Informatika, počítače, ich systém a využitie

Informatika, počítače, ich systém a využitie

Odborná práca


1. Úvod

Moje rozhodnutie, napísať odbornú prácu na tému „Informatika, počítače, ich systéma využitie“, ovplyvnilo viacero faktorov.

Osobne vlastním počítač už dlhé roky. Začínal som na COMMODOR-e64, poznal som aj Sinclairs a postupne som vlastnil PC od verzie P I až po dnešné P4, ktoré už tiež pomaly nahradia 64-bitové systémy. Zaujímajú ma počítače a počítač som často potreboval aj pri vykonávaní svojej práce, buď ako marketingový pracovník a správca siete, alebo ako pracovník v reklamnej agentúre. Neoddeliteľnou súčasťou dnešných počítačov sú aj rôzne hry a veľa užitočných multimediálnych funkcií.

Ale za najdôležitejší faktor pokladám to, že dnešný svet 21. storočia si svoju existenciu bez počítačovej technológie, informatiky, PC-evidencie, LAN-sietí a internetového spojenia, asi ani nedokážeme predstaviť !

Informovanosť v informačnej spoločnosti v 21. storočí bude podľa mňa takým fenoménom, akým bola technizácia pre nás v 20. storočí. Popri nepretržitom ďalšom vzdelávaní; informovanosť sa stane ďalším rozmerom kooperujúcej spoločnosti. Informovanosť sa stala nevyhnutnou súčasťou tvorivej činnosti, zdrojom ktorej sú produkované informácie v procese ľudskej práce. Produkované informácie sa stávajú informačným zdrojom, ktorý ich môže nepretržite a opakovane sprístupňovať.

Rozvoj informačnej infraštruktúry v celej šírke umožňuje modernými informačnými a telekomunikačnými technológiami prenos informácií najrozmanitejšieho typu. Vyspelé krajiny orientujú mnohé programy a projekty týmto smerom.

Za účelom efektívneho využívania informácií sa v podnikoch už buď používajú, alebo začínajú čoraz viac používať systémy, ktorých úlohou je produkovať kvalitné a relevantné informácie potrebné pre riadiaci proces.


2. Informatika - úvod, základné pojmy a jednotky

Všetko, čo ukladáme do Pc, či už na jeho pevný disk alebo inú vonkajšiu pamäť, všetko zaberá v pamäti nejaké miesto. Každá pamäť PC má obmedzenú kapacitu. 

Kapacitu určitej pamäte PC meriame jednotkami množstva informácií. 

Najmenšou jednotkou je 1 bit = Bi nary digit, čo znamená v preklade

"dvojková číslica" (označenie má 1b). Bit môže nadobúdať iba dve hodnoty: 0 alebo 1.

V PC sú čisto elektronické súčiastky, v ktorých buď je alebo nie je elektrické napätie. Potom hodnota 0 znamená nie je alebo vypnuté a hodnota 1 znamená je alebo zapnuté. Samotný bit nám však ešte veľmi nepomôže ukladať informácie, nato nám slúži až ďalšia vyššia jednotka, a tou je 1 byte (čítaj "bajt"), v preklade znak(označenie má 1 B). Platí vzťah, že: 1B = 8b 

Každý jeden znak, ktorý stlačíme na klávesnici, zaberie v pamäti priestor o veľkosti 1B. 1byte je vlastne kombinácia 8 za sebou idúcich 0 a 1, lebo sa skladá z 8bitov. Keby sme to matematicky prepočítali, tak zistíme, že takto môžme vytvoriť 28 rôznych kombinácií 0 a1, čo je presne 256 rôznych kombinácií. To v praxi znamená, že môžeme na PC napísať len 256 rôznych znakov (lebo 1 znak = 1 byte). Nás ale nemusí vôbec zaujímať, aká je kombinácia pre daný znak. Keď stlačíme napríklad písmeno A, nemusíme vedieť, že pre PC je to takáto kombinácia: 01000001, kódovanie urobí za nás operačný systém počítača. 

Príklad:

Bežná strana textu, ktorá obsahuje 30 riadkov po 60 znakov, čo je teda dohromady 1 800 znakov na stranu, zaberie 1 800 B počítačovej pamäte.

Keďže v praxi píšeme na PC veľmi dlhé texty, alebo ukladáme do PC rôzne obrázky, hudbu, či video, ktoré obsahujú veľmi veľké množstvo dát, na vyjadrovanie ich množstva používame väčšie jednotky: 

1 kilobyte(1 kB) = 1 024 B (stačí si pamätať, že kilo = približne tisíc)
1 megabyte(1 MB) = 1 024 kB = 1 048 576 B (stačí si pamätať, že mega = približne milión)
1 gigabyte(1 GB) = 1 024 MB = 1 073 741 824 B (stačí si pamätať, že giga = približne miliarda) 

Existuje ešte väčšia jednotka a tou je 1 terabyte (1 TB) = približne 1 bilión bytov. 
Len preporovnanie:

na disketu sa zmestí 1,44 MB
na CD disky 700-800MB
na DVD disky 4,7GB (na dvojvrstvové až dvakrát toľko)
na pevný disk od40 do 160 GB (ale stále sa ich kapacita zvyšuje)


2.1 Informatika - Binárna a hexadecimálna sústava

Hovorí sa, že v desiatkovej sústave počítame preto, že máme na rukách desať prstov. Preto práve táto číselná sústava je pre človeka prirodzená. Jej základom je číslo desať ačíslicami sú znaky 0 až 9. Každý z nás už dávno pochopil, že číslice 1,9,8,7 zapísane za sebou, čítame tisíc deväťsto osemdesiatsedem. Teraz si zase skúsme uvedomiť, že 1987 je vlastne skrátený zápis výrazu:

1000 + 900 + 80 + 7
alebo: 1×1000 + 9×100+ 8×10 + 7×1

Číselná sústava je množina určitých znakov a pravidiel, ktoré slúžia na zobrazenie čísiel.

desiatková	dvojková	osmičková	šestnástková
sústava	sústava	sústava	sústava
decimálna / dekadická	Binárna	Octal	Hexadecimálna
0	0000	0	0
1	0001	1	1
2	0010	2	2
3	0011	3	3
4	0100	4	4
5	0101	5	5
6	0110	6	6
7	0111	7	7
8	1000	10	8
9	1001	11	9
10	1010	12	A
11	1011	13	B
12	1100	14	C
13	1101	15	D
14	1110	16	E
15	1111	17	F
16	10000	20	10
17	10001	21	11
18	10010	22	12
19	10011	23	13
20	10100	24	14
64	1000000	100	40
80	1010000	120	50
128	10000000	200	80
255	11111111	377	FF
256	100000000	400	100

 V našej číselnej sústave sa poloha číslice v zápise čísla nazýva rád a značí význam číslice:

Čím viac vľavo tým vyšší rád, a teda aj významnejšia číslica.

Ľudia používajú aj iné číselné sústavy, nielen desiatkovú. Napríklad v rozprávkach sa počíta aj na tucty a kopy. Možno namietnete, že dnes sa tak už nepočíta. A čo meranie času? Ak píšu v novinách, že víťaz behu na 20km dosiahol čas 1:01:11,6 znamená to, že bežal 1 hodinu, 1 minútu, 11 celých a 6 desatín sekundy. Všimnite si, aký je tento systém merania času zložitý! Jeho rádmi sú sekundy, minúty, hodiny, ale aj dni, týždne, mesiace a roky. Zatiaľ čo základ sústavy je v prvom a druhom prípade 60-minúta má 60 sekúnd a hodina má 60 minút, deň má 24 hodín, týždeň 7dní a s mesiacmi je to ešte zložitejšie. Túto zložitú sústavu používame dodnes, pretože sme si na ňu zvykli a bol by iste veľký problém to zmeniť. Číselná sústava, ktorú používali antickí Gréci a Rímania, sa nám dodnes zachovala ako rímska číslica. V počítači zobrazujeme všetky informácie v dvojkovej sústave, teda iba pomocou číslic 0 a 1. Ľudia majú radšej desiatkovú sústavu-binárnu.

Programy na prácu so 16-kovou sústavou sú trochu zložitejšie, musia vedieť používať aj písmená A až F ako číslice.

16-tková číselná sústava:

pozičná sústava so základom 16. 16 znakov, a to 0-9 a písmená A,B,C,D,E,F.

Dvojková sústava: označenie prepozičnú číselnú sústavu so základom 2, ktorý obsahuje dve číslice 0 a 1. Rád číslice sa zväčšuje sprava doľava o mocninu dvojky.

Dvojková sústava je základom číslicových zariadení na spracovanie dát, keďže elementárne spínacie a pamäťové prvky sa môžu nahrádzať iba v dvoch stavoch. Na kódovanie(1 kód) čísel v zariadeniach na spracovanie dát sa používajú dve rôzne spôsoby:čistá dvojková sústava a binárna kódovaná desiatková sústava (1 kód BCD)

Binárne vyhľadávanie:označenie pre rýchlu metódu (šípka hore) vyhľadávania prvkov v binárnom poli usporiadanom zostupne alebo vzostupne.


2.2. Informatika - Všeobecne

Informatika je nový vedný odbor, ktorý sa zaoberá, organizáciou, spracovávaním, uchovávaním a prenosom údajov, dát, informácií. Informácia ako základný pojem v informatike úzko súvisí s pojmami údaj a dáta. Má svoj vlastný predmet skúmania(informácie), má metódy zberu, spracovania, ukladania, ochrany, vyhľadávania, poskytovania a prenosu informácií. Disponuje aj potrebnými technickými prostriedkami.

Informatika má dlhú minulosť, ale krátku históriu vedeckého formovania, ktorá je plná sporov, či má právo na status exaktnej vedy, či je to jedna veda, alebo súhrn vied, aké má miesto v systéme atď.

Bit (binary digit) ako základná jednotka informácie.

Informácia je:

– všeobecne aj číslo, ktoré vyjadruje množstvo údajov prenášaných oznamovacím kanálom (napr. el. napätie, ale aj tlak vzduchu prenášaný spojovacím potrubím).
– správa vyvolávajúca akciu; čiže správa ktorej predchádzala konečná postupnosť (reťazec) pozostávajúca zo znakov 0 a 1 (písmen, symbolov nejakej abecedy).
– je správa, ktorá predstavuje nové poznatky, umožňuje konať určitým spôsobom. Informácie vytvárajú vzťahy a vyjadrujú stavy.

Zdroj informácie – je miesto kde informácia vzniká (tá časť zariadenia)


Správa

– správa sa stáva informáciou ak je spracovaná určitým algoritmom, alebo je interpretovaná v dôsledku ľudskej činnosti.

Dáta (údaje)

– sú správy alebo ich časti, ktoré sa dajú spracovať. Informáciami sú dáta, ktoré sú nositeľmi významu pre ľudí. Informácia je teda produkt, výstup spracovania správ.


Za základné teoretické zdroje informatiky sa považujú:

– Heuristické teórie odbornej informácie: knihoveda, teória knihovníctva, teória bibliografie, teória dokumentácie, teória odbornej informácie, teória informačných systémov a ďalšie.
– Komunikačné disciplíny: predovšetkým kybernetické teórie, semioticko-lingvistické teórie, teórie sociálneho informovania, teórie počítačov.
– Hraničné, prienikové vedy: matematika, logika, psychológia a ďalšie.

Informatika je teóriou

– vedeckých informácií
– kybernetickou teóriou
– informačnou vedou
– ako vedný integrát
– počítačov (computer science). Prvý krát ju takto formuloval Dreyfus ako informatique vo význame prenosu informácií v automatizovaných systémoch (informácia + automatika). Informatika je chápaná ako teória o spôsobe činnosti počítačov a ich využívaní. Je dôsledkom faktu, že informácie sa v stále väčšej miere spracovávajú na počítačoch. Pritom je ignorovaný fakt, že informačná činnosť sa realizuje bez ohľadu na existenciu počítačov. Tie predstavujú iba nástroj a prostriedok informovania aj keď stále významnejší.


Definícia informatiky

Z predchádzajúceho popísaného vývoja je vidieť, že je pomerne ťažké uviesť definíciu informatiky a vymedzenie jej predmetu. Uveďme definíciu, ktorá vystihuje moderné ponímanie informatiky. Jej autorom je American society for Information Science:

„Informatika sa zaoberá vznikom, zhromažďovaním, organizáciou, interpretáciou, ukladaním, vyhľadávaním, rozširovaním, pretváraním a využívaním informácií s osobitným zreteľom na aplikáciu modernej techniky v týchto oblastiach. Má čisto vedecké (teoretické) zložky, ktoré skúmajú predmet bez ohľadu na aplikáciu a aplikačné (praktické) zložky, ktoré prispievajú k rozvoju služieb a produktov.“

Uveďme ešte definíciu, ktorá bola prijatá na medzinárodnom kongrese v roku 1978 v Japonsku podľa ktorej:

„Predmetom informatiky sú oblasti súvisiace s vývojom, tvorbou, využívaním, materíalno-technických zabezpečení a organizáciou systémov spracovávania informácií včítane ich priemyselného, ekonomického, správneho, sociálneho a politického pôsobenia“.

Pri pokuse o definíciu informatiky vystupujú podobné problémy ako pri definícii informácie. Ukazuje sa, že definícia informácie je síce problém mimoriadne aktuálny, ale vzhľadom na súčasný stupeň vedeckého poznania stále otvorený.

Informatika po stránke obsahovej a významovej je jej predstaviteľmi odlišne vysvetľovaná.
 

2.3 Informatika - Algoritmy

Algoritmus – je účelne zvolený postup (systém jednoznačných pravidiel), ktorým sa riešia všetky úlohy určitého druhu.

Algoritmus - ako základný elementárny pojem informatiky, je prepis, návod, realizáciou ktorého získame zo zadaných vstupných údajov požadované výsledky.

Ide teda o postup spracovania jednej kvality informácií na novú. PROCESOR, ako realizátor, začne na základe určitého algoritmu vykonávať prácu s konkrétnymi objektmi.

Algoritmus sa veľmi úzko viaže na jazyk v ktorom sú algoritmy zapísané.
Algoritmický jazyk – je umelý jazyk, určený na tvorbu algoritmov.
Vety algoritmického jazyka nazývame príkazy.

Základné vlastnosti algoritmov

– Elementárnosť, algoritmus sa skladá z elementárneho počtu krokov.
– Determinovanosť, po každom kroku vieme jednoznačne povedať, či algoritmus skončil, alebo nie.
– Konečnosť, vykonávanie procesu opísaného algoritmom skončí po konečnom počte krokov.
– Hromadnosť, algoritmus je určený na riešenie problémov toho istého typu
– Efektívnosť, algoritmus má zabezpečiť riešenie problému v čo najkratšom čase.

Programovací jazyk– je algoritmický jazyk implementovaný v počítači

Základné algoritmické konštrukcie:

1. Sekvencia
2. Alternatíva
3. Cyklus
4. Podprogram

Ak algoritmický jazyk umožňuje tieto základné algoritmické konštrukcie hovoríme, že je štruktúrovaný.


3. Počítače – história

Počítač je mnohostranné elektronické zariadenie uchovávajúce a spracúvajúce informácie alebo údaje podľa počítačového programu, teda súboru príkazov. Program a ďalšie operačné príkazy sa označujú ako softvér (SW). Prvky, z ktorých sa počítač fyzicky skladá, ako je klávesnica, monitor a hlavná systémová jednotka, tvoria hardvér (HW).
Personal Computer (PC)

Pojem osobný počítač sazačal objavovať na prelome 70. a 80. rokov. Rozvojom elektroniky vznikla nová skupina prostriedkov výpočtovej techniky - mikropočítače. V roku 1981 firma IBM vstúpila na trh mikropočítačov s osobným počítačom IBM PC (PERSONAL COMPUTER). Jeho prínosom je, že je konštruovaný ako stavebnica. Základná jednotka obsahuje základnú dosku s mikroprocesorom a s najdôležitejšími obvodmi. Ostatné obvody sú umiestnené v základnej jednotke na prídavných doskách (kartách). Základnou elektronickou súčiastkou počítačov IBM je mikroprocesor INTEL. Mikroprocesory sa líšia dvoma vlastnosťami - frekvenciou a počtom bitov. Prvým počítačom typového radu bol počítač IBM PC, ktorý mal mikroprocesor INTEL 8088. Ďalšími počítačmi vovývojom rade sú:

• IBM PC/XT(eXtended Technology-rozšíriteľná) - mikroprocesor i8086
• IBM PC/AT(Advanced Technology-pokročilá) - mikroprocesor i80286
• IBM PC 386 -mikroprocesor i80386
• IBM PC 486 -mikroprocesor i80486
• IBM PCPentium – mikroprocesor Pentium 

Stavebnicová koncepcia počítačov IBM PC umožnila iným výrobcom vyrábať prídavné zariadenia pre tieto počítače. Rad svetových firiem produkuje počítače plne programovo a technicky zlúčiteľných s počítačmi firmy IBM. Výrobky iných firiem, ktoré sú odvodené od osobných počítačov radu IBM PC sa nazývajú počítače kompatibilné(zlúčiteľné) s počítačmi IBM PC. Kompatibilita (zlučiteľnosť) počítačov je vlastnosť rôznych technických a programových prostriedkov, ktorá umožňuje vzájomnú zameniteľnosť alebo prepojenie do jedného systému.

3.1 Počítače – HW, zloženie

Hlavná systémová jednotka sa skladá z pamäte, v ktorej sa uchováva program i údaje, a procesora, základnej jednotky, ktorá riadi všetky operácie počítača. Tlačiarne a modemy sa označujú ako periférne zariadenia. Mikročipy vnútri počítača obsahujú operačnú pamäť, potrebnú na spracovanie údajov. Informácie sa trvalo uchovávajú buď na vyberateľných disketách, alebo na „pevných „ diskoch v počítači. Krátko po tom, čo sa v 70. rokoch objavil mikročip, vyvinuli sa osobné počítače a prenosné počítače, tzv. laptopy. Kapacita počítačovej pamäte sa udáva v miliónoch bytov alebo v megabytoch. Jeden byte je sústava bitov(binary digits) čiže číslic binárnej (dvojkovej) sústavy. Predstavuje informáciu, ktorá sa potom môže spracovať v počítači.

Procesor CPU : je integrovaný obvod s vysokou hustotou integrácie. Obsahuje v puzdre množstvo tranzistorov. Je to vlastne centrum celého počítača. Rýchlosť operácii určuje pracovná frekvencia v MHz. Poznáme 8 bitové, 16 bitové, 32 bitové a 64 bitové (výrobcovia AMD a Intel)

CPU je základnou operačnou a riadiacou jednotkou počítača. Okrem operačnej a riadiacej jednotky obsahuje aj vnútorné registre, do ktorých si ukladá rôzne údaje (adresy, medzivýsledky) a vnútornú zbernicu.

Operačná jednotka mikroprocesora vykonáva rôzne aritmetické operácie (sčítanie,násobenie) a nearitmetické operácie (rozhodovacie, logické, posuvy a iné). Operačná (taktovacia) rýchlosť je počet základných operácii ktoré mikroprocesor vykonáza 1 sekundu. Súčasne mikroprocesory vykonávajú rádovo milióny základných operácií za sekundu a ich rýchlosť udávame v Megahertzoch.

Operačná pamäť RAM (Random Acess memory): slúži na dočasné uloženie spracovávaných programov a údajov. Veľkosť je udávaná v MB (16, 32,64, 128, 256, 512 ...). Rýchlejšia ako RAM pamäť je tzv. Cache pamäť, ktorá je uložená priamo v procesore alebo je integrovaná do základnej dosky počítača.

Typy pamäti

– pamäť RAM (hore uvedené)
– pamäť BIOS. Po zapnutí počítača sa riadiaca jednotka CPU hneď spája a načítava tzv. štartovací program BIOS. Je to pamäť typu ROM, tzn. že je to pamäť len na čítanie. Je to mikročip integrovaný v základnej doske počítača, ktorý obsahuje základné programové inštrukcie slúžiace k otestovaniu integrity počítača po jeho zapnutí (kontrola grafickej karty, pamäte RAM a periférnych zariadení) a k zavedeniu operačného systému do počítača. Obsah pamäte ROM je nemenný a prenos dát je jednostranný; z pamäte ROM do mikroprocesora.

Druhy RAM

– SIMM (singleIn-line menory module),(30 pinové - 8 bit, 72pinové - 16 bit)
– DIMM (dual In-line memory module), (64 bit). Prístupová rýchl. v nanosekundách (10,70). Pracujú tiež na rôznych frekvenciách (66, 100, 133 MHz a viac).
– SDRAM (SynchroniousDynamic RAM)
– Cache pamäť – vyrovnávacia pamäť procesora, ktorej rýchlosť korešponduje s rýchlosťou procesora lepšie a do ktorej si procesor vie ukladať dáta potrebné pre urýchlenie rôznych výpočtov. Vyrovnávacia pamäť sa používa aj pri mnohých periférnych zariadeniach. Cachepamäť periférnych zariadení zvykne sa nazývať aj buffer.

Harddisk HDD : Je to magnetické pamäťové médium. Obsah sa pri výpadku prúdu nestratí. Ukladajú sa naň súbory a tie sú v adresárovej štruktúre. Veľkosť v GB(MB). Najznámejšie značky sú IBM, Western Digital,Seegate.

S magnetickým povrchom diskov pracujú magnetické čítacie/zapisovacie hlavy. Hlavy sa pri pevných diskoch nepohybujú po povrchu disku, ale vznášajú sa nad ním. Vznášanie hláv zaisťuje aerodynamickývztlak vznikajúci nad roztočeným diskom. Pretože sa hlavy vznášajú nad diskom, nedochádza ku treniu medzi hlavou a diskom. To zabezpečuje vysokú trvanlivosť a spoľahlivosť pevných diskov. Vzdialenosť vznášajúcich sa hláv nad diskom je niekoľko mikrometrov. Drobné zrnko prachu by tak mohlo spôsobiť ryhu na disku a znehodnotenie údajov. Z tohto dôvodu sú pevné disky uložené vo vzduchotesnom puzdre.

Pri vypnutí disku zaistí mechanika magnetických hláv ich uloženie do vyhradenej parkovacej oblasti. Tak je zaistené to, že sa hlava nikdy nedotkne dátovej oblasti a nezničí údaje.


Fyzická štruktúra diskov

Povrch disku predstavuje pomerne rozsiahly priestor. Keď operačný systém požaduje od disku údaje, na povrchu disku ich musí vyhľadať radič pevného disku. Ten teda potrebuje poznať presnú geometrickú polohu zapísaných údajov. Preto si povrch disku rozdelí na stopy (sústredené kružnice), doktorých si údaje zapisuje. Každá stopa je naviac priečne rozdelená na sektory. Toto usporiadanie nazývame fyzickou organizáciou dát.

Fyzické formátovanie (low level format): Radič musí rozdeliť disk na stopy a sektory a tie si očíslovať. Proces, ktorým sa disk magneticky delí sa nazýva fyzické formátovanie.

Pri ňom umiestni radič na začiatok každej stopy a každého sektoru magnetickú značku (identifikátor). Každý radič si teda musí „nalinkovať„ svoj disk čo dnes nie je problém, pretože radič je súčasťou pevného disku (jeho plošný spoj je umiestnený na puzdre disku).


Hlavy a cylindre

Poslanie magnetických hláv je jasné – zápis a čítanie údajov. Nad každým povrchom „lieta„ jedna hlava. Ak má pevný disk 5 platní, môže mať až 10 hláv (každá platňa má 2 povrchy). Hláv však môže byť aj menej, pretože krajné platne nemusia mať povrchy z oboch strán.

Všetky hlavy sú umiestnené na spoločnom ramene. Keď radič posunie hlavu číslo 3 (patriacu tretiemu povrchu) nad stopu 134, posunú sa aj hlavy nad ostatnými platňami nad stopu 134 „svojho„ povrchu. Vďaka spoločnému ramenu sa tak hlavy vznášajú vždy nad rovnakou stopou všetkých povrchov. Rovnakým stopám na rôznych povrchoch sa hovorí cylinder (resp. valec).

Veľmi dôležitý je presný a rýchly polohovací mechanizmus hláv.


Základná doska : (motherboard) Na ňu sa umiestňujú rozširujúce karty vstupno-výstupných zariadení, procesor, zbernice, sloty, pamäť a matematický koprocesor. Drží ich prehľadne usporiadané, navzájom ich prepája, rozvádza napájacie napätie a obsahuje niekoľko konektorov na pripojenie ďalších zariadení. Okrem toho sa na doske nachádzajú ďalšie elektronické obvody, ktoré zabezpečujú prenos informácií medzi jednotlivými časťami počítača.

Grafická karta : dôležitá súčasť počítača, väčšinou prídavná karta, ktorá má na starosti grafické spracovanie a výstup dát z počítača na monitor. Grafická karta je jednou z najdôležitejšou časťou PC a jej hlavnou úlohou je prevádzať jednotky a nuly dvojkovej sústavy na obraz, ktorý je možné vidieť na monitore. Dá sa teda povedať, že bez grafickej karty by práca na počítači ťažko vyzerala tak, ako ju dnes poznáme. Obrazy, ktoré vidíme na monitore, musia skôr ako uzrú svetlo sveta podstúpiť zložitú cestu z útrob PC. Ak chce používateľská aplikácia vytvoriť obraz, vyšle prosbu o pomoc do časti operačného systému, ktorá je spojená s grafickou kartou (označuje sa ako ovládač grafického rozhrania – graphic driver interface). Grafický ovládač –software, ktorý pôsobí ako sprostredkovateľ medzi grafickou kartoua operačným systémom – následne vypočuje inštrukcie buď operačného systému, alebo aplikácie, vezme digitálne dáta a prevedie ich do formátu, ktorý dokáže grafická karta spracovať. Ovládač potom pošle digitálne dáta v novom formáte na renderovanie grafickej karte. Prvá zastávka kde sa dátana grafickej karte zdržia je vyrovnávacia pamäť – buď priamo na grafickej karte, alebo v systémovej pamäti. Následne procesor grafickej karty (graphic processing unit, alebo GPU) prevedie digitálne dáta na pixely, súbory farebných bodov, z ktorých sa skladá celý obraz viditeľný na monitore. Grafická karta vytvára veľké množstvo takýchto pixelov. Ak máte nastavené rozlíšenie obrazovky 1024 na 768 bodov, musí grafická karta na vykreslenie jednej obrazovky vypočítať farbu a zadať informácie pre 786432 pixelov –tento proces naviac opakuje 30 až 160-krát za sekundu.

Najväčší výrobcovia grafických kariet sú ATI a nVIDIA.


Externá pamäť CD-ROM a DVD-ROM : Jedná sa o externú pamäť v podobe plastovej platne, na ktorej je nanesená reflexná vrstva, do ktorej boli pred čítaním vylisované alebo vypálené pity. Na jeden CD-ROM klasickej 12cm veľkosti sa vojde približne 700 MB a na jeden DVD-ROM disk asi 4,7 GB (na dvojvrstvové až dvakrát toľko); (existujú aj dvojvrstvové obojstranné).

Bez CD-ROM mechaniky si dnes nevieme už ani prácu na PC predstaviť. V počítači je pripojená rovnako ako FDD, HDD,DVD-ROM. To znamená, že je priskrutkovaná ku skrinke PC a vedú s nej dva káble. Široký na mainboard a tenký na zdroj. Na plochu CD-R disku, kde sa nachádzajú diery (pits) a plochy (lands), je zaostrený laserový lúč. Mechaniky CD-R/RW používajú na čítanie i zápis laserový lúč s vlnovou dĺžkou 780 nanometrov. Lúč prechádza prostredím média a odráža sa od reflexnej kovovej vrstvy. Odrazené svetlo prechádza hranolom a dopadá na fotočlánok. Výstupné napätie fotočlánku závisí od vlastností a intenzity odrazeného svetla. Vďaka rozličným vlastnostiam svetla pri dopade na plochu a na dieru je potom fotočlánok schopný zaznamenávať prechody medzi dierou a plochou. Tak sa transformujú prechody medzi nerovnosťami v dátovej vrstve média na el. signály. Pit (diera) vzniká pôsobením tepla (laserového lúča) pri vypaľovaní a spôsobí, že pri čítaní CD-R sa laser rozptýli na všetkých pitoch. Zatiaľ každou plochou (landom) prejde a dostane sa až na reflexívnu vrstvu, kde sa odrazí späť. Odrazené svetlo sa potom ďalej spracujea dekóduje (dvojková sústava). Týmto spôsobom sa z CD získajú dáta.

CD-WORM – (WriteOnce Read Multiple) –informácie môže užívateľ zapisovať, ale iba raz, potom sa chová ako obyčajná CD-ROM.

Je už samozrejmosťou, že médiá typu CD a DVD sú aj v RW (read/write) verziách, čiže sú opakovane prepisovateľné.

Sieťová karta

Sieťová karta slúži na pripojenie počítača do počítačovej siete. Karty sú rôzneho typu, v závislosti od typu siete. Najpoužívanejšia sieť je Ethernet, s prenosovou rýchlosťou 10 MB/s alebo Fast Ethernet 100 MB/s.

Vstupné zariadenia :

Klávesnica – umožňuje spojenie medzi človekom a počítačom, jej časti sú klávesové pole, kódovacie obvody a riadiace obvody výstupu. Klávesové pole môžeme rozdeliť podľa usporiadania na QWERTY, QWERZ, ABCD a iné.

Myš – pomocou polohy myši na podložke určuje človek polohu virtuálneho kurzora v počítači. Najviac používané myši sú mechanické s guličkou. Iným druhom myši sú myši optické, ktoré nemajú mechanickú guličku, ale kontakt s poduškou (stolom) sa uskutočňuje len optickou cestou, pomocou diódy a fototranzistorov.

Scanner – slúži na snímanie obrázkov a iných predlôh z okolia. Zväčša sa využívajú na prenos z podoby papierovej do podoby elektronickej.

Joystick – zariadenie, ktoré sa podľa svojho tvaru prezýva „zábavná palička“. Delíme ich na analógové a digitálne. Analógové dokážu snímať viacej pozícií narozdiel od digitálneho, ktorý dokáže snímať len štyri.

Tlačiareň – patrí k technickému vybaveniu počítača, umožňuje vytlačiť dokument z PC, najčastejšie na papier. Pre každú tlačiareň sa dodáva program ovládač, ktorý musí byť nainštalovaný a riadi tlač. Najpoužívanejšie sú atramentové a laserové tlačiarne (v minulosti ihličkové).

Atramentové - sú cenovo prístupné, kvalitná tlač, ale majú pomerne drahí spotrebný materiál.
Laserové - sú veľmi kvalitné, vyznačujú sa rýchlosťou a ostrosťou tlače, nevýhodou je však ich vysoká obstarávacia cena.

Bluetooth – je špecifikácia počítačového a telekomunikačného priemyslu, ktorá popisuje spôsob, ako sa navzájom môže ľahko spojiť mobilný telefón, počítač alebo osobný digitálny asistent PDA prostredníctvom bezdrôtového pripojenia na krátku vzdialenosť. Použitím tejto technológie môžu užívatelia mobilných telefónov, pagerov a PDA pripojiť svoje zariadenie ku osobnému počítaču, notebooku, tlačiarni, môžu prijímať a odosielať faxy tak ako doma tak i v práci.

Bluetooth využíva pre komunikáciu frekvenciu 2450 MHz, ktorá sa doteraz nevyužívala (okrem niektorých krajín, kde sa musí využívať iná kombinácia frekvencií). Okrem dátového sú k dispozícii aj tri hlasové kanály. Každé zariadenie má 48 bitovú adresu zo štandardu IEEE 802. Pripojenia môžu byť vo dvoch verziách – od bodu k bodu, alebo v rámci viacerých bodov (za bod sa považuje jedno zariadenie). Najväčšia vzdialenosť, v ktorej je možné využívať technológiu Bluetooth je 10 metrov. Výmena údajov môže v súčasnosti, to je v prvej fáze technológie prebiehať pri prenosovej rýchlosti 1 megabit za sekundu, v druhej fáze technológie sa plánuje s prenosom až 2 megabity za sekundu. Pre vyváženú, čiže rovnomernú komunikáciu vyžaduje Bluetooth prostredie s vysokou mierou elektromagnetického rušenia.


IrDA infraport –(infračervený port) slúži k obojsmernému prenosu dát medzi PC a ľubovoľným zariadením podporujúci IrDA prenos dát napr. mobilný telefón, notebook, tlačiareň, vreckový počítač, digitálny fotoaparát. Najväčšia výhoda IrDA infraportu je že nepotrebujete zariadenie prepájať datovým káblikom spravidla s rôznymi konektormi ale všetky zariadenia komunikujú len prostredníctvom infralúčov. Komunikácia je spoľahlivá a zariadenia dokážu znovu nadviazať spojenie v prípade výpadku, ktorý je kratší ako 1min od prerušenia spojenia. [Frekvencia2,4 ~ 2.483 GHz]


3.2 Počítače – SW, programovacie jazyky

Programovanie je tvorivá činnosť ktorú vykonáva programátor teda človek, ktorý píše "návody" na vykonanie určitej činnosti, ktoré potom vloží do pamäte počítača a ten vie v tom okamihu danú činnosť vykonať ( ak je syntax v poriadku :-)' )

K tomu vedu 3 kroky 

1) Definovanie úlohy
2) Vymyslenie postupu, ktorým úlohu vyriešime
3) Realizácia postupu riešenia počítačom 

Pri tejto odbornej činnosti používame odbornú terminológiu

– Algoritmus - opis pracovného postupu. Je to presne definovaná konečná prípustné vstupné hodnoty získame po konečnom počte krokov odpovedajúce výstupné hodnoty.

– Procesor- Prvok ktorý daný algoritmus vykonáva. (Typickým procesorom je počítač)

– Program - algoritmus zapísaný v jazyku počítača tak že ho procesor dokáže okamžite vykonávať.

– Programovací jazyk - je to špeciálny jazyk v ktorom programátor dokáže pomerne ľahko vyjadrovať algoritmy, ktoré počítač bez väčších problémov pochopí. Každý programovací jazyk obsahuje tzv. PREKLADAC (Compilator) Programátor mu predloží program zapísaný v programovacom jazyku ( zdrojový kód ) a prekladač ho spracuje a vydá ten istý program, ale už v tvare vhodnom k priamemu spracovaniu počítačom (cieľový (strojový) kód, alebo len KÓD PROGRAMU.), Každý jazyk je definovaný syntaxou (skladba) a sémantikou (významom)

– Syntax jazyka - určuje prípustné postupnosti základných symbolov bez ohľadu na ich zmysel.
– Sémantika - priraďuje každej syntakticky správnej postupnosti základných symbolov ich význam.Evolúcia Jazykov

V prvom období existencie počítačov bol programovacím jazykom výhradne STROJOVÝ KÓD, nazývaný tiež strojový jazyk. Bola to "reč čísel". Pomocou tohto jazyka sa písali programy vždy pre konkrétny typ počítača. Nevýhodou bola jednak neprenositeľnosť na iný typ počítača a jednak zložitosť (číselný zápis príkazov do strojového jazyka). Numericky zápis bol nepohodlnýa tak sa prešlo do alfanumerického (symbolického) zápisu. Vznikli tak dôležitátrieda programovacích jazykov,


ASSEMBLY LANGUAGES (jazyk symbolických inštrukcií - JSI) Prekladač symbolických inštrukcii sa volá ASSEMBLER.

schéma: Program v JSI -> ASSEMBLER-> strojový kód

Výhodou takéhoto programovania je rýchlosť, možnosť programovania na elementárnych úrovniach a jeho nevyhnutnosť pri tvorbe OS a nevýhodou je strojová závislosť.

Ďalšou triedou sú Vyššie programovacie jazyky(VPJ). 

Vznikli na základe potreby odstrániť strojovú závislosť a zvýšiť zrozumiteľnosť pre užívateľa. Prekladače VPJ sa nazývajú KOMPILATORY. Vstupným údajom je pre kompilátor zdrojový program (zdrojový kód). Výstupným údajom je program v strojovom jazyku (cieľový kód). Analogicky hovoríme o zdrojovom a cieľovom jazyku.

schéma: Program vo VPJ-> KOMPILATOR -> program v JSI -> assembler -> program v strojovom jazyku.


Delenie podľa typu

Neskôr sa jazyky začali deliť podľa typu a využitia. Poznáme Objektovo orientovanejazyky, funkcionálne, procedurálne a jazyky pre logické programovanie.


Objektovo orientovane jazyky

Objektovo orientovaným programovaním sa bežne označuje prístup, keď programátor nedefinuje len typ datových štruktúr, ale aj operácie ktoré sa dajú nad nimi vykonávať. Popis objektovo orientovaného programovania a objektovo orientovaného jazyka nie je definične daný a preto sa jeho formulácia líši od autora k autorovi.

Jazyky [C++ ; Java ; Objective-C; JavaScript ; PHP ; Phyton ; Eiffel ; ]


Java - je objektovo orientovaný programovací jazyk vytvorený firmou Sun Microsystems. Hlavnou výhodou Javy je jej platformová nezávislosť a bezpečnosť. Pozor, na rozdiel od JavaScriptu je Java kompilovaný jazyk.

JavaScript - je objektovo orientovaný programovací jazyk, ktorý patrí medzi najčastejšie využívané skriptovacie jazyky na strane klienta. Využíva sa najmä na kontrolu údajov z dotazníkov, či na zvýšenie interaktivity pavučinových stránok.

PHP - (Personal Home Pages) výkonný objektovo orientovaný skriptovací jazyk používaný na strane servera. Programy jazyka PHP sa vpisujú priamo do HTML kódu. PHP sa využíva nagenerovanie dynamických HTML stránok. Jeho nespornou výhodou je jednoduchá syntax podobná programovaciemu jazyku C, ako aj podpora rôznych databázových serverov. 


Procedurálne jazyky

Procedurálne jazyky nemusia obsahovať objekty s vlastnosťami a udalosťami, sú PJ ktorou najvyššou zložkou býva procedúra alebo jednotka zahrňujúca jeden alebo viac procedúr. Väčšina z nich funguje na rôznych platformách.

[Jazyk C; Fortran; COBOL;BASIC; Visual BASIC; Ada; AWK; ]

Jazyk C je univerzálny programovací jazyk, ktorého počiatky siahajú do konca sedemdesiatych rokov. Jazyk C pracuje priamo len so základnými dátovými typmi (číslo, znak). Vďaka štandardu ANSI C sú programy napísané v tomto jazyku prenositeľné na ľubovoľnú platformu s minimálnymi zmenami zdrojového kódu.


Funkcionálne jazyky

Väčšina funkcionálnych jazykov je založených na použití lambda foriem (lambda calculus). Vo funkcionálnych jazykoch je množina funkcii komunikujúcich predávaním hodnôt. Často sa využívajú na zápis matematických algoritmov a na výučbu.

[Lisp;Miranda; Sisal; ]

V súčasnosti hovoríme o piatich generáciách programovacích jazykov, prvú tvoria strojové jazyky, druhú assemblery, tretiu vyššie nezávislé jazyky, procedúrovo orientované (COBOL, FORTRAN, algol, basic, pascal) a objektovo orientované.

3.3 Počítače – SW, operačné systémy

Operačné systémy (OS)

K základnému programovému vybaveniu počítača patrí operačný systém, ktorý sa vkladá do pamäte vždy po štarte.

Funkcie :

– Riadi, spravuje technické prostriedkypočítača a ich komponenty
– Spravuje údaje
– Riadi spracovanie úloh
– Podporuje komunikáciu užívateľa spočítačom
– Podporuje bezpečnosť a spoľahlivosťvý počtového systému

Technické prostriedky sú napr. procesory, operačná pamäť, vonkajšia pamäť, vstupné avýstupné zariadenia. Operačný systém je teda správcom prostriedkov.


Je to súbor programov, ktoré musia :

A. mať prehľad o jednotlivých prostriedkoch
B. rozhodujú, ktorej úlohe bude tento prostriedok pridelený
C. prostriedok pridelia
D. vyžadujújeho navrátenie


Druhy operačných systémov

V osemdesiatych rokoch na osobných počítačoch bol najrozšírenejší operačný systém MS DOS (Microsoft Disk Operation System). Je to produkt americkej firmy Microsoft. Vznik MS DOS-u súvisí s vývojom hardwaru - konkrétne vznik a vývoj počítača IBM PC v r. 1981.

Výhodou boladobrá funkčnosť a rýchlosť aj na nevýkonných strojoch, jednoduchosť apredovšetkým obrovské rozšírenie. Nevýhodami je jeho textová orientácia, ďalej nemožnosť prevádzkovania viacerých programov súčasne (multitasking) a to, že nedokáže efektívne pracovať s pamäťou nad 640kB. MS DOS je tvorený jadrom(súbory msdos.sys a io.sys) a súborom command.com. MS DOS je diskovo orientovaný OS – dokáže pracovať so súbormi a adresármi; riadi tok informácií do a z rôznych častí počítača – tieto časti pripraví pre príjem alebo výdaj informácií; umožňuje informácie vytvárať, uchovávať alebo vymazávať.

Celkovo teda umožňuje robiť množstvo úloh (jednotlivé úlohy je možné vyvolať zadaním tzv.príkazového riadku).

Obdobie, kedy osobné počítače ovládal MS DOS so svojím príkazovým riadkom, skončilo na začiatku 90-tych rokov. Nestačil už ani DOS Shell a Norton Commander a osobné počítače ovládli MS Windows.

Počiatkom 90-tych rokov začína éra Windows. Spočiatku Windows vznikli ako grafická nadstavba MS DOS-u (Windows 3.1x)

Windows 3.x – boli prvou verziou Windows-u grafická nadstavba MS-DOS, určená pre komfortnejšie a univerzálnejšie ovládania počítača a aplikácií. Ovládanie Windows je založené na grafickom užívateľskom prostredí (GUI – Graphical User Interface), ovládanom prevažne myšou. Toto je najväčší rozdiel oproti predchádzajúcim verziám MS DOS, ktorý vyžadoval zadávanie všetkých povelov z príkazového riadku. Medzi ďalšie výhody patrí schopnosť mať spustených viacej aplikácií zároveň (Windows 3.x už dokáže multitasking); univerzálne ovládanie periférií a využitie maximálneho rozlíšenia a farebnosti, ktoré poskytuje grafická karta a monitor. Ďalej umožňuje vytvárať viacnásobné okná aplikácií DOSu a má možnosť rýchlejšej 32-bitovej práce so súbormi.

Windows 95 - táto verzia je už samostatný, od MS DOSu nezávislý OS. Jeho koncepcia nadviazala na pôvodnú myšlienku čiastočne realizovanú v predchádzajúcich verziách: poskytnúť užívateľovi priestor a nástroje, ktoré sú potrebné pre činnosti, ktoré vykonáva sediac za pracovným stolom v škole, zamestnaní alebo doma. Windows sa v podstate snaží nahradiť hornú dosku pracovného stola. Je navrhnutý tak, aby sa užívateľovi počítača s rôznymi nástrojmi dobre pracovalo. Aby aj tomu, kto sa v počítačoch príliš nevyzná, stačilo len málo času na pochopenie a zvládnutie základných činností.

Stabilitou sa označuje kvalita operačného systému, jeho schopnosť vyrovnávať sa s kritickými situáciami. Veľmi dôležitou je schopnosť chrániť dôležité oblasti v pamäti počítača a na disku. Ak OS pripustí prepisovanie miest na disku a v pamäti, v ktorých má systém uložené existenčne dôležité údaje, dochádza k jeho zrúteniu.

Windows 95 je 32-bitový OS, ktorý využíva 32-bitovú štruktúru CPU, ale nie vo všetkých smeroch a možnostiach. Obsahuje totiž niekoľko 16-bitových častí prevzatých z MS DOS. Okrem aplikácii určených špeciálne pre Windows 95 sa pod ním dajú spúšťať aj programy pre Windows 3.x a MS DOS. Obsahuje už preemtívny multitasking, ktorý však nie je úplný; ak spustíme 16-bitové Windows 3.x alebo dosovské programy, ktoré nemajú uvažovaný preemtívny multitasking, musia sa im vytvoriť podmienky, na ktoré sú zvyknuté – teda môžu si robiť s procesorom čo chcú. Jeho stabilita je teda pomerne slabá, a dokonca niekedy kolabuje ešte častejšie ako Windows 3.x.

V tejto verzii sa prvý raz objavuje aj podpora štandardu nazývaného Plug&Play. Ide oautomatické nastavovanie parametrov prídavných zariadení ako sú zvukové či sieťové karty, a pod. Pri práci so súbormi používa Windows 95 tzv FAT systém ukladania súborov na disk, používaný u MS DOS, ktorý je rozšírený o možnosť pridelenia mien súborov dlhých až 255 znakov.

Windows 95 predstavuje prechod k sieťam, teda prepojenia viacerých počítačov s možnosťou ich komunikácie. Má zabudované podpory sietí Peer-to-Peer, Novell Netware a TCP/IP protokol, umožňujúci komunikáciu prostredníctvom Internetu.


Windows 98 -Tento operačný systém, ktorý prišiel na trh roku 1998, je priamy nasledovník Windows 95. Zmeny oprotiWindows 95 nie sú také viditeľné, ako to bolo svojho času medzi Windows 95 a Windows 3.x. V tejto verzii je automaticky prítomný Internet Explorer 4.0 a súčasne sa začal trend integrovania rôznych programov priamo do systému (najskôr Windows Media Player, neskôr Windows Movie Maker a MSN Messenger). Významnou zmenou je plná podpora systému FAT32, čo znamená lepšie využitie pevného disku, ako aj podpora diskov s veľkou kapacitou; podpora nového hardvéru ako DVD a AGP; automatická kontrolaa oprava systémových súborov a iné.

...ďalšieoperačné systémy od Microsoftu sú Windows NT, 2000, Millennium Edition a XP.


WinXP je v súčasnosti asi najpoužívanejší operačný systém od Microsoftu. V počítači so systémom Windows XP môžete voliť z troch systémov súborov: NTFS, FAT32 a FAT.

Používane systému súborov NTFS je nutné v prípade, žechcete riadiť prístup k súborom a zložkám a pracovať s obmedzenými účtami. NTFS je tou najlepšou voľbou pre správny a najvýkonnejší chod systému XP (aj NT4 a win2000)

Linux

Jadro tohto systému podobného profesionálnemu Unixu napísal študent Helsinskej univerzity Linus Torvalds a požiadal programátorov v Internete, aby mu pomohli vychytať chyby. Tým sa stal Linux najrýchlejšie rozvíjajúcim sa operačným systémom a v budúcnosti vážnym konkurentom pre Microsoft.

Ďalšie operačné systémy: napr. OS2, Mac OS, Solaris, BeOS 


3.4 Počítače – Databáza

Pojem databáza dnes už nie je celkom neznámy pojem. Ľudia majú potrebu zhromažďovať rôzne informácie. Dnešný svet stojí na databázach, veď si len predstavte evidenciu občanov SR, alebo pacientov u doktora. Dokonca zadanie úlohy na hodine programovania na strednej škole je spraviť jednoduchú databázu, napr. v Pascale. Avšak tu študenti riešia všetko sami, od vstupu dát, výpis až po uloženie.

Databázu si môžeme predstaviť ako súbor dát, ktorý slúži pre popísanie nejakej skutočnosti. Napríklad telefónny adresár. Sú tam informácie o známych a ku každému je priradené číslo, prípadne nejaká poznámka. Databáza je súbor nejakých informácií, ktoré sú v nej uložené podľa nejakého kľúča, pravidla. Databázou je súbor od seba nezávislých diel, údajov alebo iných materiálov, systematicky alebo metodicky usporiadaných a jednotlivo prístupných elektronickými alebo inými prostriedkami; Za databázu sa nepovažuje počítačový program použitý pri zhotovení alebo prevádzke databázy prístupnej elektronickými prostriedkami.

Zhotoviteľom databázy je fyzická osoba alebo právnická osoba, na ktorej podnet, účet a zodpovednosť bola databáza vytvorená.

Keďže k databázam nám vzniká celý komplex vzťahov, je nevyhnutné ich v prípade sprístupnenia databázy a jej využívania zmluvne upraviť. Každý zhotoviteľ databázy sa snaží chrániť svoje práva, ale zároveň musí rešpektovať požiadavky nadobúdateľa práv. 


Vytvorenie databázy

Keď vytvárate databázu, musíte pre ňu alokovať dostatočne veľké miesto na disku vytvorením databázového zariadenia (database device) príslušnej veľkosti. Vždy pred vytvorením databázy musíte vytvoriť nové databázové zariadenie, resp. určiť už existujúce, v ktorom bude nová databáza uložená. Pri vytváraní databázy sa automaticky vytvorí i tzv. záznam prenosov (transaction log), teda súbor, do ktorého sa budú ukladať všetky informácie o modifikovaní tejto databázy. Je veľmi vhodné tento záznam uchovávať v odlišnom databázovom zariadení ako príslušnú databázu, pretože tým uľahčíte prípadné obnovenie zničených údajov a zrýchlite výkon celého systému. Ak však pri vytváraní nešpecifikujete iné zariadenie, tento záznam sa vytvorí ako časť databázy a uloží sa do jej zariadenia.

4. INTERNET – história INTERNETU

V priebehu 60. rokov organizácia RAND spolu suniverzitou MIT a Kalifornskou univerzitou v Los Angeles (UCLA) rozpracovala koncepciu decentralizovane odolnej paketovo orientovanej siete. V roku 1968 bola podľa tohto princípu postavená prvá testovacia sieť v Národnom fyzikálnom laboratóriu vo Veľkej Británii. Krátko nato sa Pentagonská agentúra ARPA (Advanced Research Projects Agency) rozhodla financovať analogický projekt. Na jeseň v roku 1969 bol inštalovaný prvý uzol siete v UCLA a koncom toho roku boli na svete štyri uzly, ktoré vytvorili zárodok siete, pomenovanej podľa svojho sponzora ARPAnet. V roku 1971 mal už ARPAnet pätnásť uzlov a o rok neskôr 37 uzlov. Hlavnou činnosťou ARPAnetu bola výmena informácii a osobných správ. Výskumní pracovníci používali sieť na spoluprácu na projektoch, výmenu  pracovných správ apod. Ľudia mali na arpanetových počítačoch svoj osobný účet aosobnú adresu pre elektronickú poštu.

Muselo sa vymyslieť, ako by sa dali prenášať informácie cez sieť tak, aby sa nestratili pri zničení spojenia. Preto vedci rozdelili dáta na menšie časti, ktoré neskôr nazvali pakety. Celé sa to potom tak prenášalo, že tie drobné pakety si vybrali každé inú linku. V prípade, že sa paket stratil server poslal ešte jeden a našiel ešte jednu vhodnú trasu, po ktorej sa už pakety posielať dali. Tým sa bezpečnosť siete omnoho zväčšila a sieť sa stávala robustnejšia a robustnejšia. V tomto období sa začal použiť výraz Internet. to bola prvá zmena, ktorou Internet prešiel počas svojho vývoja.

V priebehu 70.rokov sa sieť ARPAnet stále viac rozrastala. Jej decentralizovaná štruktúra expanziu uľahčovala. Na rozdiel od štandardných firemných počítačových sietí mohol ARPAnet prepájať veľa rôznych počítačov – stačilo, aby rozumeli paketovo orientovanému protokolu novej siete, všetko ostatné bolo irelevantné.

Pôvodným protokolom na komunikáciu v ARPAnet bol NCP (NetworkControl Protocol), ale s postupom času a vznikom nových pokročilejších technológii začal NCP nahrádzať prepracovanejší štandard vyššej úrovne, označovaný TCP/IP (Transmision Control Protocol / Internet Protocol).


NSF (National Science Foundation)

O Internet sazačali zaujímať aj iné, ako vojenské organizácie. Jednou z nich bola NSF,organizácia na podporu vedy a výskumu. U univerzitách bola potreba prenosu informácií a tak organizácia NSF vytvorila sieť NSFNET, ktorú potom pripojili na ARPANET. Tak vznikla chrbtová časť internetu.

NSF NETwork sa začala rozvíjať rýchlejšie ako ARPANET, lebo nemala také tvrdé pravidlá používania. NSF nechcela práve preto spolupracovať s organizáciou DARPA, ale nakoniec sa dohodli. NSF však spozoroval, že sieť sa začína komerčne využívať a tak vycúval s projektu. Tak sa Internet začal využívať aj na iné účely. To bola druhá premena na internete.


Rok 1991 (Internet komerciálny)

Posledná etapa rozvoja internetu začala v roku 1991. keď sa vydali nejaké právne zákony na komercializáciu internetu. Akademická časť sa z internetu odpojila a plánuje vytvoriť novú akademickú sieť omnoho rýchlejšiu. Užívatelia sa začali masovo pripájať.

Nástupom protokolu TCP/IP sa začali niektoré sieť od ARPANETU odpájať. Jednou z nich bola MILNET military network, ktorá slúžila výhradne na vojenské účely. ARPANET v roku 1990 zanikol.


Jazyky internetu (HMTL, JAVASCRIPT,...)

HTML – (HyperText Markup Language)

Základným jazykom, ktorým hovorí internet je HTML a v ktorom je písaná väčšina dokumentov. Súbory písané v tomto jazyku majú príponu *.htm alebo *.html. Tieto súbory sú textové a štruktúrované, môže ich vytvoriť ktokoľvek kto má html editor (frontpage, netscape composer), alebo ak niekto pozná príkazy jazyka HTML, tak mu na napísanie stačí obyčajný textový editor (notepad, vim). S html jazykom dokáže tvorca stránky spraviť iba obyčajnú statickú stránku, ktorá bude ráno na obed a večer vyzerať rovnako.


JAVASCRIPT

Javascript patrí medzi jazyky používané na internete, je veľmi obľúbený medzi tvorcami stránok. Javascript dáva veci do pohybu, dovoľuje vkladať nejaké tie interaktívne prvky, ktorými sa stránka oživí. Vložiť na stránku nejakú jednoduchú aplikáciu alebo hru prezentačné prvky alebo iné zaujímavé veci. Javascript sa vkladá priamo do html dokumentu, je trochu zložitejší ako html jazyk, ale bez neho to nemá zmysel. Protokoly (TCP/IP,UUCP,...)


WWW - Web spolu s elektronickou poštou sú služby internetu, ktoré sú dnes najvyužívanejšie. Web je zároveň najmladšie médium, ktoré svet pozná, ale už dnes je jasné, že sa svojím významom vyrovná médiám ostatným, ako sú knihy či časopisy, rozhlas a televízia. WWW má niekoľko praotcov, ktorý sa pričinili o jeho vznik, avšak bez toho, aby stáli pri zrode skutočného webu. Jedným z nich bol aj Douglas Engelbert, ktorý prišiel v 60. rokoch na myšlienku previazaných dokumentov (hyperlinkov, ako sa im vtedy hovorilo). Engelbert prispel dokonca i k ich realizácii na mainframe počítačoch, ale doba samozrejme ešte nebola zrelá. S ďaleko nádejnejším projektom prišiel Ted Nelson a nazval ho v roku 1980 menom XANADU. Nelson po prvý krát použil slovo hypertext a koncom 80. rokov (cca 88-91) projekt Xanadu financovala firma Autodesk – už bohatá spoločnosť, ale stále riadená desiatkou vlasatých programátorov. Nelson bol vynikajúcim vizionárom, ktorý prišiel s projektom príliš skoro, a ktorý bol preto značne neúspešný. Xanadu bol projekt, ktorý definoval sieťové prostredie, ktoré akoby z oka vypadlo dnešnému supermodernému webu, rozmanitému a plnému najrôznejších typov médií, Lenže rok 1990 bol rokom PC-AT a DOSu…

V tej dobe, keď Nelson definoval prvé obrysy Xanadu, definoval Charles Goldfarb jazyk SGML, ktorý bol priamym vývojovým predstupňom dnešného HTML. Zmysel štruktúrovaného dokumentu bol v tom, že jeho príkazy hovoria, čo sa má urobiť a nie ako sa to má urobiť. Tým bol položený základ nezávislosti na platforme, operačnom systéme, užívateľského rozhrania, schopnostiach grafiky počítača atď. V roku 1989 bola napísaná prvá kapitola webu. V švajčiarskom výskumnom stredisku CERNv Ženeve, ktoré bolo ako jedno z mála pripojené k vtedy rodiacemu sa internetu, definoval Tim Berners-Lee hypertextový systém pre CERN – dnes sa dá povedať, že išlo o prvý intranet na svete. O rok neskôr napísal Tim Barners-Lee prvý program na tvorbu primitívnych hypertextových stránok a stal sa nesmrteľným druhý krát, keď pre systém bežiaci na jedinom počítači navrhol názov „WorldWide Web“.

Potom už nasledovala doba neustáleho rastu internetu. V roku 1992 existovalo na svete len okolo 50 webových serverov, v tej dobe textových rozhraní sa veľmi rozšírila služba Gopher. Vznikajú prvé grafické prehliadače Midas a Viola, ale sú o rok neskôr porazené programom Marca Andreessena a Erica Bina z Národného strediska pre superpočítačové aplikácie z Illinois. Vzniká Mosaic aarchitektúra počítača Mozilla, na ktorej stoja všetky najpoužívanejšie programy dneška.

O rok neskôr vznikajú zárodky firmy Netscape, pre ktorú pracoval jeden zo zakladateľov SGI(Silicon Graphics). Vznikajú prvé dedikované programy pre webové servery, bola ustanovená W3C (WWW Consortium). V roku 1995 bolo na svete okolo 100 000 webových serverov, dnes sa tento počet odhaduje v miliónoch. Web je hlavným prúdom internetu.
4.1 INTERNET – pojmy, štruktúra

Tri základné kamene internetu

Základ internetu tvoria tri základné technológie – HTML, URL, HTTP.

WWW (World Wide Web): pracuje na princípe klient/server. Na nájdenie www stránky potrebuje prehliadač poznať jej adresu nazývanú URL, jednotné označenie zdroja. URL má tento všeobecný formát protokol://server-name(:port)/path)

Wwws tránky môžu byť:

statické –sú vytvorené a uložené na www serveroch, ktoré ich na základe požiadavky rozosielajú a
dynamické – vytváranie až na základe komunikácie sužívateľom, ktorý môže konkretizovať svoje požiadavky na ich obsahovú štruktúru.


URL: (uniform resource locator) je špeciálny druh adresy používaný na internete. Poskytuje tri základné informácie

– Informáciu o tom, akým spôsobom sa má k vybranému objektu pristupovať, ktorým konkrétnym protokolom má byť prenesený http, gopher, telnet, ftp

– Informáciu o uzlovom počítači internetu, na ktorom sa uvedený objekt nachádza
– Údajo konkrétnom súbore ktorý tento objekt predstavuje


HTML: (Hypertext markup language) je jazyk, ktorým sú písané WWW stránky, ktoré umožňujú vzájomné previazanie spojenie link jednotlivých stránok dokumentov page pomocou odkazov. Najznámejšími prehliadačmi sú Microsoft Explorer a Netscape navigator – browser. (v posl. dobe aj Word)

HTTP: (HyperText Transfer Protocol) – ide o prenosový protokol, ktorý sa využíva na prenos dát na internete v architektúre klient – server. Prenášajú sa ním najmä stránky o ktoré cez prehliadač požiada klient.

FTP:(File Transfer Protocol) ide oprotokol, ktorý slúži na prenos súborov po sieti. Túto internetovú službu však nevyužíva taký veľký počet ľudí tak ako e-mail či web. Ak chceme preniesť súbory od nás k inému používateľovi, najlepší spôsob na „prepravu“ je e-mail (Existujú aj iné možnosti, napr. komunikačné programy ICQ, mIRC apod. umožňujú aj prenos súborov, ten však funguje prakticky na tom istom princípe ako e-mail). Ak však chceme preniesť súbory z lokálneho počítača na server, napr. pri uploadovaní www stránok, použijeme program, ktorý súbor pošle za použitia komunikačného protokolu FTP: Takýchto programov je veľa, kvalita je rôzna, v poslednej dobe je obľúbený program CuteFTP. Takisto ak potrebujeme stiahnuť nejaké súbory z FTP servera, musíme použiť program na prácu s FTP. Dnes však sťahovanie súborov prebieha oveľa intuitívnejšou, používateľsky prítulnejšou metódou. Niektoré FTP funkcie má zabudované internetový browser priamo v sebe, na webe si nájdeme príslušný súbor/program, ktorý chceme stiahnuť a o ostatné sa už postará browser. Samozrejme, táto zjednodušená metóda neponúka taký komfort ako plnohodnotné FTP, avšak na download súborov je vhodná.


Webovýe-mail: Jeho zmyslom je zabezpečiť jednotné prostredie, teda schránku dostupnú pomocou používateľského mena a hesla z ľubovoľného miesta a iba za pomoci WWW browsera. Webový e-mail má však aj niekoľko obmedzení. Prvou nepríjemnosťou je šírenie reklamy.

Na servery ponúkajúce webový e-mail býva často ťažké pripojiť sa v dôsledku preťaženia.


e-mail:Táto, užívateľmi veľmi obľúbená a používaná služba, má široké spektrum využitia. Už dávno neslúži len na klasické posielanie textových správ. Dnes sapomocou e-mailov posielajú súbory, robia sa mailové konferencie (podobné ako Usenet či News) atď. E-mailová správa už nemusí byť písaná len obyčajným neformátovaným textom, čoraz viac sa využíva spôsob písania mailov v HTML formáte, čo umožňuje správy esteticky i kvalitatívne vylepšiť. K e-mailu má dnes prakticky prístup aj človek bez aktívneho prístupu k internetu. Existujú stovky freemailových serverov, kde si môže každý založiť vlastnú poštovú schránku (tzv. webový mail), výhodou je, že sa do schránky dostanete z každého počítača s pripojením na internet. Nevýhodou je to, že pošta sa nedá stiahnuť na lokálny počítač a tam čítať off-line, dá sa prezrieť len on-line. Dnes však takmer každý podobný server ponúka zdarma možnosť pristupovať k mailovému kontu cez POP3 prístup, teda za použitia poštového programu, tzv. mailera, ktorý ponúka mnohonásobne viac možností práce s el. poštou ako webové rozhranie.


Chat a konferencie: IRC (Internet Relay Chat) Je to názov internetovej služby typu CHAT, umožňujúci rozhovor, resp. korešpondenciu používateľov v reálnom čase. Služba IRC bola od samého začiatku formovaná ako viacpoužívateľská, tj. môže medzi sebou komunikovať viac účastníkov. (podobne ICQ,MSN, YAHOO, AIM atd.)

Rozhovory cez internet sú veľmi zaujímavé, nikdy totiž neviete kto sedí za tým druhým monitorom, ktorý sa nachádza možno pár tisíc kilometrov od vás alebo je priamo vedľa vás v učebni alebo v internetovej kaviarni. V takejto komunikácii sa tiež vyžaduje určitá úroveň slušného správania, vyžaduje sa dodržiavanie Netikety (odvodené od slova Net–sieť a slovaEtiketa – zásady slušného správania sa). Na Chat alebo na konferencie sa môžeme prihlásiť na nejakom servery poskytujúcom Chat alebo sa môžeme prihlásiť na nejaký kanál IRC cez program mIRC32 alebo xIRC alebo na kanál ICQ cez rovnomenný program ICQ. Ak pri interaktívnej komunikácií nemáme prístup k prenosu obrazu a teda toho druhého nevidíme, nemôžeme vedieť ako sa tváril pri čítaní alebo písaní správy, a zároveň ani nevieme akú intonáciu, podfarbenie hlasu, by použil nemôžeme vydedukovať či to myslel ako vtip, či to myslel smrteľne vážne alebo nejako inak, preto sa pri internetových rozhovoroch používajú určité značky a skratky na vyjadrenie pocitov či na skrátenie dlhých výpisov. Tu je zopár príkladov:
: - , hmm,zamyslenie

: - )vyjadrenie radostného úsmevu

: - (vyjadrenie nahnevaného úsmevu

: - x posielam pusu

IMHO podľa môjho súkromného názoru (In My Humble Opinion)
BTW okrem iného(By The Way)
ASAP čo najskôr(As Soon As Posible)

Tieto skratky sa používajúaj v Emailoch, pretože v nich tak ako v Interaktívnych rozhovoroch nevieme aké pocity má ten druhý. Na niektorých serveroch, ktoré poskytujú Chat sa priamo nachádzajú grafické verzie týchto značiek v rozšírenej palete.


Talk:Služba, ktorá dovoľuje dvom používateľom po prihlásení na internet spolu komunikovať v reálnom čase (je obmedzená oneskorovaním prenosu a smerovaním)

Archie: Služba na zhromažďovanie, indexovanie a zobrazovanie informácii (príkladom môže byťz oznam súborov dostupných na anonymných FTP serveroch).

Gopher: Rozšírená služba, ktorá organizuje a poskytuje prístup k hierarchicky príbuzným informáciám. Tieto informácie môžu mať rôzny tvar: katalógy knižníc, databázyapod.

Veronica: Táto služba uľahčuje ovládanie a vyhľadávanie pomocou služby Gopher.

News: Súbor elektronických konferencií na najrôznejšie témy. Prístup k nim je možný buď pomocou špeciálneho programu, alebo napríklad prostredníctvom programu Netscape v prostredí WWW. Príspevky zaslané do konferencie možno čítať, prípadne sa dá zaslať vlastný príspevok.

Readers: Programy na predvedenie a zobrazenie obsahu formátovaných dokumentov (ako sú napr.súbory PostScript). Tieto programy musia rozumieť formátovaniu a štruktúre príkazov a musia ich vykonať a správne zobraziť na obrazovke. Najznámejší reader je pravdepodobne Adobe Acrobat.

Ping: Je jednoduchý program, ktorý určí, či je možné spojenie medzi vaším počítačom a iným špecifickým počítačom. Programom ping môžete takisto otestovať, či ste riadne pripojení k vášmu poskytovateľovi pripojenia na internet.

Telnet: Program telnet vytvára virtuálny terminál na vzdialenom počítači. S jeho pomocou sa môžeme pripojiť na ktorýkoľvek počítač na internete rovnako, ako keby sme boli lokálnym používateľom daného počítača. Takýmto spôsobom môže bežný používateľ využiť služby rýchlych superpočítačov niektorých inštitúcii pre vlastné potreby (napr. na výpočty)

Usenet:Voľná sieť tisícok diskusných skupín o rôznych témach.

Wais: Služba, ktorá zhromažďuje informácie o témach z rôznych miest a poskytuje lepší prístupk informáciám.

ADSL:Čo je ADSL? DSL (Digital Subscriber Line – digitálna účastnícka prípojka) je technológia na prenos dát využívajúca vašu existujúcu telefónnu linku. ADSL (Asymetric Digital Subscriber Line, inak – asymetrická digitálna účastnícka prípojka).

Telework: Pojem telework u nás nie je zatiaľ veľmi známy. Ako už sám názov napovedá, ide o tzv. prácu resp.zamestnanie na diaľku. Pri takomto štýle práce je využívanie internetu veľmi dôležité. V podstate ide o to, že človek pracujúci formou teleworku nepracuje na inom mieste, ale pri práci nemusí opustiť svoj domov. Samozrejme, nie každé zamestnanie sa dá vykonávať formou teleworku, ide hlavne o činnosti asistentov,sekretárok, IT pracovníkov apod. teda o činnosti, pri ktorých nie je potrebné pracovať fyzicky. V USA tento spôsob začínajú využívať z ekonomických dôvodov. Človek, pracujúci formou teleworku nepotrebuje do práce dochádzať, teda odpadajú výdaje za cestovné, nemusí sa pre neho vytvárať pracovný priestorapod. teda sa znižujú náklady.

Tu je stručný opis práce asistentky formou teleworku:

– Asistentka ráno, namiesto toho aby sadla do auta či autobusu, zapne počítač a pripojí sa na internet. V e-mailovej schránke ju už čaká zoznam úloh na celý deň. Najprv musí prehrať zvukový súbor s poznámkami, ktorý jej šéf poslal a prepísať ho do textovej podoby. Keď to spraví, pomocou internetu sa zvonku pripojí do podnikového intranetu a nový spis vloží do databázy. Ďalej musí dohodnúť obchodné rokovania, to všetko môže pohodlne vybaviť pomocou internetu. Po dokončení poslednej úlohy si môže oddýchnuť a čakať na ďalšie e-maily s pokynmi od šéfa. Tento krátky príbeh bol donedávna len veľkou fikciou. Dnes je to však realita. Na pohodlnú prácu z domova stačí mať počítač s pripojením na internet,samozrejmosťou je telefón, v prípade potreby vizuálneho kontaktu je tu možnosť pripojiť k počítaču kameru a viesť videokonferencie.

Architektúra Klient – Server: Na internete sa využíva architektúra klient – server, kde klient jeväčšinou normálny užívateľ a serverom je nejaký WWW server spravujúci nejaké multimédia alebo hypertextové dokumenty. Server je neaktívny až pokým nedostane požiadavku od klienta, ktorú prijme a spracuje. Klient väčšinou využíva klientské programy na posielanie požiadaviek na servery. Príkladom týchto klientskýchprogramov sú napríklad Internet Explorer a Netscape Navigátor, ktoré sa líšia rôznym dizajnom užívateľského prostredia, ale funkciu majú rovnakú. Internet využíva protokol TCP/IP na komunikáciu medzi počítačmi, ale na prenos HTML stránok sa využíva protokol HTTP. Všetky klientské programy sú na takúto komunikáciu prispôsobené vo všetkých systémoch (Windows, Linux,..).


4.2 INTERNET – druhy pripojení

Pripojenie k Internetu môže byť realizované štyrmi spôsobmi

– Plný (full acces)
– Klientsky (client acces)
– Sprostredkovaný (mediated acces)
– Poštový (messaging acces)

Za plný prístup on-line je označované pripojenie kedy je užívateľ trvale spojený s poskytovateľom internetu a na tomto spojení sa prevádzkujú protokoly tcp/ip.


Trvalé spojenie možno vytvoriť 

- Pevnými okruhmi telefónnych liniek
– Mikrovlnným vláknom
– Optickým vláknom
– Permanentným okruhom zriadeným v rámci verejnej dátovej siete
– Satelitným spojením


dial-up pripojenie

– uskutočňuje sa štandardným modemom po štandardnej, analógovej telefónnej linke
– rýchlosť pripojenia závisí od kvality modemu a telefónnej linky (momentálne maximum 65kbit/s)
– modem: základnou charakteristikou je kompresia (protokol v.90, v.42) a maximálna rýchlosť, ktorou dokáže komunikovať s modemom providera (Rýchlosť prenosu sa udáva v kilobitoch za sekundu - kbps. Na danej rýchlosti musia byt schopné komunikovať oba modemy.) - môže byt externý, interný a softwarový (procesor robí kompresiu)


dial-up ISDN pripojenie

- ISDN (Integrated Services Digital Network)
– uskutočňuje sa ISDN modemom po ISDN telefónnej linke
– približne dvojnásobná rýchlosť ako štandardné dial-up (2 kanály po 64kbit/s)
– vysoká odolnosť voči chybám
– ISDN telefónna linka je digitálna a ma dva nezávislé kanály (takže je možné zároveň telefonovať aj internetovat‘, alebo internetovat po dvoch linkách)

ADSL pripojenie

– ADSL (asymetric digital subscriber line)
– po digitálnej telefónnej linke (ako ISDN) (Vedie po rovnakých drôtoch, ktorými telefonujeme).

Odohráva sa ale na vyšších frekvenciách (nepočujeme ich), ako je frekvencia používaná na prenos hlasu, preto sa s telefónnou prevádzkou nebije - môžeme zároveň telefonovať aj používať Internet.


leased-line pripojenie (pevná linka )

– uskutočňuje sa po špeciálnom kábli, ktorý je vyhradený len pre pripojeného
– pripojenie je stále, nie je potrebne prihlasovať sa
– kvalita aj cena závisí od kapacity, rýchlosti prenajatej linky a vzdialenosti od uzlu
– cena: za časové obdobie (mesiac)

radioréleové pripojenie

– alternatíva pevnej linky
– platí sa za objem prenesených dát
– menej stabilné a pomalšie ako pevná linka


mikrovlnné, satelitné pripojenie

– bezdrôtový prístup ku sieti
– veľká rýchlosť a vysoká spoľahlivosť
– treba mat dobrý signál (rušenie - počasie)
– parabolická anténa
– vysoká cena


pripojenie cez telekabel

– prenos dát cez káble káblovej televízie
– veľká kapacita, rýchlosť
– ďalšou výhodou je, že káble sú už naťahané
– treba káblový modem
– väčšinou sa platí za objem prenesených dát


wireless pripojenie

– treba špeciálne sieťové karty
– tieto karty sú schopné vysielať a prijímať signály
– karta sa prípoji na tzv. AccessPoint (router, obsahuje tiez w-lan kartu)
– AccessPoint je pripojený ďalej na sieť
– pomerne mala bezpečnosť - lebo sieť pred tým nebola kódovaná, šifrovaná
– letiska, kaviarne ...

pripojenie cez GSMsieť (zatiaľ drahé)

– sieť mobilných telefónov
– možnosti: použiť mobil ako soft-modem - (niektoré mobily majú zabudovaný modem napr. siemens)
– rýchlosť 9kbit/s, 18kbit/s


GPRS = General Purpose Radio Services

– stály dátový kanál
– je to funkcia mobilu


UMTS - veľmi rýchly dátový kanál

– je schopný prenášať audio a video a dátové streamy cez GSM sieť
– tiež funkcia mobilného telefónu


Mobilné telefóny a internet (wap)

Internet prenikol aj do mobilných telefónov. Keďže prístroje tohto typu nedosahujú taký vysoký stupeň hardvérového vybavenia, tak aj využívanie internetu je u nich obmedzené. Absencia plnohodnotnej klávesnice a zobrazovacieho subsystému porovnateľného s počítačom možnosti využitia internetu rapídne zhoršuje. V nedávnej dobe sa vyvinul nový internetový protokol WAP (Wireless Aplikation Protocol – bezdrôtový aplikačný protokol). Ten sa po implementovaní do mobilného telefónu resp. do prenosného komunikačného zariadenia dokáže spojiť bezdrôtovo na každý internetový server podporujúci tento protokol. Nabrowsovanie internetom cez technológiu wap je nutné WWW stránky upraviť premožnosti mobilných zariadení a optimalizovať ich. Na tento účel bol vyvinutý jazyk WML, veľmi podobný jazyku HTML, avšak určený pre WAP stránky. Takto upravené stránky sa dajú načítať na displeji mobilného telefónu. Samozrejme, protokol WAP musí podporovať aj mobilný telefón. Dnes však už takmer každý nový telefón tento štandard podporuje.

5. SIEŤ – spájanie počítačov, topológia

Spojovanie počítačov začína na úrovni lokálnej siete LAN. Lokálnu počítačovú sieť tvoria aspoň dva počítače navzájom spojené prostredníctvom vhodného média najčastejšie koaxiálneho kábla, krútenej dvojlinky, optického kábla alebo bezdrôtovo pomocou infračerveného signálu. LAN sú základom každej väčšej siete, pripájajú sa na mestské a ďalej na globálnu sieť. LAN možno rozdeliť podľa viacerých kritérií.

Topológia

Pod pojmom topológia počítačovej siete sa väčšinou rozumie spôsob fyzického prepojenia ako sú vedené káble medzi počítačmi.
Siete sú niekedy označované ako "broadcast "siete. Voľba topológie má vplyv na rad vlastností lokálnej siete:

– rozšíriteľnosť- možnosť a jednoduchosť doplňovania staníc do existujúcej siete
– rekonfigurovateľnosť- možnosť modifikovať štruktúru siete pri chybe niektorých komponentov.
– spoľahlivosť-odolnosť siete voči výpadku jednotlivých komponentov, zložitosť obsluhy
– výkonnosť- využitie prenosovej kapacity média

V praxi sa stretávame s topológiou zbernicovou, hviezdicovou, stromovou a kruhovou, niektoré siete jednotlivé topológie kombinujú (napríklad ARCNet alebo dnešný Ethernet).

Zbernica: (počítače sú priamo alebo pomocou dlhšieho vedenia pripojené na hlavné vedenie - zbernicu). Základným prvkom zbernicovej siete je úsek prenosového média - zbernice, ku ktorej sú krátkymi odbočkami pripojené stanice siete. Prenosovým médiom je najčastejšie koaxiálny kábel alebo symetrické vedenie (točená dvojlinka), realizácia odbočiek u optického kábla je obtiažna. Vlastnosti zbernicovej siete sa dajú zhrnúť do týchto bodov:

– pasívne médium
– jednoduché pripojovanie staníc k médiu, odolnosť proti výpadkom staníc.

Pre riadenie zbernicových sietí je využívaná rada deterministických i nedeterministických metód, ktoré využívajú fakt, že signál vysielaný jednou stanicou je prijímaný ostatnými len s malým oneskorením.

Hviezda: Stanice siete sú pripojené k centrálnemu uzlu samostatnými linkami. Centrálny uzol je označovaný ako HUB(rozbočovač). Signál prichádzajúci z jednej linky rozdeľuje do ostatných liniek hviezdy. Rozlišujeme pasívny hub, v ktorom je signál iba delený (odporovým deličom), a aktívny HUB, v ktorom je prijatý signál zosilňovaný tak, aby mal na všetkých linkách požadovanú úroveň. Vlastnosti topológie hviezda sa dajú zhrnúť takto:

– dvojbodové spoje medzi stanicami a centrálnym uzlom sa dajú ľahko realizovať, sieť je odolná voči výpadku jednotlivých staníc a liniek
– sieť je však citlivá na poruchu centrálneho uzla

Siete s topológiou hviezda ako sme ju práve popísali, sa tým, že signál jednej stanice môžu prijímať stanice ostatné, blížia zbernicovým a dajú sa u nich použiť aj obdobné metódy riadenia. Topológiu hviezda s pasívnym centrálnym uzlom často nachádzame u optických sietí.

Strom (hviezdica): Stromová topológia je prirodzeným rozšírením topológie typu hviezda. Stretávame sa s ňou u širokopásmových sietí a u sietí využívajúcich pre prenos svetlovody. Vlastnosti stromovej topológie sú podobné ako u sietí typu hviezda:

– odolnosť siete voči výpadkom jednotlivých staníc a liniek
– citlivosť na výpadky uzlov
– ľahká rozšíriteľnosť
– dvojbodové spoje

Stromové (hviezdicové) siete používajú podobné metódy ako siete zbernicové.

Kruh: U kruhových sietí sú komunikačné stanice prepojené spojmi, ktoré sú využívané iba jednosmerne. Signál vyslaný jednou stanicou je postupne predávaný ostatným staniciam kruhu. Základným prvkom stanice je krátky posuvný register a po obehu sieťou sa vracia k stanici ktorá ho vyslala. Vlastnosti kruhových sietí sa dajú zhrnúť do týchto bodov:

– dvojbodové jednosmerné spoje sa dajú ľahko realizovať i na svetlovodoch
– v sieti sa dajú kombinovať rôzne médiá (pre krátke spoje elektrické, pre dlhé svetlovody
– sieť je však citlivá na výpadok ľubovoľného prvku (stanice alebo spoja)

U kruhových sietí sú pravidelne používané deterministické metódy riadenia.

Uvedené delenie sietí na siete zbernicové, stromové akruhové sa opiera o elektrickú topológiu teda o spôsob vzájomného prepojenia staníc. Z hľadiska vlastnosti siete má veľký vplyv aj topológia fyzická (spôsobvedenia káblov) a topológia logická (metóda spolupráce staníc udeterministických metód).


5.1 SIEŤ – typ sietí, základné pojmy

LAN (Local Area Network): tzv. lokálna sieť,spájajúca najviac niekoľko budov (stretneme sa s ňou najčastejšie, aj keď zväčša obsahuje aj pripojenie na nejaký druh WAN)

Intranet: znamená využitie najmodernejších technológií, vyvinutých pôvodne prepoužívanie v Internete pre podporu komunikačnej infraštruktúry vo vnútri podniku alebo inštitúcie. Intranet možno nazvať lokálnym Internetom v rámci jednej firmy.

Intranet je buď celkom izolovaný od Internetu, alebo prístup z/do Internetu je prísne kontrolovaný tzv. firewall-om.

Firewall: predstavuje kombináciu programových a technických zariadení, ktoré umožňujú prácu v rámci organizácie a využívanie zdrojov Internetu. Neumožní však prístup užívateľom Internetu prístup do intranetu.

Ten je niekedy umožnený iba špeciálnym skupinám užívateľov na základe hesla.

Extranet: je vlastne privátna sieť niekoľkých kooperujúcich organizácií, umiestnená za podnikovým firewallom.

Extranet je pojem, ktorý si tiež hľadá svoje miesto a chce vystihnúť rozširovanie sa intranetu do okolitého sveta. Extranety bezpečným spôsobom spájajú intranety rozličných firiem alebo geograficky vzdialené pobočky jednej firmy.

Výhody takéhoto prepojenia sú nesporné. Prepojenie intranetov môže viesť k novej fáze medzi podnikovej spolupráce. Na najjednoduchšej úrovni si podniky môžu zasielať relevantné dokumenty, kontakty a časové rozvrhy, aby si udržali vzájomnú synchronizáciu aktivít. Toto môže byť zdrojom neuveriteľného zvýšenia produktivity, a o to tu predsa ide !

Extranetové služby využívajú existujúcu internetovú infraštruktúru, čiže po finančnej stránke je to veľmi vhodná forma rozširovania spolupráce podnikov.

Ethernet: je to lokálna sieť so zbernicovou architektúrou, bola vyvinutá vpolovici 70-tych rokov firmou Xerox.

Riadenie siete odpovedá metóde CSMA/CD. Stanica, ktorá behom vysielania zistí kolíziu na médiu preruší vysielanie paketu a odošle špeciálnu postupnosť (jam). Táto postupnosť je navrhnutá tak, aby vyvolala indikáciu kolízie aj u ostatných staníc. Výsledkom je uvoľnenie média všetkými stanicami najneskôr do doby odpovedajúcemu súčtu dvojnásobku doby šírenia signálu sieťou a doby vysielania kolíznej postupnosti. Tento súčet sa označuje ako kolízny slot.

Sieť peer to peer : (rovný s rovným) je jednou z najpoužívanejších typov sietí, kvôli jednoduchosti a nenáročnosti na hardware. Po vložení sieťových kariet do počítačov stačí tieto prepojiť sieťovým káblom. Všetky zapojené počítače môžu pracovať súčasne ako pracovné stanice ako servre. Sieť typu peer to peer je výhodnejšia v priateľskom prostredí kde je potrebné efektívne využiť skôr zakúpenú techniku, kde bude pracovať obmedzený počet staníc. LAN umožňuje zdieľanie dát. Pokiaľ sú potrebné údaje na pevnom disku jedného počítača majú všetci k tomu oprávnení užívatelia možnosť zo svojich počítačov čítať a prípadne i modifikovať tieto údaje.

Podľa rozsahu možno počítačové siete rozdeliť na:

– LAN (localarea network); obvykle v jednej budove, vzdialenosť 500 – 1000 m počet pripojených počítačov nie je obmedzený prenosová rýchlosť veľká 10 Mb/s až 1 Gb/s

– MAM (metropolitam area network); prepojenie viacerých budov, prípadne mestské, vzdialenosti od 1km do 20 km realizované cez optické káble, prenosová rýchlosť 10 a 100 Mb/s.

– WAN (wide area networks); rozsiahla sieť spájajúca mestá alebo štáty, vzdialenosť 100 – 1000 km, pri spojení sa využívajú verejné prenosové siete napr. telefónne, prenosová rýchlosť 19 – 33kb/s.

– GAN (global area networks); celosvetová sieť využíva okrem iných aj prenos cez družice.

Najväčšou sieťou WAN je Internet (správne sa píše s veľkým písmenom, pretože je to jej vlastné meno); internet je každá sieť pracujúca na rovnakých princípoch ako Internet.

Adresovanie v internete alebov sieti.

IP adresa - každý počítač v sieti (myslím tým aj Internet) ma pridelenú numerickú adresu zaberajúcu 32 bitov tvaru xxx.yyy.zzz.www (0..255)

Celá IP adresa sa delí na dve časti. Prvá ľavá je identifikátorom siete – netID , druhá identifikátorom počítača – hostID

Tie čísla ale bežnému používateľovi nič nepovedia, preto sa menia pomocou DNS na domény: adresa ma v tom prípade tvar www.uzol.domena

DNS:(domain name system), alebo (DomainName Server); doménová adresa a systém.

Významným medzníkom sa stal aj rok 1984. V tom čase bol zavedený pojem DNS. Je to server umožňujúci prevod doménovych mien v symbolickom tvare do číselnej IP adresy a naspať.

Na Internete používajú aj symbolické mená – doménové adresy – znakové ekvivalenty IP adresy. Jednoznačné hierarchické prideľovanie symbolických adries rieši systém DNS.

Domény majú hierarchiu: najvyššiu pozíciu majú napríklad .com, .net., .org a potom skratky krajín v ktorých je doména servera zaregistrovaná.

Počítače pripojené k internetu sú rozdelené do menších skupín domén. Domény najvyššej úrovne napr. :

– Com , podniky a komerčné organizácie
– Edu , vzdelávacie inštitúcie
– Gov , americké vládne úrady
– Int , medzinárodné organizácie
– Mil , americké ozbrojené sily
– Org , ostatné organizácie


V sieti rozlišujeme podľa funkcie dva druhy počítačov:

– pracovné stanice(klient)
– servery.

Pracovná stanica slúži na spracovanie údajov používateľom. Je to vlastne samostatný počítač, ktorý je pripojený do siete a tak môže využívať jej služby.

Server zabezpečuje chod siete. Realizuje funkcie siete a poskytuje ostatným používateľom svoje prostriedky (pamäťové miesto na svojich diskoch, tlačiarne, plotre…). Všeobecne môže byt v sieti ľubovoľný počet serverov a pracovných staníc. Ak je serverov v sieti viac, môžu sa navzájom v poskytovaní služieb a prostriedkov doplňovať.

TCP/IP:(Transmission Control Protocol / Internet Protocol)

Je to protokol, ktorý sa používa pre komunikáciu v Internete a vyznačuje najmä tým, že:

Údaje sa po sieti prenášajú v malých častiach -paketoch. Vysielací počítač najprv rozdelí prenášané údaje na pakety, ktoré sa prenesú po sieti a prijímací počítač poskladá jednotlivé pakety do pôvodného celku. To sa realizuje časťou protokolu TCP.

Router: je vlastne smerovač, prepojovacie zariadenie, ktoré pracuje už na úrovni sieťovej vrstvy.

Celá komunikácia v Internete je vlastne iba prenos paketov, čo zabezpečujú špecializované komunikačné počítače, ktoré sa nazývajú smerovače (routers). Smerovače hľadajú aktuálnu najpriechodnejšiu cestu posieti od vysielajúceho k prijímaciemu počítaču. Pri výpadku spojenia sú schopné nájsť náhradnú cestu, ak takáto cesta existuje. Toto je realizované časťou protokolu IP.

6. Internet - vyhľadávanie

Čo sú tovlastne vyhľadávače?

Servery, ktoré disponujú obrovskou databázou stránok s informáciami o tom, ktorá stránka internetu obsahuje aké slovo. Nazývame ich fulltextovými, pretože vedia prehľadávať celé texty stránok. Ich „pomocníkmi“ sú tzv. roboti, boti alebo crawleri, programy, ktoré zhromažďujú informácie.

Vyhľadávače pracujú v troch kolách:

Roboti (crawleri) pozbierajú informácie. Väčšinou začnú v nejakom katalógu. Nájdu odkaz a sledujú ho. Stránku si stiahnu pre zaindexovanie a zároveň hľadajú ďalšie odkazy, ktoré však sledujú iba do určitej miery. Prezreté stránky si zapamätajú, aby tam znova nemuseli.

Informácie sa spracujú do databáze (tzv.indexovanie). Vyhľadávače si najčastejšie vypisujú všetky slová, spočíta ich váhu (dôležitosť) a dáva ich do relácie s adresou stránky. Nakoniec sa to sprístupní návštevníkom

Váha( dôležitosť)

Ako sa slová„vážia“? Ako sa váha počíta? Ako sa spozná, že sa jedná o slovo pre stránku charakteristické? V prvom rade podľa toho, či sa slovo vôbec vyskytuje v titulku stránky, v kľúčových slovách, v popisu a v nadpisoch. Samozrejme každý vyhľadávač však ráta inak.

Kľúčové slová

Veľký význam sa pripisuje kľúčovým slovám (keywords) a taktiež popisu (description). Zapisujú sa ako meta tagy. Keywords by mal byť zoznam slov charakteristických pre danú stránku. PageRank

Ďalšou metódouje tzv. Page Rank (PR) používaný mnohými vyhľadávačmi. PR vyjadruje niečo ako dôveryhodnosť alebo dôležitosť stránky.

Katalógy: Majú početnú databázu odkazov, usporiadanú do stromu. Umožňujú prechádzanie stromovou štruktúrou sekcií podľa odboru, vyhľadávanie a prezeranie odkazov podľa určitého slova alebo pridávanie odkazov do databázy. Tak isto ako vyhľadávačov (Google) aj katalógových serverov existuje mnoho (YAHOO!).

Google

V roku 1996 dvaja študenti Univerzity v Standforde, Larry Page a Sergey Brin zostrojili teóriu systému – vyhľadávača, ktorý by zakladal na matematických analýzach konekcií webstránok. Spočiatku niesol názov BackRub, pretože podľa počtov nájdených adries (ktoré sa vzťahovali na hľadanú stránku) prisudzoval dôležitosť danej stránke. Vďaka jednoduchému spôsobu vyhľadávania a relevantným výsledkom si Google získal dôveru mnohých používateľov. Jednou z jeho vymožeností je triediaci algoritmus zvaný Page Rank (podľa LawrencaPagea), slúžiaci na vytvorenie najvhodnejšieho poradia pre klienta. Hodnota Page Rank sa pohybuje v rámci stupnice Toolbar Google od 1 po 10. Ak sa na stránku viaže viac (podľa Google-u) hodnotných adries, samotnej stránke pridelí viac bodov. Názov je utvorený z pôvodného slova googol, ktoré vyjadruje najvyššie číslo, takto sa odvolávajúc na fakt, že jeho obsah tvorí nespočetné množstvo informácií.

Hľadanie v Google

OR	-ALEBO
-slovo	-výsledok nebude obsahovať dané slovo
~slovo	-hľadanie nie len samotného slova ale taktiež jeho synonyma
“slovo1 slovo2 slovo3“	-bude hľadať slová výlučne v takomto poradí
*	-používame namiesto slova, keď máme viac ako 32 výrazov
intitle:slovo	-bude hľadať slovíčko v názvoch adries
allintitle:slovo1 slovo2	-všetky slová vyhľadá v názvoch
inurl:slovo.php	-môžeme prehľadať celý URL stránky, najmä pri hľadaní
	súborov s konkrétnymi názvami
allinurl:slovo.php slovo	-všetky slová hľadá v URL stránky
site:slovo.sk	-podobná možnosť ako inurl, výber je však zúžený na danú
	doménu
intext:slovo	-vyhľadáva výlučne v texte stránky
allintext:slovo1 slovo2	-všetky slová hľadá výlučne v texte
slovo filetype:pdf	-vyhľadá konkrétne typy súborov (doc,ppt,exl,asp,php,
	cgi,html,htm,xml,rss,pdf,shtml,xhtml,dos,gif,png,pic)
related:slovo.sk	-snaží sa ponúknuť stránky s podobným tematickým
	zameraním

AltaVista

AltaVista (v preklade „pohľad zhora“), skonštruovaný v jeseni 1995 expertmi Výskumného laboratória Výrobcov mikropočítačových systémov v kalifornskej Pasadene, predstavuje jeden z najvýznamnejších svetových rešeršných serverov(oproti iným vyhľadáva pri každom aj v meta informáciách aj fulltextovo).

Ponúka dve možnosti vyhľadávania súborov:

v rámci celej sieti - podľa rôznych parametrov (tzv. AdvancedWeb Search), akými sú napr. formát, časová súslednosť alebo krajina pôvodu, a taktiež v zaindexovaných položkách v kategóriách: Images (podľa formátu súboru, rozlíšenia obrazu, zdroja), MP3/Audio (formát, dĺžka trvania), Video (dĺžka a formát súboru), Directory (ďalšie kategórie rešerše podľa tém, ako napr. Umenie, Obchod, Veda a technika atď.), News (vlastný spravodajský server pod AltaVistou). Značnú invenciu predstavuje technológia viac jazyčného výskumu, zahrňujúca čínsky, japonský i kórejský jazyk.

Translačná služba Babel Fish umožňuje preklad jednotlivých slov, textových blokov aj internetových stránok z aj do anglického, španielskeho, francúzskeho,nemeckého, talianskeho, ruského, holandského, gréckeho a portugalského jazyka.

Hľadanie v AltaVista

Základné hľadanie (basic) pri hľadaní mien (tzv. pri hľadaní viacerých slov nasledujúcich za sebou) s veľkými písmenami sú potrebné úvodzovky, bez nich na verzálkach nezáleží. Nepoužívajú sa slová AND, OR, NEAR, používa sa + pred slovo, ktoré stránka musí obsahovať a – pred slovo, ktoré stránka nesmie obsahovať.

Pokročilé vyhľadávanie (advanced) - zápis slov za sebou bez úvodzoviek, hľadá celé slovné spojenie, slová sa spojujú s AND, OR, NEAR, AND NOT a používajú sa aj zátvorky

Oba spôsoby resp. kľúčové slová hľadania

anchor:slovo	-odkaz musí obsahovať dané slovo, teda slovo musí byť medzi a
domain:domena	-hľadá sa len v danej doméne
host:adresa serveru	-hľadá sa len v danom serveri
image:názov obrázku	-hľadá stránky, ktoré obsahujú obrázok
like:adresa	-hľadá stránky súvisiace s daným odkazom
link:adresa	-hľadá stránky, ktoré odkazujú na danú adresu
title:slovo	-titulok musí obsahovať dané slovo
text:slovo	-hľadá stránky, kde sa nachádza slovo kdekoľvek v dokumentu,
	* môže nahradiť 1 až 5 písmen, ale až po 3 písmenách

YAHOO!

YAHOO! je obsiahlym internetovým portálom a katalógom zároveň. Založený v januári 1994 dvoma ambicióznymi študentmi Univerzity v Stanforde, Davidom Filom a Jerrym Yangom. Prvotné YAHOO! nieslo meno „Akebono“, neskôr premenované na „Konishiki“, podľa legendárnych zápasníkov sumo. Konečný názov je akronymom pre„Yet Another Hierarchical Officious Oracle“ („Ďalšie neoficiálne hierarchické zjavenie“), ktorý podľa tvorcov najpresnejšie uvádza zovšeobecnenú definíciu systému t.j. „drzý, neskazený, nezvyklý“. V marci 1995 sa s pomocnou rukoufirmy Sequoia Capital sformovala akciová spoločnosť a o mesiac sa rozbehla zo vstupnej investície dvoch miliónov dolárov. V súčasnosti je YAHOO! Inc. vedúcou internetovou komunikačnou, obchodnou a mediálnou sieťou s centrom v meste Sunnyville (California). Podľa prieskumov firmy Alexa Internet disponuje s najväčším počtom návštevníkov na svete. Jeho stránky počas októbra 2004 denne si pozrelo 3 miliardy ľudí.

Kto z koho?

Open Directory a MetaCrawler(www.metacrawler.com), najobľúbenejšie katalógy a metavyhľadávače roku 2003, sa vo vlaňajších testoch PC World-u už tak dobre nesprávali. Open Directory pracoval v skutočnosti tak slabo, že sa dokonca nedostal ani do tabuľky dvanástich najlepších služieb.

Najviacprívržencov si aj tak udržal Google a aj v testoch obstál najlepšie. Tesne za ním nasleduje Fast (www.alltheweb.com) a za ním sú dlhodobí favoriti : Yahoo, Inc. a Lycos, Inc.

FAQ: (frequently asked questions) Sú to užívateľské príspevky a patria medzi najvyhľadávanejšie.

6.1 Internet – Vírusy a PC

Vírusy sú v podstate veľkosťou malé a jednoduché programy, ktoré sú schopné rozmnožovať sa a vykonať činnosť pre ktorú boli naprogramované. Vírusy sa skladajú z dvoch častí:

– jedna časť slúži na rozmnožovanie
– druhá časť obsahuje kód pre vonkajší efekt

Najčastejšie sa prenášajú na programoch alebo systémových súboroch prípadne v boot sektoroch na disketách. V poslednej dobe je veľkým "nebezpečenstvom" internet, kde vírusy dokážu samovoľne obiehať svet a spôsobujú veľké škody. Prvé vírusy boli napísané skôr pre pobavenie užívateľa. Tieto vírusy boli pomerne neškodné. Postupom času začali vírusy aj NIČIŤ.

Z hľadiska nebezpečnosti, by sme mohli víry rozdeliť takto:

– vírusy ktoré napádajú a ničia len spustiteľné súbory
– vírusy ktoré sú schopné zničiť údaje na disku jeho zablokovaním, prekódovaním alebo naformátovaním
– vírusy ktoré modifikujú údaje bez vedľajších príznakov
– vírusy ktoré ničia hardware 


Vírusy napádajúce programy

Vírusy, ktoré patria do tejto skupiny sú v podstate neškodné, pretože jediná vec ktorú dokážu, je prepísanie používaných programov. Takto postihnutý súbor už väčšinou nespustíme, ale väčšinou stačí postihnutý program vymazať a nainštalovať znovu.

Vírusy ničiace údaje

Sú to dosť nebezpečné vírusy. Ďalej ich môžeme rozdeliť na:

– vírusy ktoré napádajú a modifikujú FAT tabuľku
– vírusy ktoré menia tabuľku partícií
– vírusy ktoré formátujú disk alebo zablokujú prístup k nemu
– vírusy ktoré prekódujú obsah disku a po ich odstránení nemožno údaje prečítať

Ak sa liečenie antivírusovým programom nepodarí prichádzame o data uložené ne disku. Takejto katastrofe sa dá predísť ak máme aspoň nejaké zálohy.


Vírusy modifikujúce údaje

Tento typ vírusov len čaká v počítači a sem tam zmení nejaký údaj. Niektoré ktoré pracujú podľa určitého algoritmu, tam je ešte šanca vrátiť údaje do pôvodného stavu, neexistujú aj také, kde nie je možné zistiť ktoré súbory boli napadnuté. Je nepríjemné,že si ani nemôžeme byť istý tým, že sú zálohy správne.

Vírusy ničiace hardware

Do tejto kategórie patria vírusy, ktoré vznikli vďaka starostlivosti o užívateľa. Niekedy bolo pri skladaní počítača nutné nastavovať všetko ručne. Dnes sa skoro všetko nastavuje automaticky a zapíšu sa do pamäte príslušného zariadenia. Takže vírusy môžu nastavenia hardware zmeniť alebo zmazať. S týmto úmyslom bolo vytvorených niekoľko vírusov, ktoré modifikujú BIOS.

Vírusy dokážu zničiť hardware aj vysielaním signálov na zariadenia tak rýchlo po sebe, že tiesa v snahe o vykonanie prehrejú a zničia.

Vírusy môžeme ďalej rozdeliť na:

Trójske kone

Trójske kone popreniknutí do cudzieho systému len ticho pozorujú systém a čakajú na svoju chvíľu. Trójske kone dokážu zistiť heslo, vymazať konkrétny program, nakradnúť údaje. Tieto vírusy sú skôr doménou počítačových sieti ako samostatných počítačov. Často krát trójske kone slúžia na vypustenie nového vírusu.

Bootovacie

Infikujú partition table (tabuľku rozdelenia), alebo častejšie boot sector (zavádzači sektor), čím si zabezpečia spustenie ešte pred zavedením samotného operačného systému. Originálny boot sector (ktorý musí byť zachovaný pre korektné zavedenie operačného systému) ukladajú buď na niektorý voľný sektor na 0. stope pevného disku, alebo na ľubovoľný iný sektor z dátovej oblasti pevného disku, pričom ho označia za vadný, aby nedošlo k jeho prepísaniu.

Makrovírusy

Ide o programy naprogramované v jazyku na tvorbu makier v textovom procesore, alebo tabuľkovom kalkulátore a vložené do takého dokumentu (prvýkrát v roku 1989 v kalkulátore Lotus 1-2-3). Väčšinou ide o makrá programu Microsoft Word, ktoré systém vykonáva pri každom otvorení dokumentu (tzv. auto makrá), AutoExec, AutoOpen, FileSaveAs, FilePrint, FileExit. Infikovaná je najčastejšie šablóna NORMAL.DOT. Kvalitný programovací jazyk im umožňuje replikáciu, ale je diskutabilné, či ich radiť medzi vírusy, pretože neobsahujú inštrukcie procesora.

Súborové

Je to najrozšírenejšia skupina vírov. Infikujú EXE, COM, OVL, BIN, STS, OBJ, DLLsúbory a niekedy aj keď sú uložené v komprimovaných archívoch.

Nerezidentné

Vírus sa pospustení infikovaného programu replikuje, najčastejšie do súborov v danomadresári, a predajú riadenie infikovanému programu

Rezidentné

Tieto vírusy ostávajú v operačnej pamäti počítača aj po ukončení vykonávania infikovaného programu použitím mechanizmu TSR (terminate and stay resident)

Ako zabrániť nákaze.

Hovorí sa, že dôležitejšie ako samotné liečenie je prevencia.

Zabrániť nákaze môžeme takto:

– nepoužívame cudzie a nenaformátovanéd iskety
– neotvárame neznámu poštu s prílohami
– pravidelne zálohujeme údaje
– nenechávame pri štarte počítača disketu vmechanike
– snažme sa používať originálny software
– čo najčastejšie aktualizujeme svojantivírus a Windows 


Antivírusy

Každý antivírus by mal dokázať toto:

1.nájsť vírus ukrytý v pamäti, na disku alebo diskete (CD-čku)
2.dokázať ho odstrániť, vyliečiť
3.odstrániť napáchané škody
4.mal by byťrýchly aby príliš nespomaľoval počítač

Ďalej by mal byť schopný zapnúť ochranu počítača počas činnosti a byť neustále v pamäti"strážiť" počítač pred rizikovými operáciami. Väčšina dokáže aj zálohovať citlivé časti disku a CMOS. Štandardom je používanie kontrolných súčtov CRC. Každý vír po zapísaní zmení kód programu. Metóda kontrolných súčtov je založenána sčítaní číselnej hodnoty znakov tvoriacich súbor. Zmena CRC súčtu nemusí vždy znamenať vírus, niektoré programy si ho menia samy. Pri bežnom hľadaní (scanovanie) sa prezerajú súbory a porovnáva sa kód s kódom evidovaných vírusov. Nevýhodou scanovania je, že dokáže nájsť iba evidované vírusy. Okrem toho existujú aj vírusy, ktoré počas svojej existencie menia svoj kód (polymorfné). V snahe o vyriešenie tohto problému tvorcovia antivírusov do svojich systémov heurestickú analýzu, ktorá dokáže odhaliť aj neznáme vírusy, ktoré sa prejavujú typickými inštrukciami prepracovanejšia heurestická analýza dokáže krok za krokom simulovať činnosť programu. Okrem polymorfných vírusov existujú aj stealth vírusy, ktoré zmanipulujú operačný systém tak, že dokáže skryť svoju existenciu pred antivírusom.

6.2 Internet – využitie (klady a zápory)

Bezpečnosť na internete

Internet môže byť aj veľmi nebezpečným miestom. Môžete nainfikovať váš počítač nebezpečným vírusom a keď ste napojený v sieti, ohrozíte tým aj celú sieť. Popri tom, keď máte aj možnosť prijímať a odosielať MAIL-i (samozrejme, kto by už nemal :-)), môžete ohroziť a nainfikovať aj ďalších iných účastníkov, pomocou pošty.

Okrem toho, vás na internete môžu okradnúť nielen o vaše peniaze. Môžu vám ukradnúť vaše súkromie, povesť, váš intelektuálny majetok (softvér apod.)…. Obzvlášť pozor si treba dávať pri on-line nakupovaní. Ak sa rozhodnete niekde na internete napísať číslo svojej kreditnej karty, uistite sa, či je spojenie zabezpečené a či je zdroj, ktorému sa chystáte odoslať číslo kreditnej karty dôveryhodný. Takisto nie je dobré nechávať niekde na internete svoje súkromné informácie, pretože nikdy neviete, kedy môžu byť zneužité. Takmer na každom kroku môžeme naraziť na osobné dotazníky, kde sa snažia získať čo najviac informácii o danom používateľovi. Počítačové siete bývajú často terčom útokov hackerov.

Samozrejme, že do dnešného informačného sveta PC a software patria aj počítačové a automatové HRY. Veď kto by si už nezahral nejakú dobrú hru. V dnešnom svete si už naozaj každý príde na svoj žáner, na svoj vkus. Existujú hry od jednoduchých arkadoviek po rôzne piškvorky, hlavolamy, kartové hry, až po veľké stratégie a rôzne simulátory. Zvláštnu kategóriu tvoria rôzne programy, vytvorené za účelom možnej finančnej výhry, tzv. „výherné automaty“, ktoré môžu byť návykové a ktoré vás môžu obrať o celý majetok. Hry môžu byť návykové, hlavne pre dospievajúcu mládež, ktorá vo väčšine prípadoch strávi všetok svoj voľný čas len pri PC.

Hacker – človek zaoberajúci sa prienikom do systémov, do ktorých nemá prístupové právo.

Často sa stáva, že u veľkých finančných spoločnosti dôjde k úniku informácii a čísla kreditných kariet, čísla poistiek, bankových kont atď. bývajú vyvesené na nejakej undergroundovej stránke voľné prístupné pre kohokoľvek. Taktiež ak niekto číta vaše súkromné e-maily obmedzuje vaše právo na súkromie. Preto sa dnes dôležité správy ale aj súbory prenášané cez internet kódujú zložitými šiframi, aby ich nepovolaná osoba nemohla rozlúštiť. Asi najúčinnejšou metódou šifrovania je systém PGP, ktorý vyvinul P. Zimmerman. PGP (Pretty Good Privacy) umožňuje zašifrovanie správ a súborov takou silnou šifrou, že rozlúštenie jednej správy by trvalo stáročia. Existuje aj mnoho iných šifrovacích systémov rôznej kvality, ale PGP je asi najúčinnejší spôsob ochrany. Nedávno sa na svet prevalila aféra zvaná ECHELON. Podľa niektorých informácii rôzne tajné celosvetovo pôsobiace služby už niekoľko rokov prevádzkujú systém na odpočúvanie väčšiny komunikácie, či už internetovej, telefónnej apod. na svete. Echelon, ako sa tento systém nazýva, je vraj vybavený umelou inteligenciou, ktorá kontroluje a zaznamenáva väčšinu e-mailov a telefonických rozhovorov. V e-mailoch hľadá kľúčové slová, napr. bomb, FBI, guns a pod. a takto vraj pomáha boju proti organizovanému zločinu vo svete. Existencia Echelonu nikdy nebola oficiálne potvrdená, no nebola ani dementovaná.

Ako protest proti tomuto celosvetovému odpočúvaniu skupiny odporcov posielajú tisícky mailov po sieti s obsahom všetkých možných kľúčových slov, ktoré Echelon prehľadáva a tak úplne zaplavia Echelon falošnými správami a nestačí ich spracovávať.

7. Informačné systémy - využitiev podniku, informačnej spoločnosti

Využitie počítača v kancelárii

Sila osobného počítača v kancelárii spočíva v programovom vybavení, ktoré v ňom je. Pracovisko s osobným počítačom býva súčasťou podnikového informačného systému a beží na ňom špeciálny software. Existuje však trieda programov, ktoré nachádzajú všeobecné využite v každej kancelárii. Tieto programové balíky sa nazývajú kancelársky software. Producenti softwaru ho obvykle distribuujú v jednom balíku, ktorý obsahuje všetky typické kancelárske produkty. Do tejto kategórie sa dajú zaradiť textové editory, tabuľkové kalkulátory, databázy, grafické editory, systémy elektronickej pošty, komunikačný a faxovací software, plánovače a organizátory, prípadne iné produkty. Základným softwarovým produktom nahradzujúcim klasický písací stroj je textový editor, inak nazývaný aj slovný procesor. Jeho hlavnou úlohou je zjednodušiť prípravu textu a odbremeniť používateľa od neproduktívnych činností pri jeho spracovaní.

Textový editor umožňuje prepisovať, presúvať a usporadúvať text priamo pri jeho tvorbe. Umožňuje zvýrazňovať časti textu veľkosťou alebo rôznym typom písma. Podporuje automatickú úpravu dokumentu, formátovanie a centrovanie textu, zarovnávanie na stránky alebo písanie do stĺpcov. Automatické číslovanie strán je úplne samozrejmé. Vkladanie nákresov, grafov alebo ilustrácií do textu prináša sprehľadnenie a zlepšenie zrozumiteľnosti dokumentu. Veľmi dobrou pomôckou je aj automatické rozdeľovanie slov na konci riadku a mnoho ďalších užitočných funkcií.Elektronické bankovníctvo

Phonebanking

Prostredníctvom telefónu (i mobilného) môžete zisťovať zostatky na svojom účte a uskutočňovať transakcie. V niektorých bankách hovoríte so živým človekom, v iných na vaše pokyny čaká hlasový automat (v tomto prípade potrebujete telefón s tónovou voľbou).

GSM banking

Táto služba umožňuje uskutočňovať transakcie s bežným účtom z ktoréhokoľvek miesta na svete, kde môžete použiť svoj GSM mobilný telefón.

Home banking

Ak chcete svoje bankové transakcie vykonávať z pohodlia domova (alebo svojej kancelárie) budete potrebovať počítač s nainštalovaným bankovým programom, telefónnu linku (alebo pripojenie k internetu). Prostredníctvom tohto kanálu môžete svoje peniaze riadiť kedykoľvek a odkiaľkoľvek.

Internet banking

Na využitie tejto možnosti komunikácie so svojou bankou potrebujete iba počítač pripojený k internetu. Potom už nie je dôležité, kde na zemeguli sa nachádzate, vaša banka je tak ďaleko ako najbližšie pripojenie k celosvetovej počítačovej sieti.

Manažérsky informačný systém

Manažérsky informačný systém MIS (Management Information System) je centralizovaný a obyčajne komputerizovaný informačný systém, ktorý používajú manažéri podniku v rozhodovaní. Je to komplexný súbor integrovaných informačných podsystémov, ktorý je zameraný na sledovanie činnosti podniku a strategické prognózovanie.

Medzi základné funkcie transakčného spracovania patrí:

– účtovníctvo
– tvorba dokladov
– kontrolné výkazníctvo

Informačná infraštruktúra v informačnej spoločnosti

Prechod k informačnej spoločnosti je dnes všeobecne považovaný za civilizačnú transformáciu vyvolanú nástupom moderných technológií.

Informačnú infraštruktúru môžme definovať ako súhrn materiálno-technického zariadenia a informačných inštitúcií, ktoré sú nevyhnutným zákonom na zabezpečenie informačných a komunikačných procesov v spoločnosti. A taktiež predstavuje komplex nástrojov na zber, spracovanie a sprístupňovanie informácií.

Informačná spoločnosť je založená na prieniku informačných technológií, informácií a poznatkov do všetkých oblastí spoločenského života v takej miere, že zásadne menia spoločenské vzťahy a procesy. Aktuálna terminológia v knižničnej a informačnej vede definuje informačnú spoločnosť ako koncepciu, v ktorej všetky aspekty života sú závislé od prístupu k informáciám – okrem technológie zahŕňa aj oblasti sociálne, ekonomické a politické.

V strategických dokumentoch vládnych orgánov sa informačná spoločnosť a budovanie globálnej a národných informačných infraštruktúr vymedzujú mimo hraníc doterajších organizačných štruktúr. Informačná spoločnosť sa v týchto rámcoch charakterizuje systémami komunikácie na diaľku – v oblastiach práce, nákupov,učenia či odborných podujatí (teleworking, teleshopping, telelearing, teleconferencing) vrátane virtuálnej knižnice.

Najznámejšou z teórií informačnej spoločnosti je predstava prof. D. Bella zo 60.rokov. Teória hovorí o posune ku globalizácii a integrácií spoločenských a ekonomických činností pod vplyvom technológií. K takejto spoločnosti môže dôjsť len vtedy, keď sa už základné materiálne ciele dosiahli a keď sa spoločnosť začína organizovať vzhľadom na poznanie s cieľom kontroly a riadenia inovácie a zmeny.

Optimisti predpovedajú výrazné zmeny v životnom štýle, osobnej a hodnotovej orientácií a ekonomických štruktúrach. Dokazujú, že informačná spoločnosť má optimistické vyhliadky pri riešení globálnych problémov životného prostredia, pri väčšom priestore pre kreatívnu prácu a duchovnú kultiváciu, že široký prístup k informáciám zdokonalí mechanizmy demokracie a trhu, že vývoj bude smerovať k harmónii medzi jednotlivcami, spoločnosťami, národmi.

Pesimisti upozorňujú na nemennosť ľudskej podstaty, nemilosrdný boj o zisk, prehlbovanie byrokracie, odcudzovanie na pracoviskách, vytváranie veľkej priepasti medzi informačne bohatými a informačne chudobnými. Vo víziách sa objavuje aj problém strachu z technológie a novej sociálnej priepasti medzi ľuďmi vykonávajúcimi vysoko profesionálnu (informačnú) činnosť a medzi pracovníkmi vykonávajúcimi rutinné práce ako neprofesionálnou triedou s nízkymi príjmami.

Budúcnosť využitia internetu

Odborníci predpovedajú veľký boom internetu. Využitie internetu sa plánuje takmer vo všetkých odvetviach ľudskej činnosti. Internet má šetriť ľuďom množstvo času tým, že množstvo zdĺhavých ale potrebných činností vykoná namiesto človeka. Už dnes možno vidieť prvé prototypy domácich elektrospotrebičov a iných zariadení napojených na internet, napr. chladnička, ktorá si sama dokáže objednať potraviny, televízor, ktorý na príjem televízie využíva nekonečné siete internetu, palubný počítač do auta vybavený umelou inteligenciou, ktorý sám určí najkratšiu cestu, vyhľadá aktuálne dopravné informácie a v prípade nehody sám zavolá pomoc. Alebo človek, pracujúci formou teleworku nepotrebuje do práce dochádzať, teda odpadajú výdaje za cestovné, nemusí sa pre neho vytvárať pracovný priestor apod. teda sa znižujú náklady. Toto všetko sa však len pripravuje, no už v skorej budúcnosti budeme považovať podobné veci za samozrejmosť.

INTERNET – na záver

Už asi neexistuje človek, ktorý by o internete ani nepočul. A tí, čo o internete už počuli, tak by ich asi prekvapilo, že internet už bude oslavovať 30 rokov. Pri začiatkoch internetu bola jeho úloha úplne iná ako je teraz. Úloha internetu sa počas jeho vývoja zmenila 3 razy a pravdepodobne sa ešte zmení. Internet sponzorovali mnohé organizácie a preto vznikali aj mnohé siete, ktoré sa potom pospájali do dnešného stavu. Internet sa od začiatku nevolal Internet. Jeho predchodca bol ARPANET a NSFNET, ktoré sa potom neskôr spojili a vytvorili základ internetu.

Internet rozhodne nie je nezaujímavé „miesto“. Ma široké spektrum využitia, je súčasťou nášho každodenného života. Pomáha nám pri práci, vzdelávaní, je nevyčerpateľným zdrojom zábavy. Na internete môžeme spoznať veľa nových ľudí, dozvedieť sa množstvo nových informácií, peniaze zarábať aj míňať. Je len na nás, ako možnosti internetu využijeme vo svoj prospech.