Náhradné meno sa skladá z prvých šiestich znakov pôvodného mena, potom nasleduje vlnovka a poradové číslo, ktorým sa odlíšia prípadné rovnaké náhradné mená. Pridelené náhradné meno je zobrazené aj na obrázku 10.

Vo Windows 9X je nutné vytvárať ešte viac podadresárov, pretože do hlavného adresára sa vďaka dlhým menám nevojde ani tých 512 položiek, ktoré dosiahol hlavný adresár DOSu. Počet mien v ROOT je teda daný dĺžkou mien jednotlivých súborov (či podadresárov).


File Allocation Table (FAT)

Predstavuje jadro celej logickej štruktúry. V podstate prideľuje diskový priestor ukladaným súborom, pre praktickú prácu je zo všetkých tabuliek najdôležitejší.












Alokačná jednotka (cluster)

Základnou fyzickou dátovou jednotkou je jeden sektor. Ten je veľký 512 B. Pri dnešných kapacitách disku je na disku obrovské množstvo sektorov. Kvôli ich ľahšej organizácii sa sektory združujú do klastrov. Klaster je tak najmenšou logickou dátovou jednotkou na disku. V oficiálnom preklade Microsoftu je klaster pomenovaný alokačná jednotka.

Počet sektorov v alokačnej jednotke vyplýva z kapacity disku a možností tabuľky FAT. Čím je väčšia veľkosť disku, tím je viac sektorov v alokačnej jednotke, pretože tabuľka FAT môže obhospodarovať len konečné množstvo alokačných jednotiek.

Ich počet na disku a počet sektorov v nich obsadených operačný systém vypíše po ukončení formátovania. Pre získanie týchto informácií však nie je potrebné disk formátovať. S Windows 95,98 je dodávaný aj program ScanDisk, ktorý po skončení kontroly disku zobrazí informácie o disku. Toto však vie veľa programov okrem ScanDisku, napríklad aj Norton DiskDoctor od Symantecu. Obrázok 12 zobrazuje informácie programu Norton DiskDoctor.





Súbor, ktorý ma veľkosť jeden bajt pri tomto type tabuľky (obr. 12) zaberie jednu dátovú jednotku, teda celý klaster, ktorý má v tomto prípade veľkosť 4096 B. Pri starších verziách FAT je tento problém ešte väčší. Práve v tomto je najväčší problém tabuľky FAT. Minimalizovanie tohto problému sa dá vykonať rozdelením disku na viacero logických jednotiek. Každá z nich má vlastnú FAT. Jednotlivé FAT potom obhospodarujú menšie priestory a tým aj menšie alokačné jednotky.

Typy FAT

· dvanásťbitová FAT je starší typ a dnes sa používa iba na disketách. Umožňuje adresovať 212 (tzn. 4 096) klastrov. Na disku zaberie 6 KB.
· u pevných diskov sa používala šestnásťbitová FAT. Tá je schopná obhospodarovať 216 (tzn. 65 536) alokačných jednotiek. Jej veľkosť je 128 KB.
· najnovšou FAT je tridsaťdvabitová. Umožňuje prácu s 232 klastrov (4 294 967 296).