Jeho funkciou je poukázať na ďalší EPT v rozšírenej oblasti a prepojiť tak jednotlivé dosovské oblasti disku.


Hlavný adresár (Root directory)

Táto časť logickej štruktúry vznikne automaticky pri formátovaní. Slúži k zápisu údajov o programoch uložených na disku, sú tu uložené všetky informácie, ktoré je možné o súbore získať.

Kliknutím na pravé tlačidlo myši na mene súboru a zvolením „Properties“ (Vlastnosti) vo Windows sa zobrazia v karte „General“ (Obecné) všetky informácie, ktoré adresár poskytuje (obr. 10).

Hlavný adresár je tou časťou logickej štruktúry disku, v ktorej sa najviac líši starší systém FAT (DOS, Windows 3.X) a nová štruktúra VFAT (Winows 9X) VFAT dovoľuje zápis dlhých mien súborov (max. 255 znakov, nemôže ale obsahovať znaky: ? : * “ < > | ).


Hlavný adresár v organizácii štruktúry FAT

Vo FAT je údajom o jednej položke (súbore alebo adresári) vyhradených 32 bajtov. Celkovo je možné do hlavného adresára zapísať údaje o 512 položkách. Aj preto je nutné vo FAT používať členenie na podadresáre – do nich je možné zapisovať ďalšie údaje a ukladať tak na disk všetky súbory, ktoré sú potrebné (teda viac ako 512). Jednotlivé bajty adresára sú organizované takto:

· 8 bajtov adresárového priestoru je rezervovaných pre meno súboru (alebo adresára) a 3 ďalšie sú použité pre jeho príponu.
· nasledujúci 1 bajt nesie atribúty súboru. Obecne známe sú R – súbor iba na čítanie, H – skrytý súbor, S – systémový súbor a A – súbor určený k archivácii.
· ďalším atribútom je D – hovorí o tom, že položka nie je súborom, ale adresárom (directory). L – neoznačuje ani súbor ani adresár ale meno disku (label). D a L sa nevypisujú.
· nasledujúcich 10 bajtov je vo FAT nevyužitých. VFAT sem ukladá záznam o dátume a čase založenia súboru a o dátume posledného prístupu k súboru.
· 4 ďalšie bajty popisujú dátum a čas posledného zápisu do súboru.
· ďalej 2 bajty ukazujú na prvý klaster do FAT tabuľky
· posledné 4 bajty uchovávajú dĺžku súboru

Hlavný adresár vo VFAT organizácii

VFAT používa podobnú štruktúru hlavného adresára ako FAT. Zápis dlhých mien je organizovaný tak, že pre dlhé meno je použitá jedna alebo viac DOS položiek adresára. Základný záznam, popisujúci súbor s dlhým menom, uchováva rovnaké informácie ako hlavný adresár systému FAT. Tejto položke predchádza jedna alebo niekoľko položiek (záleží na dĺžke mena súboru), v ktorých sú zaznamenané časti dlhého mena súboru.

VFAT zároveň vytvára aj náhradné meno dlhého názvu súboru. Toto náhradné meno zodpovedá pravidlám DOSu a je k dispozícii pre operačné systémy, ktoré s dlhým menom nevedia pracovať.