Unix - Linux

Primárna funkcia operačného systému spočíva v tom, že poskytuje podporu pre realizáciu počítačových programov. Preto napríklad môžete používať váš obľúbený editor a vytvárať rôzne dokumenty. Bez podpory operačného systému by editor nemohol pracovať – editor potrebuje ku svojej činnosti interakciu s vaším terminálom, s vašimi súbormi a ďalším technickým vybavením vášho počítača.

Operačný systém (zvyčajne označovaný skratkou „OS“ ) môže byť jednoduchý a minimalizovaný ( napr. Dos ) alebo veľký a zložitý, napríklad OS/2. Operačné systémy typu Unix patria ku stredne veľkým systémom. Poskytujú o niečo viac prostriedkov, než prvé jednoduché operačné systémy, a to v takej forme, aby s ich pomocou bolo možno riešiť prakticky všetky problémy. Povodne bol operačný systém Unix navrhnutý ako zjednodušenie operačného systému Multics. Filozofia operačného systému Unix spočíva v tom, že by sa všetky funkcie mali rozdeliť do malých časti, relatívne malých programov. Nové funkčné vlastnosti môžeme
získať vhodnou kombináciou týchto jednoduchých programov. Samozrejme stále sa objavujú nové a nové obslužné programy, prostredníctvom ktorých môžete váš systém neustále rozširovať. Ak tento dokument čítate na nejakej unixovsej mašine, verte alebo neverte, že v tomto okamihu beží na vašom počítači najmenej 38 programov ( väčšina sa však nachádza v neaktívnom stave, dokiaľ nebudú aktivovane k prevedeniu nejakej úlohy ).

Pri používaní operačného systému Unix budete iste chcieť minimalizovať množstvo práce potrebnej k realizácii každej, bežné prevádzanej úlohy. Operačný systém Unix vám pre tento účel poskytuje veľké množstvo nástrojov. Aby ste ich mohli efektívne využívať, budete musieť pomerne presne vedieť, čo ktorý nastroj robí. Kľúčovou súčasťou operačného systému je – jadro. Vo väčšine operačných systémoch ako je Unix, OS/2, plní jadro systému také funkcie ako je spúšťanie programov, prideľovanie systémových zdrojov, prideľovanie času procesora súčasné bežiacim programom a podobne. Samozrejme platí, že aj jadro systému je program. Ten beží na vašom počítači ako prvý program po jeho naštartovaní, kedy realizuje všetky konfiguračné funkcie, a ako posledný program pred vypnutím počítača, kedy realizuje všetky potrebné funkcie k zastaveniu systému.

História operačného systému Linux

Autorom operačného systému Linux je pán Linus Torvalds. Jeho pôvodná verzia bola v priebehu asi desiatich rokov zdokonaľovaná bezpočtom ľudí na celom svete. Linux predstavuje verziu operačného systému Unix určenú pre procesory Intel, Alpha. Na vývoji operačného systému Linux sa podieľali ľudia na celom svete od Austrálie až po Fínsko, a všetci dúfali, že sa Linux podarí uviesť do podoby schopnej konkurovať ostatným operačným systémom Unix. Vlastný projekt operačného systému Linux, začal výskumom vlastnosti procesoru 386. Systém je navrhnutý tak, aby maximálne využíval všetkých vlastnosti tohto procesora. Operačný systém Linux je šírený pod licenciou GPL. To znamená, ži si môžete účtovať za distribúciu programového vybavenia GNU koľko chcete, ale nesmiete nikomu nariadiť, za aký poplatok ho ma distribuovať ďalej. Operačný systém Linux podporuje väčšinu programového vybavenia, napísaného pre Unix.

Dnešná podoba operačného systému Linux

Operačný systém Linux je v súčasnosti veľkým systémom a obsahuje veľké množstvo chýb, ktoré sa postupne odstraňujú. Pri vývoji novších verzií Linuxu sa postupuje nasledovne:

1.do obehu je vypustená vývojová verzia
2.vo vývojovej verzii je veľmi veľa chýb, ktoré užívatelia postupne odhaľujú a programátori postupne opravujú
3.keď je vývojová verzia dostatočné stabilná ukončí sa jej vývoj
4.následné sa začína vývoj novej vývojovej verzie
Práca so systémom Linux

Pokiaľ chcete pracovať v operačnom systéme Linux, musíte sa identifikovať – predpokladá sa, že ste jediným užívateľom operačného systému. Na druhej strane, Linux je viacužívateľský systém, ku ktorému ma prístup viac užívateľov naraz. Aby mohol systém komunikovať s každým užívateľom oddelene, musí ich identifikovať procesom, ktorý sa nazýva „prihlásenie sa“ (logging in). Súborový systém v Linuxe je šifrovaný. To znamená, že daný užívateľ má vymedzenú len určitú časť disku na ktorej môže pracovať. Jednotlivé privilégia mu udeľuje administrátor. Po zapnutí počítača s procesorom Intel sa ako prvý prevedie program zvaný BIOS. Tento program je trvale uložený vo zvláštnej pamäti počítača. Realizuje základne testy a identifikuje základne hardwarové vybavenie počítača. Obrázok 1.0 – Cesta po ktorej dospeje osobný počítač s procesorom Intel k príkazovému riadku. Pokiaľ nie je v disketovej jednotke vložená disketa, BIOS vyhľadá hlavný zavádzací záznam MBR (Master Boot record) na pevnom disku. Ten obsahuje kód, ktorého úlohou je zaviesť operačný systém. Pre operačný systém Linux sa tento kód (čiže jednoduchý program) volá LILO (Linux Loader). Môžu sa však použiť, a aj sa používajú iné bootloadre.

Ako Linux preberá kontrolu nad počítačom

Najprv predá BIOS kontrolu zavádzaciemu programu LILO a ten potom predá kontrolu jadru operačného systému Linux - kernelu. Jadro je centrálnym programom operačného systému a riadi všetky ostatné programy. Zavedenie jadra systému prebieha na počítačoch s iným procesorom ako je Intel trochu odlišné, ale po zavedení jadra Linux pracuje na všetkých počítačoch rovnako bez ohľadu na procesor. V ďalšom kroku sa Linux pokúša identifikovať hardwarové vybavenie počítača, na ktorom beží. Po zavedení jadra a identifikovaní hardwaru, sa spusti ďalší program, ktorý už robí niečo užitočnejšie. Tento program má názov Proces Init.
Základne procesy programu Init:
Prebieha kontrola súborového systému, na čo je určený program fsck. Pokiaľ je počítač pripojený k sieti, spustí sa niekoľko programov, ktoré zabezpečujú komunikáciu vášho počítača s ostatnými počítačmi. Dojde k aktualizácii systémového času. Akonáhle Proces Init ukončí všetky uvedené aktivity, prejde do
stavu, kedy ho označujeme ako „rodič“ všetkých procesov v systéme Linux. Vo všetkých operačných systémoch Unix, samozrejme aj Linuxe platí, že proces je inštanciou programu.

Činnosť užívateľa (Ako sa prihlásiť do systému)

Než začnete systém Linux používať, musíte sa identifikovať. Proces identifikácie sa nazýva „prihlásenie sa do systému“ (login). Ide o proces v ktorom sa užívateľ presvedčí, že máte právo používať daný operačný systém. Po skončení zavedenia všetkých potrebných programov programom Init sa Linux hlasí napríklad takto:

RedHat Linux release 5.1 (Manhattan) with all updates. Kernel 4.1.108 on an Intel
localhost login:
Password:

Je však možné, že váš Linux privíta aj úplné niečím iným. Napríklad grafickým prostredím systému Linux – X Window. Bližšie vysvetlenie, čo na obrazovke svojho monitora vlastne vidíte. Prvý riadok vyššie vypísaného výstupu popisuje verziu operačného systému Linux (konkrétne RedHat Linuxu), verziu jadra a typ procesora (nemusí to však byt vždy takto). Druhý riadok popisuje názov počítača, za ktorým pravé sedíte, alebo ku ktorému sa pravé snažíte pripojiť. V tomto prípade je to napríklad localhost. Ďalej sa tam nachádza slovo login. Toto slovo vás vyzýva, aby ste zadali svoje identifikačné meno. Slovo Password vás vyzýva, aby ste zadali svoje identifikačné heslo, aby váš systém mohol rozpoznať. Pri zadávaní hesla nevidíte
čo píšete, preto buďte veľmi opatrní pri jeho písaní. Pokiaľ sa prihlásite správne, napríklad ako host, spusti sa príkazový riadok (promt) a objaví sa jeho výzva:

localhost@host#
alebo
/home/host#

Pokiaľ ovládate príkazy operačného systému Linux, môžete ďalej pracovať v príkazovom riadku. Ale pokiaľ vám príkazový riadok nevyhovuje, môžete využiť grafickej nadstavby systému Linux nazvaný X-Window. Toto grafičke prostredie sa dá prirovnať k prostrediu systému Windows. Vlastne, to bol aj primárny zámer jeho tvorcov. V tomto prostredí sa dokáže orientovať aj úplný začiatočník. X-Window ma podobné vlastnosti a podobne zákonitosti ako systém MS Windows.

Ako ukončiť pracú s počítačom

V príkazovom riadku zadáte jednoducho príkaz shutdown –h now na zastavenie počítača, alebo príkaz logout na odhlásenie zo systému. V programe X-Window vyberiete z menu „Štart“ jednoducho buď položku „Odhlásiť sa“ alebo položku „Vypnúť počítač“.