referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Vratko
Nedeľa, 29. novembra 2020
Šifrovanie
Dátum pridania: 26.09.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Kristof14
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 709
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 4.8
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 8m 0s
Pomalé čítanie: 12m 0s
 

ŠIFROVANIE
-časté miešanie pojmov kódovanie a šifrovanie.
-kódovanie má za cieľ umožniť ukladanie informácií (zvyčajne ich číselnou reprezentáciou) či uľahčiť ich prenos, šifrovanie sa snaží o „znečitateľnenie“ dokumentu pre toho, komu nie je určený – ide teda o utajenie obsahu.
-na dešifrovanie zašifrovanej správy musíme poznať i akési heslo či kľúč.

SYMETRICKÉ
-to, čo si pod pojmom šifrovanie predstaví väčšina ľudí.
-používa sa jediný kľúč, ktorým možno dokument zašifrovať i dešifrovať.
-niečo podobné ako trezor – každý, kto má kľúč, môže si ho otvoriť a prezrieť dokumenty uložené v ňom, ako aj vkladať ďalšie dokumenty.
-ak sa niekomu kľúč dostane do rúk, mohol by si ho „skopírovať“ a získať tak prístup kedykoľvek.
-Napr.: Veľmi jednoduchá šifra na detské hry by mohla vyzerať napríklad takto – každé písmenko „zväčšíme“ o 2, teda namiesto A napíšeme C, namiesto B bude D atď. Text AHOJ by po zašifrovaní bol CJQL.

Táto šifra sa nazýva posuvná šifra (shift cipher). Ak zašifrovanú správu pošleme príjemcovi, tomu stačí vedieť, aký postup sme použili, a poznať správny kľúč. Čo je v tomto prípade kľúčom? Je to číslo 2, o ktoré treba zase „zmenšiť“ každé písmenko zašifrovanej správy.

-čo ak sa zašifrovaná správa dostane do rúk nepovolanej osobe, ktorá nepozná kľúč? Ak bude mať záujem dozvedieť sa obsah správy, asi mu v tom nezabránime, je veľmi ľahké túto jednoduchú šifru nalomiť i použitím toho najnevýhodnejšieho útoku, tzv. útoku hrubou silou (brute-force attack), ktorý vlastne predstavuje skúšanie všetkých možností.
-koľko je tých všetkých možností? Ak budeme predpokladať iba písmenká bez diakritiky, máme toľko možností, koľko je písmen v abecede (26), vlastne o jednu menej, pretože „zvýšenie o 0“ nemá význam.
-môžme uvedenú šifru zlepšiť, a to tak, že nebudeme písmenká konštantne „zvyšovať“ (vlastne posúvať abecedu), ale ich úplne rozhádžeme. Napríklad namiesto A bude R (A -> R), B -> D, C -> K, D -> Z a pod. Takáto šifra sa nazýva substitučná šifra (substitution cipher) a spomenutá posuvná šifra, ktorou sme sa zaoberali, je len jej podmnožinou. Čo je vlastne kľúčom pri substitučnej šifre? Už to nie je jediné číslo, ale celé usporiadanie, teda tzv. permutácia – ide o usporiadanú množinu 26 písmen, ktorá by sa v našom príklade začínala [R, D, K, Z...]. Existuje 26! rôznych kľúčov, čo je asi 4 × 1026.

Je to veľmi veľa, a preto sa táto šifra na prvý pohľad zdá pomerne silná. Lenže pozor, na šifru vôbec netreba útočiť hrubou silou! Predpokladajme, že poznáme prvé slovo pôvodného textu, napr. AHOJ. Potom už poznáme zámenu 4 písmen. Ak ich dosadíme v celom texte na príslušné miesta, môžeme začať postupne hádať – dopĺňať písmenká tam, kde sa akosi „hodia“.

-pre každý jazyk možno vytvoriť určitú tabuľku pravdepodobnosti výskytu jednotlivých písmen v bežnom texte, napr. v anglickom jazyku je najčastejším písmenkom E (p = 0,127 s veľkým náskokom), takže ak máme pred sebou zašifrovaný anglický text, zistíme si najčastejšie sa vyskytujúce písmeno v zašifrovanom texte a môžeme ďalej predpokladať, že vyjadruje písmeno E. Podobne sa dajú podľa výskytu usporiadať i dvojice a trojice písmen (v angličtine dvojice TH, HE, IN..., trojice THE, ING, AND...).

Po nacvičení postupu dokážeme text dešifrovať za menej ako hodinu. Čím je dlhší, tým lepšie pre útočníka. A ak využijeme pomoc počítača, ktorý nám veľmi rýchlo vie vykonať štatistickú analýzu a „dosádzať“ písmenká, šifru nalomíme prakticky hneď.

-keby sme spojili viacero takýchto jednoduchých šifier (text zašifrujeme najskôr jednou, potom tento zašifrovaný text opäť zašifrujeme, ale už inou šifrou – kľúčom by bola postupnosť všetkých použitých čiastkových kľúčov), získame už pomerne silnú šifru, ktorú je veľmi obťažné nalomiť. Takto fungujú i známe symetrické šifry DES (Data Encryption Standard) a AES (Advanced Encryption Standard).

-špičkovým algoritmom je v súčasnosti algoritmus IDEA (International Data Encryption Algorithm) publikovaný v roku 1990. IDEA s 128-bitovým kľúčom je dnes považovaný za bezpečný.

 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.