HTTP - HyperText Transfer Protocol, protokol na prenos hypertextových dokumentov po Internete, na komunikáciu Klient – Server, na kladenie požiadaviek serveru a na odpovede servera na požiadavky. Prenášajú sa ním najmä stránky, o ktoré cez prehliadač požiada klient.
IP - Internet Protocol, hlavný protokol Internetu
TCP/IP - Transmission Control Protocol / Internet Protocol; riadiaci prenosový protokol, protokol Internetu, označenie sady protokolov, ktoré sa v dnešnej dobe používajú na Intenete. IP zabezpečuje správne doručovanie dát (paketov dát) jednotlivým PC v sieti (pre PC tvoriaci súčasť siete sa často používa označenie host). Ak sa nachádza počítač, na ktorý je užívateľ napojený, v inej sieti, IP protokol smeruje pakety cez počítače, ktoré siete vzájomne prepojujú (tzv. brány).
URL - Uniform Resource Locator,
-jednotný popis miesta uloženia súborov na Internete
-jednotné označenie pre internetovské informačné zdroje;
predstavuje adresu dokumentu, prípadne inej informácie (alebo aspoň adresu servera, ktorý túto informáciu obhospodaruje). URL môžeme použiť pri práci s prehliadačom, keď manuálne zadávame adresu dokumentu, o ktorý máme záujem. Najčastejšie sa však URL používajú v hypertextových odkazoch v rámci dokumentov vytvorených pomocou jazyka HTML. Pomocou URL sú všetky stránky na Internete jednoznačne určené.
Doména - webová stránka predmetu obsahujúca edukačný obsah a nástroje určené pre dištančnú formu edukácie
Klient– Server architektúra, kde klient je väčšinou normálny užívateľ a serverom je nejaký WWW server spravujúci nejaké multimédia alebo hypertextové dokumenty. Server je neaktívny až pokým nedostane požiadavku odklienta, ktorú príjme a spracuje. Klient väčšinou využíva klientské programy na posielanie požiadaviek na servery. Príkladom týchto klientských programov sú napríklad IE a Netscape Navigator, ktoré sa líšia rôznym dizajnom užívateľské hoprostredia, ale funkciu majú rovnakú.
Internet tvorí sieťový model klient-server:
server - počítač, ktorý zaisťuje iným počítačom určitý druh služieb (dodáva nám informácie - prijme naše požiadavky, spracuje a pošle výsledok)
klient - počítač, ktorý využíva služby ponúkané serverom (prijíma a zobrazuje vyžiadané informácie) - (užívateľ) na komunikáciu so serverom využíva špeciálny software, klientské programy - browsery, prehliadače (Netscape, Internet Explorer). Tieto nám umožnia zobraziť www. Jednotliví užívatelia spolu v sieti Internet komunikujú prostredníctvom počítačových staníc, ktorým môžeme hovoriť stanica koncového užívateľa. Prenos z jednej koncovej stanice na inú sa odohráva cez určité uzlové body obsluhované počítačom, ktoré sa volajú smerovače alebo routery. Koncové stanice môžu figurovať ako úplne samostatné objekty, alebo byť súčasťou nejakej počítačovej siete. Akonáhle sa užívateľ raz dostane na Internet a začne v ňom pracovať, bude sa jeho komunikácia a využívanie služieb vlastne odohrávať podľa osvedčeného modelu klient-server. S termínom server sa v počítačovej terminológii stretneme veľmi často. Označuje sa tak počítač, alebo počítačový systém, ktorý zaisťuje iným počítačom určitý druh služieb. Preto sú na ňom uložené potrebné obslužné programy (napr. na správu elektronickej pošty) a tiež dáta potrebné pre prevádzku, alebo vzniknuté ako produkt prevádzky. Klient (klientský počítač) tieto služby využíva. Obyčajne sa k prostriedkom serveru a Internetu dostáva pomocou protokolov TCP/IP - tým je zaistené, že sú informácie kdekoľvek na svete na užívateľský počítač doručené vo vhodnom formáte.
Poskytovateľ - Pripojenie k internetu – poskytovateľ internetových služieb. ISP – internet service provider. Pripojenie k Internetu môže byť realizované štyrmi spôsobmi: Plný – full acces, Klientsky – client acces, Sprostredkovaný – mediated acces, Poštový – messaging acces. Zaplný prístup on-line je označované pripojenie, kedy je užívateľ trvale spojený s poskytovateľom internetu a na tomto spojení sa prevádzkujú protokoly tcp/ip.
1.4 Interaktívna komunikácia
interaktívny – s možnosťou okamžitej reakcie. Môžeme s niekým bezprostredne komunikovať, buď textovo, alebo hlasom, prípadne sa môžeteaj navzájom vidieť. Interaktívnu komunikáciu prostredníctvom Internetu umožňujú špeciálne programy – textové telefóny (prenos textu) alebo videokonferenčné programy (prenos zvuku a obrazu).
