Digitálna fotografia

Digitálne fotografovanie nie je nič iného, ako zachytenie obrazu pomocou digitálneho fotoaparátu vo forme súboru číslicových dát. Nie je teda potreba negatívny film. Výsledný súbor dát je potom možné spracovávať na počítači, zverejňovať na internete, zasielať elektronickou poštou, archivovať na obvyklých nosičoch dát (disk, disketa, CD, atď.), tlačiť na papier na pripojenej tlačiarni alebo z nej vyrobiť klasickú fotografiu v fotolaboratóriu.

Digitálny fotoaparát sa svojou konštrukciou od klasického fotoaparátu príliš nelíši. Rozdiel je ukrytý v útrobách prístroja. Základným rozdielom je, že neobsahuje film, ale miesto neho má špeciálnu doštičku, ktorá vie prevádzať svetlo na elektrický signál. Technológia, ktorá sa pre tento senzor používa, je dnes v drvivej väčšine prístrojov založená na CCD (Coupled Charged Device). Ako veľmi nádejná sa javí podstatne lacnejšia technológia CMOS (Complementary Metal Oxid Semiconductor). Svetlo, ktoré do aparátu vstupuje, prechádza sústavou optických šošoviek (obyčajne šiestimi či siedmimi), ktoré ho usmerňujú, a dopadá na optický snímač. Ten v určitom konečnom čase prevedie svetlo na elektrický signál, ktorý je spracovaný a potom odvedený do pamäti prístroja. Z neho sa môže preniesť do počítača a ďalej spracovať, zobraziť v televízii, zmazať a.p.


Načo je to vôbec dobré ?

Digitálna fotografia má oproti fotografii klasickej rad nesporných výhod. U klasickej fotografie sa exponovaním jedného políčka negatívu stáva táto plocha filmu k ďalšiemu fotografovaniu už nepoužiteľná, film je treba posunúť o ďalšie políčko vpred a nakoniec vymeniť za nový. Digitálny fotoaparát však ukladá exponované obrázky do elektronickej pamäti, z ktorej ich môžeme kedykoľvek "vysypať" do počítača či fotolaboratória a fotografovať do uvoľneného priestoru pamäti znovu. V pamätiach dnešných fotoaparátov je možné (podľa nastaveného rozlíšenia) uchovávať stovky až tisíce snímok, bez toho, aby sme boli nútení stále behať k počítaču. Naviac je možné si po každej expozícii okamžite výsledný obrázok prehliadnuť na displeji fotoaparátu a ak sa nám nepáči, hneď ho priamo z pamäte fotoaparátu vymazať.


Digitálne fotoaparáty sú oproti klasickým mechanickým jednoduchšie. Odpadá totiž nutnosť motorového prevíjania filmu a jeho zakladania cez otvárateľnú zadnú stenu. To sa prejavuje priaznivým znížením rozmerov, a nižšou hmotnosťou objektívu.

Uhlopriečka snímača je totiž menšia ako uhlopriečka políčka kinofilmu, takže objektív digitálneho fotoaparátu môže mať k vykresleniu menšej plochy kratšiu ohniskovú vzdialenosť a tým pádom pri zachovaní rovnakej svetelnosti i menší priemer optickej sústavy. Menšie a ľahšie môžu byť tým pádom i motory pre automatické zaostrovanie objektívu a tiež pre zmenu ohniskovej vzdialenosti transfokátorov (Zoom). Digitálny spôsob snímania obrazu dovoľuje použiť okrem optických transfokátorov tiež transfokátory digitálne, ktoré umožňujú vďaka interpolácii za cenu mierneho zníženia kvality obrazu napodobniť efekt predĺženie ohniskovej vzdialenosti transfokátorov optických.

Nezanedbateľnou výhodou je i fakt, že náklady na digitálne fotografovanie sú takmer nulové. Keď ale už vlastníme digitálny fotoaparát a počítač. Stačí totiž iba občas nabiť batérie.


Ako je to s kvalitou výsledných fotografií?

Udáva sa, že políčko kinofilmu obsahuje okolo 5-6 miliónov efektívne využiteľných obrazových bodov. Obrazový snímač dnešných digitálnych fotoaparátov už tieto hodnoty dosiahol. Zatiaľ čo možnosti zlepšovania rozlíšenia citlivej vrstvy negatívneho filmu sú už na hranici svojich možností, obrazové snímače digitálnych fotoaparátov prežívajú búrlivý vývoj a ďalšie rýchle zvyšovanie svojej rozlišovacej schopnosti majú ešte len pred sebou.

Fotoalbum zo skrine vyhodiť ?

Väčšina ľudí pri posedení s priateľmi rada siahne do šuplíka či do skrine a vytiahne na denní svetlo album fotografií, ktoré potom za zvukov šušťania papiera putuje okolo stola. Digitálna fotografia samozrejme nič takého nevylučuje. Vo fotolaboch dokážu zhotoviť za 8 Sk (máj 2001) klasickú fotografiu 10x15cm z digitálneho súboru bežne používaného formátu JPEG. Pritom stačí obrázky odoslať priamo zo svojho počítača do virtuálnej zberne na internete a vybrať si miesto, kde si hotové fotografie vyzdvihnete a zaplatíte. Kto chce túto možnosť využívať, mal by na ňu ale rozhodne pamätať už pri výbere digitálneho fotoaparátu. Prečo? Pri prevode digitálneho obrázku na klasickú fotku do albumu totiž hrajú veľmi dôležitú rolu rozmery digitálneho obrazu, vytvoreného fotoaparátom.


Pretože osvitové jednotky fotolabov pracujú s maximálnou hustotou približne 300dpi (bodov na palec), čo predstavuje asi 118 bodov na centimeter, potrebujú na vytvorenie maximálne kvalitnej fotografie o rozmeroch napr. 15x10cm obrázok o rozmeroch aspoň 1800x1200 bodov. Žiadny z oboch rozmerov by nemal byť menší.

Toto je jednoznačné kritérium pre výber digitálneho fotoaparátu pre človeka, ktorý bude chcieť niektoré zo svojich vydarených záberov ukladať vo forme maximálne kvalitných klasických fotografií s rozmerom 15x10cm do zaprášeného fotoalbumu na dno šatní skrine. Celkový počet zobraziteľných bodov vyberaného fotoaparátu teda vychádza asi 2.2 miliónov, radšej však 2.5 miliónov, pretože pomer strán obrázku z digitálneho fotoaparátu je iný než pomer strán klasickej fotografie. Pre rozmer 13x9cm potom stačí miernejšie kritérium, teda 1550x1100 a celkom asi 1.8 miliónov bodov (lepšie 2 milióny).


Aké sú nevýhody digitálnej fotografie?

Citlivosť snímačov digitálnych fotoaparátov a klasických negatívov je veľmi podobná (ISO 100-400). Rozdielna je ale zatiaľ expozičná pružnosť a to v neprospech digitálnych fotoaparátov. Negatívny film je schopný sa vyrovnať s väčším rozdielom jasov a na rozdiel od elektronického snímača teda vykreslí správne i pomerne veľmi kontrastný obraz. Nie je teda toľko náchylný na podexpozíciu či preexpozíciu. U digitálneho fotoaparátu je treba spôsobu merania expozície venovať väčšiu pozornosť, najmä u veľmi kontrastných záberov. I tu sa ale už objavilo určité riešenie, a to nastavení sklonu senziometrickej charakteristiky.

Rovnako ako klasické fotoaparáty potrebujú i fotoaparáty digitálne svoj zdroj energie, teda batériu. Odber prúdu z batérie je však u digitálnych fotoaparátov zatiaľ podstatne väčší, obzvlášť keď si fotograf exponované snímky často prezerá. Na vine je predovšetkým farebný displej, ktorého príkon je pomerne veľký. Z týchto dôvodov sa v digitálnych fotoaparátoch používajú nabíjacie akumulátory (NiMH, Li-Ion) veľkých kapacít a náruživý digitálny fotograf nikdy nevychádza bez nabitej záložnej batérie vo vrecku.

V neposlednej rade je treba tiež počítať s tým, že nákup digitálneho fotoaparátu je predsa len drahšia záležitosť, než v prípade fotoaparátu klasického. Teda aspoň zatiaľ.

A na záver jedna unikátna možnosť digitálnej fotografie. Digitálny fotoaparát (napr. Olympus E-100 RS) umožňuje pri zamierení na fotografovaný objekt a ľahkom stlačení spúšte priebežne ukladať a mazať vo vyrovnávacej pamäti snímané obrázky rýchle za sebou a až po úplnom stlačení spúšte definitívne uložiť niekoľko obrázkov, uložených tesne pred stlačením spúšte, jeden v okamžiku stlačenia spúšte a niekoľko ďalších ešte po stlačení spúšte. potom už stačí z tejto rýchlej sekvencie len vybrať ten pravý.

Tak na toto je klasická fotografická technika jednoducho krátka.

Klasická alebo digitálna ?

Spor o to, či digitálna fotografická technika úplne vytlačí klasické fotochemické postupy, vyrieši iste sama postupná digitalizácia všednej ľudskej činnosti v novom tisícročí, a to jednoznačne v prospech digitálneho spracovania obrazu. Niektoré špeciálne odbory, ktoré vyžadujú extrémne rozlíšenie, budú pravdepodobne po istú dobu ešte využívať fotochemické spracovanie veľkoplošných negatívov. V drvivej väčšine bežných ľudských činností však bude v skorej dobe fotoaparát s kinofilmom rovnakou kuriozitou, akou je dnes vzducholoď alebo parná lokomotíva. Computer Design¸3/2000, strana 58
www.fotografovani.cz/df
www.grafika.cz/photo/.

Linky:

http://chip.cz - chip.cz