Monitor
Obrazovka monitora slúži ako základné výstupné zariadenie. Na nej sa zobrazuje text, alebo grafické prostredie programu, s ktorým práve pracujeme, monitor zobrazuje všetky odozvy systému na naše požiadavky. Monitory rozdeľujeme na :

• Vakuové -monitory s katódovou trubicou (Catode Ray Tube - CRT) a s luminoforovým tienidlom.
• Monitory s kvapalnými kryštálikmi (Liquid Crystal Display LCD).
• Alfanumerické monitory umožňujú zobrazovať iba znaky, nedokážu pracovať v grafickom režime. Dnes sa s nimi stretneme iba u extrémne jednoduchých zostav pre špeciálne použitie. Práve tak sa dnes už len vynímočne stretávame s jednofarebným - monochromatickým monitorom (napr. u počítačov na poštových či bankových prepážkach či v registračných pokladniciach).

Vakuové CRT monitory
Štandartne sú dnes osobné počítače vybavené grafickým farebným monitorom. Informácia sa zobrazuje rozsvietením bodov na obrazovke. Ich najväčší možný počet udáva rozlišovacia schopnosť (je daná vzdialenosťou zobrazovacích bodov luminoforu na tienidle. V súčasnosti sa táto hodnota pohybuje medzi 0,20 až 0,26 mm. Nastavený počet zobrazovaných bodov potom nazývame ako rozlíšenie (môže byť menšie, ako je maximálne možné rozlíšenie monitora).

Maximálne hodnoty rozlíšenia pre súčasné 17“ monitory sa pohybujú v rozmedzí od 1280 x 1024 do 1920 x 1440 bodov. Veľmi dôležitým parametrom je dĺžka uhlopriečky obrazovky a udáva sa v palcoch, podľa nej označujeme monitory ako 15“, 17“, 19“, 21“, 23“ a prípadne viac. Súčasným štandardom pre kancelárske aplikácie sú 17“ monitory, postačujú aj 15". Pre grafické aplikácie - Úpravu fotografií a videa, DTP a konštrukčné práce sú potrebJ1é monitory s väčšou uhlopriečkou. Ďalším dôležitým parametrom monitorov je obnovovacia frekvencia. Horizontálna obnovovacia frekvencia udáva, koľkokrát za sekundu sa vykreslí na obrazovke jeden riadok a udáva sa v kHz. Typická hodnota je 70 až 96 kHz. Vertikálna obnovovacia frekvencia ovplyvňuje počet vykreslených celých obrazoviek za sekundu a udáva sa v Hz. Za minimálnu prijateľnú hodnotu je stanovená hranica 75 Hz, typická hodnota pre kvalitné monitory je 120 až 170 Hz. Čím sú hodnoty obnovovacej frekvencie vyššie, tým je obraz plynulejší, menej roztrasený, ale väčší počet vykreslených obrazov za sekundu kladie väčšie nároky na výkon grafického adaptéra. Medzi ďalšie dôležité parametre radíme schopnosť prechádzať do úsporného režimu v čas, kedy sa práve s počítačom nepracuje (Power Managment), a hodnota vyžarovaného nebezpečného žiarenia e1ektromagnetického, elektrostatického aj rontgenového. Je požadovaná čo najnižšia hodnota, monitor musí vyhovovať Bonne MPR II a norme Low Radiation. Väčšia časť žiarenia smeruje dozadu od monitora, vyžarovanie smerom k obsluhe sa dá znížiť použitim filtrov.

LCD (Liquid Crystal Display) monitory
1. displej z tekutých kryštálov bol predstavený už v roku 1968 a v roku 1971 bol vyrobený LCD displej s TN maticou. Jediné, čo majú všetky LCD displeje spoločné, je princíp, na ktorom pracujú. Kryštály podľa privádzaného napätia menia orientáciu a tým určujú, akú intenzitu a charakter bude mať prepustené svetlo. Avšak aká je ich základná orientácia a akým spôsobom sa mení napätie, nie je pre všetky monitory rovnaké.

Výhody:
štíhly profil, malá hmotnosť, elegantný vzhľad, menšia spotreba energie, zanedbateľné vyžarovanie, nedochádza ku skresleniu obrazu čiže skoro dokonalá geometria obrazu. Veľkou výhodou je aj priame adresovanie každého bodu (pixelu) zobrazovacej jednotky. Preto sa používa XGA zobrazovací adaptér, ktorý využíva digitálny výstupný signál. Optimálne rozlíšenie pre XGA je 1024 x 768 pixelov, prípadne sa používa SXGA s rozlíšením 1280 x 1024 pixe1. Niekedy sa používa aj pre LCD moniitory pripojenie prostredníctvom SVGA adaptéru, je to všaknevýhodné, pretože SVGA grafická karta premimeňa digitálny signál na analógový a elektronika monitora musí zase previesť analógový signál späť na digitálny – čo sa nepriaznivo prejavuje na kvalite obrazu. Hlavnou prekážkou rozširenia LCD displayov bola vysoká cena a pomalšia odozva (čas potrebný na rozsvietenie a zhasnutie bodu, vysoká spôso pri rýchlych pohyboch na monitore „duchov“), no v súčasnosti je už cena na prijatelnej úrovni a odozva sa taktiž priblížila CRT monitorom.

Grafický adaptér
Mení dáta vysielané procesorom do podoby vhodnej pre monitor. Pri vysokých nárokoch na rýchlosť a kvalitu spracovaného obrazu (náročné grafické aplikácie ako prehrávanie videa, priestorové 3D konštruovanie a modelovanie, hranie 3D hier, používanie veľkých monitorov s veľkým rozlíšením a veľkou farebnou hĺbkou) jepotrebné použiť výkonnú grafickú kartu. Výkonné grafické karty sa radia na 2 skupiny, a to grafické karty určené pre profesionálne modelovanie rôznych zložitých objektov a grafické karty primárne určené pre hranie najnáročnejších hier. Na kancelárske aplikácie prevádzkované na bežných monitoroch postačuje málo výkonná a lacná grafická karta respektíve integrovaná grafická karta. Samostatné grafické karty s dedikovanou pamäťou predstavujú sami o sebe náročný systém so zložitou architektúrou, ktoré sa zasúvajú do AGP slotu (2,4,8x) alebo modernejšieho PCX. Preto je potrebné zosúladiť výkon grafickej karty s náročnosťou prevádzkovaných aplikácií.

Výkonné a drahé grafické karty obsahujú okrem obvodov výstupu pre monitor aj výstup pre televízor, videoprehrávač a existujú aj modely umožňujúce vstup signálu z videorekordéra a strih signálu. Grafické karty pre CRT monitory musia previesť digitálny signál na analógový, s ktorým pracujú obvody monitora. Princípom je samostatné riadenie jasu troch zdrojov farieb - Red, Green a BIue.

Spôsob kódovania farieb sa preto tiež nazýva RGB. Grafické adaptéry pre LCD displeje pracujú s normami XGA alebo SXGA, ktoré používajú digitálny Výstup a priame adresovanie zobrazovacích buniek, na výstupe používajú normu Digital Flat Panel- DFP, novšie Digital VisualInterface DVl. Existujú grafické karty s kombinovaným výstupom RGB/DVI.

História
U starších počítačov sa môžeme stretnúť s grafickými adaptérmi pre monochromatické monitory, príp. s CGA, EGA a VGA adaptérmi. Adaptéry disponujú vlastnou pamäťou s kapacitou 256 alebo 512 kB a umiestňujú sa do lSA slotu. Ďalej nasledovali grafické adaptéry triedy SVGA, ktoré umožňjú použiť rozlíšenie 1024 x 768 bodov pri 16 bitovej farebnej hĺbke s pamäťou 1 až 4 MB pre slot PCI alebo AGP.

* prvé 3D akcelerátorv
VOODOO, míľnik vo vývoji 3D grafických kariet, vybavený 4,6 MB pamäte, VOODOO l, ll ku svojej prevádzke nevyhnutne potrebovali 2D primárnu grafickú kartu, frekvencia čipu bola 50Mhz, určená iba pre PCI, výrobca 3dfx. RIVA128, prvé verzie disponovali 4,8 MB pamäte, takt čipu bol 1OOMhz, výrobca- Nvidia. ATi RAGE PRO, AGP 2x obmenou VOODOO, diskutabilný výkon.
* éra VOODOO II a snaha pokoriť ho
VOODOO II priniesla radu implementovaných funkcií, tieto vlastnosti urobili z VOODOO II, prvú kartu schopnú prevádzať použiteľný multitexturing, obsahovala 8, 12MB pamäte, rozhranie PCI, umožňovala zapojenie SLI, 0,35 mikrónová technológia výroby, 90MHz takt jadra. RIVA TNT, pokoriteľ VOODOO, obsahovalo 8,16 MB pamäte, Jadro na 90MHz AGP rozhranie.
* koniec 3Dfx_ prvé GPU
GeForce 256, 1. skutočné GPU( graphical processing unit) s hardwarovými T &L funkciami, SDR, DDR pamäte. Radeon, takt čipu bol183Mhz, priniesol vlastný spôsob T&L výpočtov plus niekoľko technologických vychytávok. Dokázala pokorif vtedajšiu v)/konostnÚ špičku GeForce2.
Frekvencia pamätí bola 183-366.
* súčasnosť
V sÚčasnosti existujú na trhu už len Nvidia a ATi ,so svojimi radami GeForce7 Radeon X1 . Ktoré ,sú osadené 128-512 GDDR 1,2,3 pamäte.