Windows 98 -Tento operačný systém, ktorý prišiel na trh roku 1998, je priamy nasledovník Windows 95. Zmeny oprotiWindows 95 nie sú také viditeľné, ako to bolo svojho času medzi Windows 95 a Windows 3.x. V tejto verzii je automaticky prítomný Internet Explorer 4.0 a súčasne sa začal trend integrovania rôznych programov priamo do systému (najskôr Windows Media Player, neskôr Windows Movie Maker a MSN Messenger). Významnou zmenou je plná podpora systému FAT32, čo znamená lepšie využitie pevného disku, ako aj podpora diskov s veľkou kapacitou; podpora nového hardvéru ako DVD a AGP; automatická kontrolaa oprava systémových súborov a iné.
...ďalšieoperačné systémy od Microsoftu sú Windows NT, 2000, Millennium Edition a XP.
WinXP je v súčasnosti asi najpoužívanejší operačný systém od Microsoftu. V počítači so systémom Windows XP môžete voliť z troch systémov súborov: NTFS, FAT32 a FAT.
Používane systému súborov NTFS je nutné v prípade, žechcete riadiť prístup k súborom a zložkám a pracovať s obmedzenými účtami. NTFS je tou najlepšou voľbou pre správny a najvýkonnejší chod systému XP (aj NT4 a win2000)
Linux
Jadro tohto systému podobného profesionálnemu Unixu napísal študent Helsinskej univerzity Linus Torvalds a požiadal programátorov v Internete, aby mu pomohli vychytať chyby. Tým sa stal Linux najrýchlejšie rozvíjajúcim sa operačným systémom a v budúcnosti vážnym konkurentom pre Microsoft.
Ďalšie operačné systémy: napr. OS2, Mac OS, Solaris, BeOS
3.4 Počítače – Databáza
Pojem databáza dnes už nie je celkom neznámy pojem. Ľudia majú potrebu zhromažďovať rôzne informácie. Dnešný svet stojí na databázach, veď si len predstavte evidenciu občanov SR, alebo pacientov u doktora. Dokonca zadanie úlohy na hodine programovania na strednej škole je spraviť jednoduchú databázu, napr. v Pascale. Avšak tu študenti riešia všetko sami, od vstupu dát, výpis až po uloženie.
Databázu si môžeme predstaviť ako súbor dát, ktorý slúži pre popísanie nejakej skutočnosti. Napríklad telefónny adresár. Sú tam informácie o známych a ku každému je priradené číslo, prípadne nejaká poznámka. Databáza je súbor nejakých informácií, ktoré sú v nej uložené podľa nejakého kľúča, pravidla. Databázou je súbor od seba nezávislých diel, údajov alebo iných materiálov, systematicky alebo metodicky usporiadaných a jednotlivo prístupných elektronickými alebo inými prostriedkami; Za databázu sa nepovažuje počítačový program použitý pri zhotovení alebo prevádzke databázy prístupnej elektronickými prostriedkami.
Zhotoviteľom databázy je fyzická osoba alebo právnická osoba, na ktorej podnet, účet a zodpovednosť bola databáza vytvorená.
Keďže k databázam nám vzniká celý komplex vzťahov, je nevyhnutné ich v prípade sprístupnenia databázy a jej využívania zmluvne upraviť. Každý zhotoviteľ databázy sa snaží chrániť svoje práva, ale zároveň musí rešpektovať požiadavky nadobúdateľa práv.
Vytvorenie databázy
Keď vytvárate databázu, musíte pre ňu alokovať dostatočne veľké miesto na disku vytvorením databázového zariadenia (database device) príslušnej veľkosti. Vždy pred vytvorením databázy musíte vytvoriť nové databázové zariadenie, resp. určiť už existujúce, v ktorom bude nová databáza uložená. Pri vytváraní databázy sa automaticky vytvorí i tzv. záznam prenosov (transaction log), teda súbor, do ktorého sa budú ukladať všetky informácie o modifikovaní tejto databázy. Je veľmi vhodné tento záznam uchovávať v odlišnom databázovom zariadení ako príslušnú databázu, pretože tým uľahčíte prípadné obnovenie zničených údajov a zrýchlite výkon celého systému. Ak však pri vytváraní nešpecifikujete iné zariadenie, tento záznam sa vytvorí ako časť databázy a uloží sa do jej zariadenia.
4. INTERNET – história INTERNETU
V priebehu 60. rokov organizácia RAND spolu suniverzitou MIT a Kalifornskou univerzitou v Los Angeles (UCLA) rozpracovala koncepciu decentralizovane odolnej paketovo orientovanej siete. V roku 1968 bola podľa tohto princípu postavená prvá testovacia sieť v Národnom fyzikálnom laboratóriu vo Veľkej Británii. Krátko nato sa Pentagonská agentúra ARPA (Advanced Research Projects Agency) rozhodla financovať analogický projekt. Na jeseň v roku 1969 bol inštalovaný prvý uzol siete v UCLA a koncom toho roku boli na svete štyri uzly, ktoré vytvorili zárodok siete, pomenovanej podľa svojho sponzora ARPAnet. V roku 1971 mal už ARPAnet pätnásť uzlov a o rok neskôr 37 uzlov. Hlavnou činnosťou ARPAnetu bola výmena informácii a osobných správ. Výskumní pracovníci používali sieť na spoluprácu na projektoch, výmenu pracovných správ apod. Ľudia mali na arpanetových počítačoch svoj osobný účet aosobnú adresu pre elektronickú poštu.
Muselo sa vymyslieť, ako by sa dali prenášať informácie cez sieť tak, aby sa nestratili pri zničení spojenia. Preto vedci rozdelili dáta na menšie časti, ktoré neskôr nazvali pakety. Celé sa to potom tak prenášalo, že tie drobné pakety si vybrali každé inú linku. V prípade, že sa paket stratil server poslal ešte jeden a našiel ešte jednu vhodnú trasu, po ktorej sa už pakety posielať dali. Tým sa bezpečnosť siete omnoho zväčšila a sieť sa stávala robustnejšia a robustnejšia. V tomto období sa začal použiť výraz Internet. to bola prvá zmena, ktorou Internet prešiel počas svojho vývoja.
V priebehu 70.rokov sa sieť ARPAnet stále viac rozrastala. Jej decentralizovaná štruktúra expanziu uľahčovala. Na rozdiel od štandardných firemných počítačových sietí mohol ARPAnet prepájať veľa rôznych počítačov – stačilo, aby rozumeli paketovo orientovanému protokolu novej siete, všetko ostatné bolo irelevantné.
