HISTÓRIA
Rok 1984 bol prelomovým v dejinách výpočtovej techniky. V tomto roku sa zrodil osobný počítač. Vynález tlače prvýkrát priniesol do kancelárie vysokú kvalitu tlače a od základu zmenil spôsob našej práce. Stal sa bránou do epochy personálnej tlače a umožnil dosiaľ nevídanú úroveň produktivity a tvorivosti. V ranných dobách počítačov bola tlačiareň jediným vstupným aj výstupným zariadením. Informácie sa do počítača vkladali na papierovom pásiku s dierkami a v takej istej podobe vychádzali vonku. S príchodom osobných počítačov význam tlačiarní nepoklesol. Po celú dobu existencie tlačiarní sme svedkami (ako v každej inej oblasti života)  neustálej snahy o ich vylepšenie a to hlavne  v oblasti kvality a rýchlosti tlače.  Významným krokom vpred bola štandardizácia ich pripojení. Každý osobný počítač už od nepamäti disponuje paralelným portom predovšetkým predurčeným na pripojenie tlačiarne a taktiež aj všetky operačné systémy nejakým spôsobom podporujú pripojenie tlačiarne i samotný proces tlače. Prvé tlačiarne si môžeme ľahko predstaviť ako zautomatizované písacie stroje. Išlo o tlač celých znakov. Tlač celých znakov je síce kvalitný, ale neexistuje možnosť meniť tvar a veľkosť písma a o grafike nemožno ani hovoriť. Z týchto dôvodov boli časom tieto tlačiarne nahradené bodovými. 

TYPY TLAČIARNÍ

Ihličkové tlačiarne
Ihličkové tlačiarne už z väčšej časti patria minulosti, no využitie ešte stále nachádzajú v bankách, učtárňach, pokladniach, skladoch, ale aj na školách. Ich výhodou boli nízke náklady na tlač jednej strany a možnosť tlačiť cez kopír. Nevýhodou je nízka kvalita tlače a veľká hlučnosť.              

Atramentové tlačiarne
Od začiatku deväťdesiatych rokov sa začínali profilovať atramentové tlačiarne. Boli síce pomalšie, ale zato kvalitnejšie a aj cena bola prijateľná. Postupne sa tento druh tlače stal najpoužívanejším v rámci bežných používateľov. Tlačené body sú malé ionizované kvapôčky atramentu strieknuté priamo na papier (takže sú vytlačené listy vlhké). Kvôli tomu bol tento spôsob tlače dlho pomalý a nákladný. Posledné technologické pokroky vedú k tomu, že atramentové tlačiarne sú silnou konkurenciou lacných laserových tlačiarní, ktorým sa pomaly vyrovnávajú rýchlosťou tlače a sú naviac farebné.  

Princíp činnosti:
Atramentová tlač je založená vystreľovaní kvapiek atramentu na tlačové médium (papier, fólia a pod.). Atrament umiestnený v zásobníku sa nanáša na médium cez dýzy na tlačovej hlave.            

Na kvalite výsledného obrazu sa do značnej miery podieľajú vlastnosti samotného atramentu, hustota atramentových kvapiek (tzv. dpi - Dots Per Inch alebo počet umiestnených bodov na jeden palec) a ich tvar, a aj elektronický vyhodnocovací systém a prvotné spracovanie tlačených údajov. Atramentové tlačiarne sú rozdeľované podľa toho, aký spôsob používajú na generovanie kvapky.             

Pri termostatickom princípe sa atrament veľmi rýchlo zohreje v priestore tlačovej hlavy. Zohriatím sa vytvorí v tlačovej hlave tlak a cez tlačovú dýzu sa atrament vystrelí na médium. Zo zásobníka sa následne premiestni atrament do tlačovej hlavy a celý proces sa opakuje (napr. Hewlet Packard, Canon, Xerox).            

Pri piezoelektrickom princípe sa vytvára vplyvom elektrického prúdu na piezokryštál tlak potrebný na vystrelenie kvapky (napr. Epson). Inteligentná riadiaca elektronika pritom zaistí taký tvar generovanej kvapky, aby sa dosiahla vysoká kvalita tlače.  

Faktory ovplyvňujúce kvalitu tlače:
Jedným z faktorov je hustota kvapiek dopadajúcich na papier. Kvôli tomu sa pri tlačiarňach uvádza údaj o použitej technológii (napr. Hewlet Packard uvádza ako kvalitu 3tlače PhotoREt). Používa sa tiež technológia Drop Modulation, kde sa riadia veľkosť generovanej kvapky. V niektorých modeloch sa riadi aj tvar vystrelenej kvapky. Ďalším faktorom ovplyvňujúcim výslednú kvalitu je zloženie atramentu.           

Niektoré tlačiarne používajú tzv. pigmentový atrament hlavne pri čiernej farbe. Napr. Epson používa v najnovších modeloch pigmentovú tlač aj pri farebných atramentoch. Na rozdiel od klasického atramentu (substancia rozpustená napr. vo vode alebo liehu) obsahuje pigmentový atrament nerozpustné zrniečka farbiva. Tieto zrniečka ostávajú pri prenose na papier na jeho povrchu. Vďaka tomu je vytlačený dokument kontrastný a dlhodobo odoláva vplyvom okolitého prostredia, a to bez zmeny pôvodného odtieňa.            

Ďalším faktorom, výraznejšie ovplyvňujúcim kvalitu tlače, sú vlastnosti používaného papiera. S dnešnými tlačiarňami je možné tlačiť na bežný kancelársky papier, tlačivá a formuláre. V atramentových tlačiarňach nie je až taký problém hrúbka tlačeného média, skôr jeho rozpíjavosť (hlavne v minulosti). Chemické zloženie atramentu sa zdokonalilo do takej miery, že sa dosiahne prijateľná kvalita aj anobyčajnom papieri. 

Rýchlosť tlače:
Rýchlosť tlače sa udáva v počte vytlačených strán za minútu (ppm - Pages Per Minutes). Výrobcovia väčšinou udávajú rýchlosť pre najrýchlejší režim tlače (najmenej kvalitný). A ďalej merajú rýchlosť tlače tak, že namerajú dobu od prvého po posledný pohyb tlačovej hlavy). Treba si uvedomiť, že udávané rýchlosti sa môžu rôzniť v závislosti od zložitosti predlohy, použitej aplikácie a konfigurácie pripojeného počítača

Režimy tlače:
Väčšinou sa používajú tri základné režimy: najrýchlejší (Fast, EconoFast), normálny a najkvalitnejší(Best, Fine, DTP a pod.). Najrýchlejší režim sa používa na veľmi rýchlu tlačdokumentov, ktoré neslúžia na prezentáciu dokumentov. Tento režim zároveň potrebuje najmenej atramentu. Normálny režim býva predvolený a používa sa najčastejšie. Ide o kompromis medzi rýchlosťou, kvalitou a spotrebou atramentu. Najkvalitnejší režim sa používa pri tlači na bežné papiere, hlavne pri fotografiách, zložitých grafických objektoch a potrebe prezentácie výsledkov. Okrem základných režimov sa používajú aj ďalšie režimy pri tlači an špeciálne papiere.  

Rozlíšenie:
Je to jeden z rozhodujúcich parametrov tlačiarne. Ide o údaj, koľko bodov dokáže vytlačiť tlačiareň na jeden palec. Udáva sa v jednotkách dpi (Dots Per Inch), pričom rozlíšenie tlačiarne sa často udáva vo forme: horizontálne dpi x vertikálne dpi. Bežne predávané tlačiarne v súčasnosti dosahujú rozlíšenie až do 1200 x 1200 dpi alebo1440 x 720 dpi. Čím je rozlíšenie vyššie, tým je výsledný obraz kontrastnejší a jemnejší. Na druhej strane s rastom rozlíšenia rastie aj čas nevyhnutný na spracovanie obrazu. Preto pri zmenšení rozlíšenia sa zrýchli vytlačenie strany.  

Atramentové zásobníky:           
Takmer všetky atramentové tlačiarne pracujú v režime CMYK (Cyan - azúrová,  Magenta-purpurová, Yellow - žltá a Black - čierna). Ostatné farebné odtiene sa vytvárajú  miešaním týchto základných odtieňov. Prvé atramentové tlačiarne boli určené na tlač čierneho textu. V prvých farebných tlačiarňach sa museli vymieňať kazety s atramentom na tlač čierneho textu a tlač farebného dokumentu. Pokiaľ sa použila farebná tlačová hlava na tlač čierneho textu, vytvorila sa čierna farba kombináciou farebných atramentov, čo bolo veľmi neekonomické.            

V dnešných atramentových tlačiarňach je oddelený zásobník (často tlačová hlava aj so zásobníkom) na čiernu farbu, ostatné farby sú umiestnené buď v jedinej kazete, alebo v samostatne vymeniteľných zásobníkoch vo farebnej tlačovej hlave. Obe tlačové hlavy sú umiestnené v tlačiarni súčasne a nie je potrebná výmena. Výhodou je, že ak sa tlačí viac textu ako farebnej grafiky alebo naopak, musí sa vymeniť len tá kazeta, ktorá sa už minula. A ideálne pritom je, ak sú jednotlivé farby umiestnené v samostatných zásobníkoch. V niektorých tlačiarňach sa používa špeciálna fotografická kazeta, ktorá oproti farebnému režimu CMYK obsahuje navyše zoslabené odtiene základných farieb. Používa sa pri tlači fotografií, pričom sa však musí použiť špeciálny papier, aby sa dostavila požadovaná kvalita. 

Zásobníky na papier:
Kapacita vstupného zásobníka na papier by mala byť čo najväčšia, aby bol používateľ čo najmenej zaťažovaný nutnosťou dopĺňať papier. Väčšinou však majú atramentové tlačiarne menšiu kapacitu, ako laserové a výstupný zásobník má obyčajne menšiu kapacitu ako vstupný. Dráha papiera počas tlače je o niečo jednoduchšia v porovnaní s laserovými tlačiarňami, a preto môže byť médium, na ktoré sa tlačí, o niečo hrubšie. Horným obmedzením hrúbky papiera býva gramáž 200g/ m2 (bežne sa používa papier s gramážou 80g/ m2).  

Špeciálne tlačové média:
Odlišujú sa svojou kvalitou, gramážou a veľkosťou. Patrí semmnoho druhov papiera, ktoré majú nízku rozpíjavosť, vysokú priľnavosť atramentu a relatívne nízku cenu. Ďalej fotografické papiere, zvyčajne lesklé, atrament na nich zväčša dlhšie schne, ale fotografie na nich sú vynikajúcej kvality. K špeciálnym tlačovým médiám patria napr. aj nažehľovacie fólie (napr. na tričko) a rôzne iné fólie (napr.na prezentácie).