Koncom roku 1994 sa už dalo kúpiť Pentium procesor za takú cenu, ako kedysi 486.
Pomerne dlhú dobu sa len zvyšoval výkon jednak procesorov Pentium ako aj naďalej 486.
8. január 1997 - prvé procesory Pentium MMX (macro media expanded), inštrukčná sada bola doplnená o inštrukcie MMX, čo znamenalo zrýchlenie procesora v oblasti práce s multimédiami. Tu už rýchlosť dosahovala 200-233 MHz.
1995 - procesor ďalšej generácie - Pentium Pro, taktovacia frekvencia - 166, 180, 200 MHz, našiel uplatnenie hlavne v serveroch, nakoľko bol stavaný na spracovanie 32- bitového kódu, ktorý používa Windows NT a nie 16-bitového, ktorý používa Windows 9x. Preto nikdy neprenikol do domácností. Podporoval aj prácu s ďalšími procesormi svojho radu a preto bol výnimočne vhodný práve pre pracovné stanice a servere. Do tohto procesora bola integrovaná už aj pamäť L2 cache. Neskôr, v r. 1997 boli aj pridané inštrukcie MMX.
apríl 1998 - Pentium Celeron - vydanie tohto procesora na trh bolo viac-menej neplánované firmou Intel. Tento procesor bol iba takpovediac odpoveďou na procesory K6 firmy AMD a M2 firmy Cyrix. Keďže tieto firmy vydali na trh svoje procesory, ktoré sa vyznačovali veľmi dobrým pomerom cena/výkon, Intel vydal na trh procesor, ktorý mal byť pôvodne ďalšou generáciou svojho predchodcu, teda vydal vlastne Pentium 2, odobral z neho plastický box, čím sa procesor menej hrial a zmenšili sa náklady a tiež odobral L2 cache, čo spôsobilo taktiež pokles nákladov na výrobu, ale aj dramatický pokles výkonu. Tieto procesory bežia na frekvencií 266 a 300 Mhz. Moderné procesory sú závislé na L2 cache, lebo L2 cache znamená veľké zvýšenie výkonu a týmto urobili Celeron naozaj pomalým procesorom. Ale Celeron, hoci to bol nepodarený procesor (jeho výkon bol dokonca porovnateľný s Pentiom 200 MMX a s K6 200, pod Win 98 dokonca K6 200 bežalo lepšie), vyrábal sa len v obmedzeno množstve a mal za úlohu len ako-tak podržať Intel, kým príde na trh.
koncom 1998 - Intel Mendocino alebo tiež Intel Celeron A, ktorý už disponoval 128 Kb L2 cache. Nasledovník Mendocina, Pentium 2, má L2 cache naletovanú na sebe a celý sa nachádza v plastickom boxe, kdežto Mendocino má L2 cache priamo v jadre, čo umožňuje pristupovať k nej plnou rýchlosťou procesora, naproti Pentiu 2, ktorý k nej pristupuje polovičnou rýchlosťou.