Z hľadiska práva sú programy, rovnako ako textové, hudobné či grafické informácie, autorské diela. To znamená, že sú chránené autorským zákonom. Je nelegálne ich používať a šíriť bez súhlasu vlastníka autorských práv. Výrobcovia si zvyčajne pomáhajú tzv. licenčnou zmluvou, v ktorej určujú podmienky používania programu.

Licencia

Právo používať program – licencia vyplýva z licenčnej dohody medzi autorom programu a používateľom. Licenčná zmluva sa v našich podmienkach podobá kúpno-predajnej zmluve, ktorá určuje práva a povinnosti predávajúceho aj kupujúceho. Podľa druhov licenčných dohôd môžeme softvér rozdeliť na komerčný softvér, sharware, freeeware, voľný softvér (free software) a public domain softvér.

Komerčný softvér

Licenciu na používanie komerčného softvéru je nutné zakúpiť. Obvykle obdržíme spustiteľnú formu programu bez zdrojových kódov, ktorú nemôžeme upravovať. Držiteľ licencie je povinný dielo chrániť pred nezákonným kopírovaním. Okrem práva program používať, získa používateľ aj nárok využívať technickú podporu produktu cez internet alebo telefón. Licencia pre viac používateľov alebo počítačov sa nazýva multilicencia. Je v mnohých prípadoch lacnejšia ako viacnásobný nákup.

Počet počítačov, na ktorých smieme legálne používať určitý program s multilicenciou, býva určený buď konkrétnym číslom (napr. 10 počítačov) alebo miestom (napr. v celej škole).

Sharware

Sharware licenciu majú programy, ktoré možno voľne šíriť v spustiteľnej forme, bez zdrojových kódov. Používať ich možno bezplatne počas skúšobnej doby. Keď uplynie skúšobná doba, používateľ stráca program používať, ak nezaplatí tzv. registračný poplatok. Registračný poplatok je obvykle nižší ako cena licencie na používanie komerčného softvéru.

Freeware

Freevare je softvér, ktorý možno v jeho spustiteľnej forme voľne šíriť a používať. Nie sú k nemu dostupné zdrojové kódy. Autori freeware samozrejme neposkytujú na softvér žiadnu záruku.Voľný softvérVoľný softvér sa bezplatne šíri so zdrojovými kódmi. V súčasnosti existuje takmer ku každému komerčnému softvéru dostatočná alebo kvalitnejšia alternatíva v podobe voľného softvéru. K niektorému voľnému softvéru možno dokúpiť záruku a telefonickú technickú podporu.

Internet ako sieť spájajúca milióny ľudí z celého sveta sa stala ideálnou živnou pôdou pre kolektívny vývoj softvéru. V súčasnosti existuje obrovské množstvo softvéru, na ktorého vývoji sa podieľa mnoho programátorov. Predpokladom na takýto model vývoja softvéru je dostupnosť zdrojových kódov. Z toho dôvodu je voľný softvér úzko spätý s hnutím Open Source zastávajúcim názor, že je právom každého používateľa softvéru (aj komerčného) mať prístup k zdrojovým kódom softvéru. Dôvodmi sú možnosť používateľa overiť si bezchybnosť kódu, a pridávať nové funkcie.

Najpopulárnejším voľným softvérom je bezpochyby operačný systém GNU/Linux. Okrem neho existujú voľné kancelárske balíky, internetové prehliadače, vedecké aplikácie či ďalšie operačné systémy. K vývoju voľného softvéru prispievajú samotní používatelia, či už pridávaním funkcií, opravou chýb alebo poznámkami a pripomienkami.

Pre voľný softvér existuje viacero rôznych licencií. Používajú sa hlavne licencie GPL (General Public License) alebo BSD (Berkeley Softvare Distribution), ktoré sa v niektorých bodoch líšia. Rozšírenejšia je licencia GPL, pod ktorou je šírený napríklad systém GNU/Linux. Táto licencia zakazuje začleňovanie kódu voľného softvéru do komerčného softvéru. Naopak, licencia BSD to umožňuje. Je zakázané patentovať voľný softvér, a tým brániť využívaniu jeho kódu.Voľný softvér často kritizujú autori komerčného softvéru, kvôli údajnej absencii garancie a podpory. Nekomerčná podpora pre voľný softvér sa dá, rovnako ako množstvo dokumentácie, zohnať na rôznych lokalitách siete WWW, či v diskusných skupinách, alebo na kanáloch serverov IRC. Existujú spoločnosti, ktoré sa venujú komerčnej podpore voľného softvéru a poskytujú aj garanciu.

Public domain

Softvér môžeme, podobne ako freeware, bezplatne používať, ale môžeme ho aj modifikovať. Tieto programy nie sú chránené autorskými právami. Často sú spolu s nimi k dispozícii aj zdrojové kódy.

Počítačová etika

Aby sme sa vyhli zbytočným problémom, nemali by sme ani vo svete počítačov zabúdať na slušné správanie. Niektorí ľudia považujú nové technológie za odľudštené a zabúdajú, že kdesi na druhom konci každého spojenia, každej komunikácie sedí opäť človek. Základné pravidlo slušného správania je staršie ako všetky nové technológie. Hovorí: Nerob druhým to, čo nechceš, aby druhí robili tebe.