Vážená pani profesorka, milí spolužiaci, žijeme v dobe kde sa znalosť práce s počítačom považuje za „druhú gramotnosť“, počítač spolu s Internetom sa v rôznej miere dotýka nášho každodenného života a všetci s ním máme dobré aj zlé skúsenosti. Dnes by som vám rád odhalil možnosti tohto jedinečného systému, ktoré nie sú až tak notoricky známe a vrhol viac svetla na tie, s ktorými sme sa už možno stretli, z pohľadu tak trochu záhadného tzv. počítačového podsvetia, jeho výhod a nástrah.
Pojem computer crime, predstavuje zločiny zamerané proti počítačom, ako aj zločiny páchané pomocou počítača. Európska únia počítačovú kriminalitu definuje nasledovným spôsobom: „Nelegálne, nemorálne a neoprávnené konanie zahŕňajúce zneužívanie údajov získaných pomocou výpočtovej techniky, alebo ich pozmeňovanie.“
V súčasnosti najznámejšou, najzákernejšou a snáď aj najnebezpečnejšou skupinou počítačových zločincov sú tvorcovia počítačových vírusov. Vírus je dômyselne napísaný mini program, ktorého spustenie má zväčša deštruktívne následky. Nie je to žiadna digitálna choroba ani chyba počítača. Je to zlomyseľný program, ktorý niekto vytvoril. Za vírus sa často mylne považuje akýkoľvek program, ktorý sa infiltroval do nášho počítača a dát. Týchto programov je však niekoľko a víry z nich tvoria iba jednu skupinu.
Jedným z nich je Trójsky kôň. Tento program pôsobí navonok neškodne, väčšinou je pripojený k fungujúcemu programu alebo sa aspoň tvári, že vykonáva nejaké užitočné funkcie, v skutočnosti však môže nebadane ničiť dáta, formátovať disk, alebo najčastejšie pomocou Internetu narúšať súkromie užívateľa. Trójske kone sú buď vytvorené priamo s pôvodnou aplikáciou, typu freeware, či shareware alebo sa do hotovej aplikácie pridá zdrojový kód trójskeho koňa, tento program sa potom okrem dĺžky ničím nelíši od pôvodného. Je to veľmi nenápadné najmä pri častých upgradoch a striedaní verzií programov. Trójske kone sú rozšírené najmä ako spyware, pomocou Internetu. Spyware zistí charakter užívateľa na základe obsahu počítača a podľa toho sťahuje rôzne reklamy, ktoré by mohli užívateľa zaujať. Väčšinou je to však len otravné. Spyware sú dnes bežne pridávané k skúšobným verziám niektorých programov - pokiaľ si ich používateľ zaregistruje, reklamný klient sa deaktivuje. Od počítačového vírusu sa pritom trójsky kôň líši tým, že kód programu sa ďalej nereplikuje.
Backdoor je vírus podobný trójskemu koňu. Back door v preklade to znamená „zadné vrátka“ a umožňuje zasielanie rôznych prístupových hesiel užívateľa cez Internet, či dokonca úplné ovládnutie počítača na diaľku.
Boot vírus je historicky prvý typ vírusu, prvý Brain (mozog) pochádza ešte z roku 1986. Prenášal sa v bootovacom sektore diskiet odkiaľ sa preniesol do bootovacieho sektora pevného disku. Pri ďalšom zapnutí, či reštartovaní počítača sa spustil prvý ešte pred samotným operačným programom. Potom záležalo už len na fantázii autora, ako túto skutočnosť využil. Boot vírus dokáže nainfikovať aj každú ďalšiu proti zápisu nechránenú disketu vloženú do počítača. Dnes sú tieto víry už málo rozšírené, čo priamo súvisí s úbytkom používania diskiet.
Súborový vírus využíva na svoju replikáciu telo iného programu, najčastejšie sa pripája na koniec hostiteľského programu, čím predlžuje jeho veľkosť, niektoré typy sa však pripájajú na jeho začiatok, ktorý prepíšu a tým program zničia, resp. využívajú diery v zdrojových kódoch, kde umiestnia vlastné zdrojové kódy. Po spustení súboru potom vírus vykoná požadovanú akciu a väčšinou ostane v pamäti a infikuje ďalšie súbory s ktorými užívateľ pracuje.
Makrovírusy dnes patria k najrozšírenejším vírom, sú naprogramované v jazyku aplikácie, ktorú napádajú, napr. Word Basic. Vzhľadom na jednotnosť jazyka niektoré makrovírusy napádajú viacero aplikácií od jedného výrobcu, či z jednej sady napr.: MS Office. Štandardný spôsob šírenia makrovíru spočíva v nasledovnom postupe - po načítaní zavíreného dokumentu príslušná aplikácia interpretuje makro víru, ktoré popri rôznych sprievodných akciách zabezpečia napadnutie globálnej šablóny. Zavírené makro šablóny sa potom vkladajú do ďalších otváraných dokumentov a tým ich infikujú. Zdôraznime ešte raz, že makrovírus sa aktivuje už samotným prezretím dokumentu v príslušnom type editora (ktorý má používanie makro povolené). K aktivácii makrovírov však nedochádza pri kopírovaní alebo inej manipulácii so zavírenými dokumentmi. Spomedzi vyššie menovaných najbežnejšie sa vyskytujúcich druhov vírov sa makrovíry najjednoduchšie programujú a navyše sa aj najľahšie šíria vzhľadom na to, že výmena dokumentov medzi používateľmi je omnoho častejšia ako výmena spustiteľných súborov. Ak k tomu pridáme nové možnosti šírenia cez E-mail využitím niektorých vlastností štandardných E-mail klientov firmy Microsoft, v budúcnosti nemožno v tomto smere očakávať nič pozitívne.
