Fyzická štruktúra diskov
Povrch disku predstavuje pomerne rozsiahly priestor. Keď operačný systém požaduje od disku údaje, na povrchu disku ich musí vyhľadať radič pevného disku. Ten teda potrebuje poznať presnú geometrickú polohu zapísaných údajov. Preto si povrch disku rozdelí na stopy (sústredené kružnice), doktorých si údaje zapisuje. Každá stopa je naviac priečne rozdelená na sektory. Toto usporiadanie nazývame fyzickou organizáciou dát.
Fyzické formátovanie (low level format): Radič musí rozdeliť disk na stopy a sektory a tie si očíslovať. Proces, ktorým sa disk magneticky delí sa nazýva fyzické formátovanie.
Pri ňom umiestni radič na začiatok každej stopy a každého sektoru magnetickú značku (identifikátor). Každý radič si teda musí „nalinkovať„ svoj disk čo dnes nie je problém, pretože radič je súčasťou pevného disku (jeho plošný spoj je umiestnený na puzdre disku).
Hlavy a cylindre
Poslanie magnetických hláv je jasné – zápis a čítanie údajov. Nad každým povrchom „lieta„ jedna hlava. Ak má pevný disk 5 platní, môže mať až 10 hláv (každá platňa má 2 povrchy). Hláv však môže byť aj menej, pretože krajné platne nemusia mať povrchy z oboch strán.
Všetky hlavy sú umiestnené na spoločnom ramene. Keď radič posunie hlavu číslo 3 (patriacu tretiemu povrchu) nad stopu 134, posunú sa aj hlavy nad ostatnými platňami nad stopu 134 „svojho„ povrchu. Vďaka spoločnému ramenu sa tak hlavy vznášajú vždy nad rovnakou stopou všetkých povrchov. Rovnakým stopám na rôznych povrchoch sa hovorí cylinder (resp. valec).
Veľmi dôležitý je presný a rýchly polohovací mechanizmus hláv.
Základná doska : (motherboard) Na ňu sa umiestňujú rozširujúce karty vstupno-výstupných zariadení, procesor, zbernice, sloty, pamäť a matematický koprocesor. Drží ich prehľadne usporiadané, navzájom ich prepája, rozvádza napájacie napätie a obsahuje niekoľko konektorov na pripojenie ďalších zariadení. Okrem toho sa na doske nachádzajú ďalšie elektronické obvody, ktoré zabezpečujú prenos informácií medzi jednotlivými časťami počítača.
Grafická karta : dôležitá súčasť počítača, väčšinou prídavná karta, ktorá má na starosti grafické spracovanie a výstup dát z počítača na monitor. Grafická karta je jednou z najdôležitejšou časťou PC a jej hlavnou úlohou je prevádzať jednotky a nuly dvojkovej sústavy na obraz, ktorý je možné vidieť na monitore. Dá sa teda povedať, že bez grafickej karty by práca na počítači ťažko vyzerala tak, ako ju dnes poznáme. Obrazy, ktoré vidíme na monitore, musia skôr ako uzrú svetlo sveta podstúpiť zložitú cestu z útrob PC. Ak chce používateľská aplikácia vytvoriť obraz, vyšle prosbu o pomoc do časti operačného systému, ktorá je spojená s grafickou kartou (označuje sa ako ovládač grafického rozhrania – graphic driver interface). Grafický ovládač –software, ktorý pôsobí ako sprostredkovateľ medzi grafickou kartoua operačným systémom – následne vypočuje inštrukcie buď operačného systému, alebo aplikácie, vezme digitálne dáta a prevedie ich do formátu, ktorý dokáže grafická karta spracovať. Ovládač potom pošle digitálne dáta v novom formáte na renderovanie grafickej karte. Prvá zastávka kde sa dátana grafickej karte zdržia je vyrovnávacia pamäť – buď priamo na grafickej karte, alebo v systémovej pamäti. Následne procesor grafickej karty (graphic processing unit, alebo GPU) prevedie digitálne dáta na pixely, súbory farebných bodov, z ktorých sa skladá celý obraz viditeľný na monitore. Grafická karta vytvára veľké množstvo takýchto pixelov. Ak máte nastavené rozlíšenie obrazovky 1024 na 768 bodov, musí grafická karta na vykreslenie jednej obrazovky vypočítať farbu a zadať informácie pre 786432 pixelov –tento proces naviac opakuje 30 až 160-krát za sekundu.
Najväčší výrobcovia grafických kariet sú ATI a nVIDIA.
Externá pamäť CD-ROM a DVD-ROM : Jedná sa o externú pamäť v podobe plastovej platne, na ktorej je nanesená reflexná vrstva, do ktorej boli pred čítaním vylisované alebo vypálené pity. Na jeden CD-ROM klasickej 12cm veľkosti sa vojde približne 700 MB a na jeden DVD-ROM disk asi 4,7 GB (na dvojvrstvové až dvakrát toľko); (existujú aj dvojvrstvové obojstranné).
Bez CD-ROM mechaniky si dnes nevieme už ani prácu na PC predstaviť. V počítači je pripojená rovnako ako FDD, HDD,DVD-ROM. To znamená, že je priskrutkovaná ku skrinke PC a vedú s nej dva káble. Široký na mainboard a tenký na zdroj. Na plochu CD-R disku, kde sa nachádzajú diery (pits) a plochy (lands), je zaostrený laserový lúč. Mechaniky CD-R/RW používajú na čítanie i zápis laserový lúč s vlnovou dĺžkou 780 nanometrov. Lúč prechádza prostredím média a odráža sa od reflexnej kovovej vrstvy. Odrazené svetlo prechádza hranolom a dopadá na fotočlánok. Výstupné napätie fotočlánku závisí od vlastností a intenzity odrazeného svetla. Vďaka rozličným vlastnostiam svetla pri dopade na plochu a na dieru je potom fotočlánok schopný zaznamenávať prechody medzi dierou a plochou. Tak sa transformujú prechody medzi nerovnosťami v dátovej vrstve média na el. signály. Pit (diera) vzniká pôsobením tepla (laserového lúča) pri vypaľovaní a spôsobí, že pri čítaní CD-R sa laser rozptýli na všetkých pitoch. Zatiaľ každou plochou (landom) prejde a dostane sa až na reflexívnu vrstvu, kde sa odrazí späť. Odrazené svetlo sa potom ďalej spracujea dekóduje (dvojková sústava). Týmto spôsobom sa z CD získajú dáta.
CD-WORM – (WriteOnce Read Multiple) –informácie môže užívateľ zapisovať, ale iba raz, potom sa chová ako obyčajná CD-ROM.
Je už samozrejmosťou, že médiá typu CD a DVD sú aj v RW (read/write) verziách, čiže sú opakovane prepisovateľné.
Sieťová karta
Sieťová karta slúži na pripojenie počítača do počítačovej siete. Karty sú rôzneho typu, v závislosti od typu siete. Najpoužívanejšia sieť je Ethernet, s prenosovou rýchlosťou 10 MB/s alebo Fast Ethernet 100 MB/s.
