Informatika je teóriou

– vedeckých informácií
– kybernetickou teóriou
– informačnou vedou
– ako vedný integrát
– počítačov (computer science). Prvý krát ju takto formuloval Dreyfus ako informatique vo význame prenosu informácií v automatizovaných systémoch (informácia + automatika). Informatika je chápaná ako teória o spôsobe činnosti počítačov a ich využívaní. Je dôsledkom faktu, že informácie sa v stále väčšej miere spracovávajú na počítačoch. Pritom je ignorovaný fakt, že informačná činnosť sa realizuje bez ohľadu na existenciu počítačov. Tie predstavujú iba nástroj a prostriedok informovania aj keď stále významnejší.


Definícia informatiky

Z predchádzajúceho popísaného vývoja je vidieť, že je pomerne ťažké uviesť definíciu informatiky a vymedzenie jej predmetu. Uveďme definíciu, ktorá vystihuje moderné ponímanie informatiky. Jej autorom je American society for Information Science:

„Informatika sa zaoberá vznikom, zhromažďovaním, organizáciou, interpretáciou, ukladaním, vyhľadávaním, rozširovaním, pretváraním a využívaním informácií s osobitným zreteľom na aplikáciu modernej techniky v týchto oblastiach. Má čisto vedecké (teoretické) zložky, ktoré skúmajú predmet bez ohľadu na aplikáciu a aplikačné (praktické) zložky, ktoré prispievajú k rozvoju služieb a produktov.“

Uveďme ešte definíciu, ktorá bola prijatá na medzinárodnom kongrese v roku 1978 v Japonsku podľa ktorej:

„Predmetom informatiky sú oblasti súvisiace s vývojom, tvorbou, využívaním, materíalno-technických zabezpečení a organizáciou systémov spracovávania informácií včítane ich priemyselného, ekonomického, správneho, sociálneho a politického pôsobenia“.

Pri pokuse o definíciu informatiky vystupujú podobné problémy ako pri definícii informácie. Ukazuje sa, že definícia informácie je síce problém mimoriadne aktuálny, ale vzhľadom na súčasný stupeň vedeckého poznania stále otvorený.

Informatika po stránke obsahovej a významovej je jej predstaviteľmi odlišne vysvetľovaná.
 

2.3 Informatika - Algoritmy

Algoritmus – je účelne zvolený postup (systém jednoznačných pravidiel), ktorým sa riešia všetky úlohy určitého druhu.

Algoritmus - ako základný elementárny pojem informatiky, je prepis, návod, realizáciou ktorého získame zo zadaných vstupných údajov požadované výsledky.

Ide teda o postup spracovania jednej kvality informácií na novú. PROCESOR, ako realizátor, začne na základe určitého algoritmu vykonávať prácu s konkrétnymi objektmi.

Algoritmus sa veľmi úzko viaže na jazyk v ktorom sú algoritmy zapísané.
Algoritmický jazyk – je umelý jazyk, určený na tvorbu algoritmov.
Vety algoritmického jazyka nazývame príkazy.

Základné vlastnosti algoritmov

– Elementárnosť, algoritmus sa skladá z elementárneho počtu krokov.
– Determinovanosť, po každom kroku vieme jednoznačne povedať, či algoritmus skončil, alebo nie.
– Konečnosť, vykonávanie procesu opísaného algoritmom skončí po konečnom počte krokov.
– Hromadnosť, algoritmus je určený na riešenie problémov toho istého typu
– Efektívnosť, algoritmus má zabezpečiť riešenie problému v čo najkratšom čase.

Programovací jazyk– je algoritmický jazyk implementovaný v počítači

Základné algoritmické konštrukcie:

1. Sekvencia
2. Alternatíva
3. Cyklus
4. Podprogram

Ak algoritmický jazyk umožňuje tieto základné algoritmické konštrukcie hovoríme, že je štruktúrovaný.


3. Počítače – história

Počítač je mnohostranné elektronické zariadenie uchovávajúce a spracúvajúce informácie alebo údaje podľa počítačového programu, teda súboru príkazov. Program a ďalšie operačné príkazy sa označujú ako softvér (SW). Prvky, z ktorých sa počítač fyzicky skladá, ako je klávesnica, monitor a hlavná systémová jednotka, tvoria hardvér (HW).