbou, t. j. napr. pri leteckých simulátoroch počítač generuje spať riadiacemu obvodu joysticka signály, na základe ktorých dochádza napr. k traseniu riadiacej páky, čo má za následok zvýšenie reálnosti hrania.
Veľmi jednoduchým, ale sympatickým je tzv. keystick. Jedná sa o jednoduchý prípravok v tvare joysticku, ktorý sa upevní na klasickú klávesnicu nad klávesy s kurzorovými šípkami. Pri ovládaní sa potom vychyľuje riadiaca páčka, ktorej vychýlenie je prenášané priamo na klávesy, ako keby boli stláčané.
Tablet
Patrí medzi vstupné zariadenia. Výzorom mobilnej časti pripomína myš a aj komunikácia s programami simuluje myš. Tablet však dosahuje vyššiu presnosť a rozlíšenie. Myš väčšinou sníma zmenu polohy pomocou odvaľovania guľôčky na spodnej častí alebo opticky. Tablet sa však skladá až z troch súčastí: plochej snímacej podložky, pohyblivého snímacieho zariadenia (tvaru myši alebo pera) a riadiaceho elektronického obvodu .
• Plochá snímacia podložka (tabuľa) je doska s hladkým povrchom, pod ktorým je umiestnený citlivý elektromagnetický obvod. Táto časť je nepohyblivá.
• Pohyblivé snímacie zariadenie, či už tvaru myši alebo pera, je vybavené snímačom elektrických signálov z elektromagnetického obvodu tabule .
• Riadiaci elektronický obvod je väčšinou umiestnený v tabuli. Niekoľkokrát prechádza sieťou tabule a sníma impulzy z pohyblivej
časti. Pomocou toho deteguje polohu pohyblivej zložky)'. Ak si predstavíme tabuľu ako obrazovku, sme schopní riadiť na nej kurzor pohybovaním pohyblivej časti. Často krát je tablet používaný, po prekrytí príslušnou šablónou, ako riadiaci panel s menu pre program v počítači (veľmi často v CAD aplikáciách). Niekedy sa tablet zvykne tiež nazývať aj digitizér.
Optické pero
Používa sa ako grafické vstupné zariadenie v spojení s grafickým displejom. Umožňuje interaktívne zasahoval' do obrazu na displeji. Tvar je ceruzkovitý, pero je káblom pripojené k počítaču a navyše je spravidla vybavené ešte potvrdzovaním tlačidlom. Vnútri pera je umiestnený fotocitlivý prvok (napr. fototranzistor). Po priložení pera k obrazovke na príslušný bod a potvrdení potvrdzovaním tlačidlom sa posníma poloha pera. Zistenie polohy je pomerne jednoduché, pretože k aktivačnému impulzu dôjde pri prechode elektrónového lúča oblasťou, kde je pero. V momente zistenia aktivačného impulzu počítač na základe synchronizácie prepočíta polohu bodu v momente aktivácie a súradnice bodu sú tým vyčíslené.
Skener
Je zariadenie na snímanie obrazov. K počítaču sa pripája:
• pomocou zvláštnej karty (v súčasnosti sa už tento spôsob takmer nepoužíva),
• pomocou rozhrania SCSI,
• pomocou paralelného polia (pripojí sa do konektora pre tlačiareň a na skeneri je potom konektor pre tlačiareň, t. j. skener je pre tlačiareň priechodní),
• pomocou rozhrania USB.
Vyhotovení a s pripojením cez paralelný port a USB sú v súčasnosti typické najmä pre lacné typy plošných skenerov. Daňou za to je dlhší čas snímania obrazu. Ak teda nie je faktor cenový taký podstatný, ale dominuje rýchlosť, je výhodnejšou voľbou verzii a SCSI. Dostupné sú skenery (angl. scaner) dvojakého typu:
• ručné: lacnejšie, menej presné a s menšou rozlišovacou schopnosťou (150-300 dpi), čierno-biele aj farebné snímanie,
• plošné (automatické): drahšie, presnejšie (pohyb snímacej hlavy nad predlohou je motorický) a s vyššou rozlišovacou schopnosťou (300-1200 dpi a viac), čierno-biely aj farebné (aj Truecolor) snímanie. V poslednom čase došlo k výraznému zníženiu cien jednoduchých plošných skenerov pre bežnú veľkosť' A4 a objavujú sa často už aj v domácnostiach. Každý skener sa v súčasnosti dodáva aj so záhadným programovým vybavením, často krát aj s grafickým editorom na úpravu zosnímaných
obrazov. Potom pomoc týchto alebo iných grafických editorov je možné zo snímané obrázky ďalej upravovať' alebo ukladal v rôznych grafických formátoch na následné využitie v publikačnej činnosti (DTP). Pomocou zvláštneho programového vybavenia (OCR -Optical Charakter Recognition) je možné zo snímať graficky aj text a potom ho rozanalyzovať a prekonvertovať do znakovej formy.
V súčasnosti sa hojne používajú súradnicové zapisovače so skenovacou hlavou, čím dostaneme dve zariadenia v jednom. V CAD systémoch sa používajú na snímanie starých výkresov najprv do rastrovej formy. Potom pomocou programu sú tieto rastrové obrazce konvertované do vektorového formátu, ktorý je vhodnejší na ďalšie spracovanie v CAD systémoch, ale aj na archiváciu.
UPS
UPS (UninterllPtible Power Sllpply) - zdroj nepretržitého napájania. Jedná sa o zvláštne prídavné zariadenie. Ako sme sa už zmienili, výpadok elektrického prúdu môže spôsobiť vymazanie obsahu pamäte RWM. To môže byť nepríjemné v prípade, že sa pracovalo s nejakými dôležitými súbormi. Obzvlášť pri použití zložitejších údajových štruktúr (napr. databáz) môže dôjsť k neobnoviteľnému narušeniu u súborov. Preto pri počítačoch, kde by vymazaním pamäte RWM mohlo dôjsť k ekonomickým
škodám (napr. server v počítačovej sieti), je nutné zabezpečiť nepretržitý prívod elektrického napätia, alebo aspoň zabezpečiť jeho prívod dovtedy, kým sa práca na počítači riadne neukončí. Práve v týchto prípadoch sa používa UPS. Toto zariadenie sa vkladá medzi zásuvku elektrického napätia a napájací kábel počítača. Hlavnou časťou UPS sú záložné zdroje, ktoré sa pri výpadku zapnú a pri bežnej prevádzke sa dobíjajú. Všetky UPS sú riadené zvláštnymi elektronickými obvodmi. Dokonalejšie UPS majú ešte zvláštny vývod na prídavnú dosku v počítači, pomocou ktorej je možné do počítača vydať signál o výpadku elektrického napätia a ten pomocou zvláštnych programov môže riadne uzavrieť spracovávané súbory, ukončiť prácu a čakať na odpojenie napätia. Podľa toho, akým spôsobom dodávajú UPS napätie do počítača, rozdeľujeme UPS na:
• OFF-LlNE - sú jednoduchšie a lacnejšie. Zálohové napájanie sa pripája pri poklese hlavného. Čas medzi poklesom a zapnutím zálohy je veľmi krátky (rádovo ms) a bežné PC toto zakolísanie dokáže na tento čas vykryť svojím stabilizovaným zdrojom. V praxi sa najčastejšie používajú práve tieto typy.
• ON-LINE - sú zložitejšie a drahšie. Počítač ide v podstate stále na batérie, ale tieto sú neustále dobíjané. Ak dôjde k výpadku, tak na výstupe sa to neprejaví ani "zakolísaním" napätia. Tieto typy sú potrebné najmä v nepretržitých prevádzkach a pod. Podľa toho, ako sú UPS spojené s počítačom, delíme ich na:
• UPS bez spätnej väzby (jednoduché, lacné),
• UPS so spätnou väzbou (zložitejšie a drahšie).
Samozrejme, že UPS bez spätnej väzby môže byť vo vyhotovení OFF-LlNE aj ON-LINE. Podľa ceny aj vyhotovenia dokážu UPS dodávať elektrické napätie napr. 0.5 h, 3 h či 6 h, špeciálne aj 24 h.
Tlačiareň
Tlačiareň je dnes základným výstupným zariadením počítača, ktoré umožňuje výstup na papier. Počítač vysiela do tlačiarne jednak informácie (znaky), čo sa má tlačiť, ale aj informácie o tom, ako sa má tlačiť. Prvá skupina informácií sa nazýva údajová časť, druhú skupinu nazývame riadiace znaky. Pomocou nich môžeme napr. zmeniť mód tlače, typ písma, riadkovanie a pod. To je u tých jednoduchších. Drahšie tlačiarne komunikujú s nadradeným počítačom väčšinou pomocou nejakého jazyka (napr. PostScript, PCL a pod.). Podľa princípu tlače rozdeľujeme tlačiarne na:
• maticové (ihličkové),
• atramentové (troskové, InkJET),
• piezoelektrické,
• bublinové,
• tepelné,
• tlačiarne s typovým kolieskom,
• sublimačné,
• laserové alebo LED,
• osvitové jednotky.
Ďalším pojmom, ktorý udáva kvalitu tlačiarne, je jej rozlišovacia schopnosť čiže presnosť. Táto sa udáva v DPI (Dot Per Inch = bodov na palec). Najnižšiu rozlišovaciu schopnosť majú maticové tlačiarne (75-150 dpi), najvyššiu laserové tlačiarne (300-1200 dpi) a osvitové jednotky. Zvláštnym výstupným zariadením, ktoré v tejto publikácii zaradíme medzi tlačiarne, je osvitová jednotka. Používa sa na prípravu kvalitných predlôh najmä v tlačiarenskej praxi. Výstup je na špeciálny film a jej rozlišovacia schopnosť je až 3200 dpi a viac. Pri výbere tlačiarne je veľmi dôležité uvedomiť si, či je pri tlačení dokumentov požadovaná farebná tlač. Ak áno, cena hlavne laserových tlačiarní rastie geometrickým radom. Pri náročných požiadavkách možno využiť tlačiareň založenú na tzv. sublimačnej technológii. Tento druh tlačiarne sa od ostatných odlišuje zásadným rozdielom v spôsobe
nanášania farby na papier. Pri všetkých ostatných typoch tlačiarní sa jednotlivé farebné odtiene dosahujú miešaním malých farebných bodov na papieri, kdežto pri sublimačnej technológii sa jednotlivé farebné zložky miešajú ešte pred nanesením na papier. Tým sa dosahujú veľmi kvalitné farebné prechody, porovnateľné s farebnou fotografiou.
Súradnicový zapisovač, ploter
Je ďalším výstupným zariadením. Pomocou pera alebo trysky sa kreslia výstupy na vložený papier. Využíva sa najmä v oblasti počítačovej grafik.)' a CAD systémov. Súradnicové zapisovače môžeme rozdeliť podľa niekoľkých hľadísk.
• Podľa používaného pera:
• tušové,
• fixové,
• s gul'ôčkovým perom,
• tryskové.
• Podľa počtu používaných farieb na:
• jednofarebné,
• viacfarebné.
• Podľa spôsobu uloženia a pohybu papiera:
• stolové (plošný),
• valcové (stojanové).
Pri stolových sa pohybuje nad papierom hlava v obidvoch smeroch. Pri valcových sa pohybuje hlava len v jednom smere a v druhom sa pohybuje celý papier.
Podľa spôsobu riadenia:
• analógové,
• digitálne (dnes už dominantne).
Mnohokrát sa miesto pera použije ostrý hrot, pomocou ktorého je do podložky vyrezaný želaný motív. Takto upravený súradnicový zapisovač sa nazýva aj cuter. Pomocou neho sú napr. vyrezávané reklamy zo samolepiacich fólií. Pri kreslení je ovládaný pohyb pera (trysky) v jednotlivých smeroch, jeho zdvihnutie, resp. spustenie (streknutie atramentu) na papier a pri
farebnom súradnicovom zapisovači aj výmena jednotlivých pier (miešanie farebných zložiek) podľa požadovaných farieb.
Inteligencia súčasných súradnicových zapisovačov je pomerne vysoká. Tieto zariadenia obvykle pracujú aj s vyššími grafickými entitami, ako je bod. Spravidla sú takéto súradnicové zapisovače vybavené vlastným komunikačným jazykom vyššej úrovne (napr. HPGL). Významnou triedou sú tzv. fotoplotre. Namiesto papiera používajú fotocitlivý film a miesto pera osvetľovaciu hlavu, najčastejšie laserovú. Používajú sa najmä v CAD/CAM systémoch napr. na tvorbu predlôh pri výrobe plošných spojov.
Modem
Modem je zariadenie, pomocou ktorého mažeme prenášať údaje medzi počítačmi prostredníctvom telefónnych liniek. Často krát sa modem kombinuje so schopnosťou prijímať a vysielať faxové správy pomocou počítača, potom hovoríme o fax modeme. Vyrábajú sa v ráznych vyhotoveniach, a to:
• interné, ako prídavné karty do počítača,
• externé, ako periférne zariadenia pripojiteľné k sériovému portu (najčastejšie), paralelnému portu alebo v súčasnosti stále
populárnejšiemu rozhraniu USB.
Podľa ceny sú odstupňované aj možnosti jednotlivých modemov. Napr. automatické pamätanie posledne volaného čísla, maximálnej prenosovej rýchlosti (dnes sa štandardne pohybuje na úrovni 56 600 bitov za sekundu) a pod. Klasické modemy sa dnes už postupne nahradzujú ISDN modemami, ktoré poskytujú vyššiu rýchlosť (64 či 128 kbps) a kvalitu spojenia. V súčasnosti ceny modemov klesajú a ich schopnosti rastú pre zvýšený dopyt a snahu čoraz väčšieho počtu používateľov domácich PC
pripájať sa do celosvetovej počítačovej siete internetu.
Ostatné prídavné zariadenia
Okrem už spomínaných vstupno/výstupných zariadení je možné k osobnému počítaču pripojiť celú škálu ráznych iných špecializovaných zariadení slúžiacich na grafický vstup alebo výstup, najmä dnes nastupujúce zariadenia ako digitálne fotoaparáty a kamery a pod. U týchto je najzaujímavejšou informáciou hustota snímacieho rastra, ktorá sa udáva v megapixloch. Tak digitálna kamera, ako aj digitálny fotoaparát sú vybavené kontrolným LCD displejom, na ktorom je možné okamžite po
zábere, resp. po zosnímaní skontrolovať výsledok a napr. ak sa záber nevydaril, ho vymazať a prípadne urobiť ďalší. Dnes sú obľúbené najmä kvôli nízkej cene Web digitálne kamey, ktoré umožňujú zo snímaný obraz posielať prostredníctvom siete a tak vlastne vytvoriť istý druh videotelefónu. Digitálna kamera aj digitálny fotoaparát sú spravidla vybavené pamäťou RWM (RAM), ktorej kapacita je určujúca pre počet snímok, resp. minút záznamu. Tieto zariadenia, najmä digitálne kamery majú ešte veľkokapacitné záznamové médium najčastejšie vo forme magnetickej pásky, pevného disku alebo iného záznamového média. Obe zariadenia sú vybavované ešte minimálne sériovým rozhraním (RS232 alebo častejšie USB) na pripojenie k počítaču.
Niektoré typy digitálnych fotoaparátov umožňujú priamo pripojiť aj malé špecializované tlačiarničky alebo modemy. Potom je možné fotografiu aj okamžite vytlačiť, poslať faxom alebo elektronickou poštou.
