V školenám dal pán docent úlohu napísať esej na tému: „Prečo operujú počítače v dvojkovej a nie v desiatkovej sústave“. Čiže jedným slovomo bit-e. Keď to niekomu poviem, alebo sa ho spýtam na radu, povie mi: „A akom jedno- alebo dvojizbovom?“ Tým chcem povedať, že fonetický význam slova bit je ešte stále medzi ľuďmi zachovaný ako miesto v dome slúžiace pre jednotlivca alebo skupinu ľudí na bývanie. 

Skutočné slovo bit je skratka dvoch anglických slov binary digit s využitím prvých dvoch a posledného písmena. Binary digit znamená po slovensky dvojková číslica. To znamená, že je to číslo z dvojkovej sústavy. A keďže je to len dvojková sústava, obsahuje len dva znaky, a to 0 a 1. Čiže aj bit môže nadobúdať len takéto hodnoty.

Na začiatku som spomínal, že počítač pracuje v dvojkovej sústave. Z toho vyplýva, že základnou jednotkou, s ktorou bude pracovať, bude bit. Aby som bol presnejší, bit znamená základnú jednotku informácie a najmenšiu jednotku pamäti počítača. Tu sa konečne dostávame k otázke: Prečo pracujú počítače v dvojkovej a nie v klasickej desiatkovej číselnej sústave? Položme si otázku, ale takto: Prečo je pre nás desiatková sústava taká klasická. Odpoveď je až nezvyčajne prostá.

Jednoducho preto, že my ľudia máme desať prstov, a preto sa nám zdajú ostatné číselné sústavy nezvyklé. Ale prečo pracuje počítač práve v dvojkovej a nie v trojkovej alebo štvorkovej sústave. Odpoveď na to je tiež až nezvyčajne prostá. Jednoducho preto, že počítač je zariadenie, ktoré rozoznáva len stav vodiča s prúdom alebo bez prúdu. To je odpoveď na otázku, čo som si položil na začiatku.

Ešte spomeniem niečo o tom, prečo sa na zakódovanie písmen, číslic a znakov v ASCII kóde používa jeden byte. Je to preto, lebo byte má osem bitov. Ale prečo osem a nie nejaké klasickejšie číslo. Je to opäť prozaické. Pretože tvorcovia šli od jedného bitu vyššie. Sedem bolo ešte málo, ale osem už zakódovalo 256, čo bolo aj s veľkou rezervou dosť. A to je koniec mojej úvahy.