Čím viac vľavo tým vyšší rád, a teda aj významnejšia číslica.
Ľudia používajú aj iné číselné sústavy, nielen desiatkovú. Napríklad v rozprávkach sa počíta aj na tucty a kopy. Možno namietnete, že dnes sa tak už nepočíta. A čo meranie času? Ak píšu v novinách, že víťaz behu na 20km dosiahol čas 1:01:11,6 znamená to, že bežal 1 hodinu, 1 minútu, 11 celých a 6 desatín sekundy. Všimnite si, aký je tento systém merania času zložitý! Jeho rádmi sú sekundy, minúty, hodiny, ale aj dni, týždne, mesiace a roky. Zatiaľ čo základ sústavy je v prvom a druhom prípade 60-minúta má 60 sekúnd a hodina má 60 minút, deň má 24 hodín, týždeň 7dní a s mesiacmi je to ešte zložitejšie. Túto zložitú sústavu používame dodnes, pretože sme si na ňu zvykli a bol by iste veľký problém to zmeniť. Číselná sústava, ktorú používali antickí Gréci a Rímania, sa nám dodnes zachovala ako rímska číslica. V počítači zobrazujeme všetky informácie v dvojkovej sústave, teda iba pomocou číslic 0 a 1. Ľudia majú radšej desiatkovú sústavu-binárnu.
Programy na prácu so 16-kovou sústavou sú trochu zložitejšie, musia vedieť používať aj písmená A až F ako číslice.
16-tková číselná sústava:
pozičná sústava so základom 16. 16 znakov, a to 0-9 a písmená A,B,C,D,E,F.
Dvojková sústava: označenie prepozičnú číselnú sústavu so základom 2, ktorý obsahuje dve číslice 0 a 1. Rád číslice sa zväčšuje sprava doľava o mocninu dvojky.
Dvojková sústava je základom číslicových zariadení na spracovanie dát, keďže elementárne spínacie a pamäťové prvky sa môžu nahrádzať iba v dvoch stavoch. Na kódovanie(1 kód) čísel v zariadeniach na spracovanie dát sa používajú dve rôzne spôsoby:čistá dvojková sústava a binárna kódovaná desiatková sústava (1 kód BCD)
Binárne vyhľadávanie:označenie pre rýchlu metódu (šípka hore) vyhľadávania prvkov v binárnom poli usporiadanom zostupne alebo vzostupne.
2.2. Informatika - Všeobecne
Informatika je nový vedný odbor, ktorý sa zaoberá, organizáciou, spracovávaním, uchovávaním a prenosom údajov, dát, informácií. Informácia ako základný pojem v informatike úzko súvisí s pojmami údaj a dáta. Má svoj vlastný predmet skúmania(informácie), má metódy zberu, spracovania, ukladania, ochrany, vyhľadávania, poskytovania a prenosu informácií. Disponuje aj potrebnými technickými prostriedkami.
Informatika má dlhú minulosť, ale krátku históriu vedeckého formovania, ktorá je plná sporov, či má právo na status exaktnej vedy, či je to jedna veda, alebo súhrn vied, aké má miesto v systéme atď.
Bit (binary digit) ako základná jednotka informácie.
Informácia je:
– všeobecne aj číslo, ktoré vyjadruje množstvo údajov prenášaných oznamovacím kanálom (napr. el. napätie, ale aj tlak vzduchu prenášaný spojovacím potrubím).
– správa vyvolávajúca akciu; čiže správa ktorej predchádzala konečná postupnosť (reťazec) pozostávajúca zo znakov 0 a 1 (písmen, symbolov nejakej abecedy).
– je správa, ktorá predstavuje nové poznatky, umožňuje konať určitým spôsobom. Informácie vytvárajú vzťahy a vyjadrujú stavy.
Zdroj informácie – je miesto kde informácia vzniká (tá časť zariadenia)
Správa
– správa sa stáva informáciou ak je spracovaná určitým algoritmom, alebo je interpretovaná v dôsledku ľudskej činnosti.
Dáta (údaje)
– sú správy alebo ich časti, ktoré sa dajú spracovať. Informáciami sú dáta, ktoré sú nositeľmi významu pre ľudí. Informácia je teda produkt, výstup spracovania správ.
Za základné teoretické zdroje informatiky sa považujú:
– Heuristické teórie odbornej informácie: knihoveda, teória knihovníctva, teória bibliografie, teória dokumentácie, teória odbornej informácie, teória informačných systémov a ďalšie.
– Komunikačné disciplíny: predovšetkým kybernetické teórie, semioticko-lingvistické teórie, teórie sociálneho informovania, teórie počítačov.
– Hraničné, prienikové vedy: matematika, logika, psychológia a ďalšie.
