1975 a volal sa Altair 8800 - prvý osobný počítač - dosiahol veľmi vysokého rozšírenia práve vďaka jeho nízkej cene: $395. V roku 1980 stál už procesor 8080 iba $5. 1978 - prichádza 8086 - 16 bitový procesor schopný adresovať 16 Mb pamäte.
1979 - 8088 - ďalší procesor 8-bitový so 16-bitovou architektúrou, bol použitý v IBM PC.
1982 - 80286 - použitý v IBM PC AT, dokázal pracovať v protected móde
1985 - 80386 - 32 bitový procesor, obsahoval 275000 tranzistorov, viac než 100 krát viac oproti 4004. Pracoval na frekvencií 16-40 Mhz
1987 - rekordy v rýchlosti 32 bitových mikroprocesorov súvisia s vynýjdením čipovej architektúry RISC (Reduced Instruction Set Computing) - znemanalo to zjednodušenie inštrukčnej sady - procesor bol schopný tie isté úlohy riešiť jednoduchším spôsom)
1989 - do hry vstupuje firma AMD, ktorá tiež začína na trh dodávať procesory tohoto typu.
koniec 1989 - na trh prichádza 486 - obsahoval 1,2 milióna tranzistorov, taktovacia frekvencia 25 MHz (pre procesory SX - mali zabudovaný matematický koprocesor staršej generácie) alebo 33 MHz (pre procesory DX - mali zabudovaný matematický koprocesor novšej generácie). Neskôr prišla 486 DX-2, ktorá pracovala na 50,66 alebo 75 Mhz a po nej ešte 486 DX-4, ktorá šla na 100, 120 alebo 133 MHz.
1990 - mikroprocesory sa začínajú používať v autách, mobiloch, pageroch, mobilných počítačoch.. V tomto období prinášajú na trh obe firmy Intel aj AMD procesory, ktorých rozmery sú až o 40 % menšie a začína sa výroba prvých mobilných počítačov.
1993 - ďalšie pokroky v mobilných procesoroch (zmenšenie spotreby a zvýšenie výkonu). Firma HP ich volala OmniBook, IBM ThinkPad a Toshiba NoteBook, podstatné však je, že ich veľkosť bola okolo výkresu A4.
1991 - 486SX za cenu $400.
1992 - prvý procesor od firmy Cyrix - Cx486SLC za cenu $119.
1993 - predalo sa procesorov za $8,3 bilióna, čo bolo oproti minulému roku nárast o 59 %.
1993 - marec - na svet prišla nová generácia mikroprocesorov Pentium. Pentium nebol len obyčajným nasledovníkom 486ky. Hoci mikroprocesory s RISC technológiou, spomenutou vyššie, boli rýchlejšie než mikroprocesory s technológiou CISC (complex instruction-set computer), bežali pomalšie so s takým širokým softvérovým vybavením, aké bolo v tej dobe už dostupné. Intel chcel vytvoriť procesor, ktorý by bežal s dobovým softvérom rýchlosťou RISC technológie. Výsledok bol Pentium procesor s 3 000 000 tranzistorov, frekvenciou 60, 66, 75 neskôr aj 100 MHz.