Práca v reálnom čase

Podľa počítačovej platformy – operačné systémy pre strediskové počítače , pre počítače strednej triedy a pre osobné počítače.
Architektúra operčného systému

Používateľ
Rozhranie, aplikácie, nadstavby bloková schéma umiestnenia operčného systému v rámci výpočtového systému

Operačné systémy

Hardvér

Vrstva na najnižšej úrovni zaisťuje priamy styk s technickými prostriedkami osobného počítača. Táto vrstva sa nazýva BIOS- Basic input output system-. Služby BIOS-u pužíva samotné jadro operačného systému. Služby jadra operačného systému následne používajú rôzne nadstavby a havne aplikácie spúšťané pod operčným systémom. Často je užívateľské rozhranie vo forme nadstavby operačného systému.
Architektúra opečného systému
Aplikácia,nadstavby
Jadro operčného systému
BIOS
Hardvér

Spôsob, akým užívateľ zadáva pokyny pre operčný systém a v akej forme dostáva správy o výsledku prevedenia operácie, je označovaný ako užívateľské rozhranie.
Pri textovom užívateľskom rozhraní zadáva užívateľ pokyny prostredníctvom príkazového riadku. Príkladom operačného systému s textovým užívateľským rozhraním je MS DOS, OS UNIX. K dispozíci sú tu však nadstavbové programy ktoré umožňujú komunikovať s operčným systémom pomocou ponukových menu. Tvoria určitý prechodový stupeň od textovo orientovaných ku grafickým rozhraniam napr, windows commander

Grafické užívateľské rozhranie – GUI – Graphic user interface

Ikony – piktogramy- malé obrázky reprezentujúce napr. aplikáciu
Ukazovateľ – kurzor – malý pohyblivý symbol
Ponuky – menu
Okná, v ktorých sa zobrazujú práve spustené aplikácie alebo otvorené súbory.
Ostatné grafické objekty, napr. dialogové okná

Zariadenia operačného systému

Jedna z najdôležitejších funkcií operačného systému je organizácia údajov na vonkajších pamäťových médiách. Operačný systém rozoznáva dva typy zariadení, ktoré sa navzájom líšia v spôsobe komunikácie , ale aj v spôsobe identifikácie zariadenia. Niektoré zariadenia v štandardnej podobe vie ovládať operačný systém automaticky, pre niektoré zariadenia je nutný ovládač, ktorý najčastejšie poskytuje výrobca zariadenia.

Znakové – všetky zariadenia vstupné/výstupné ktorých prenosovou jednotkou smerom od/ku operačnému systému je znak napr. klávesnica
Blokové – zariadenia ktoré prenášajú údaje v blokoch ide hlavne o diskové zariadenia

Súbor je množina prvkov ktoré k sebe logicky patria. Môže byť dátový súbor obsahujúci napr. údaje o študentoch školy alebo programový súbor.
V operačnom systéme MS DOS mohol byť názov súboru tvorený max. z ôsmich znakov a prípona z troch znakov. S nástupom Windows sa začali používať dlhé mená súborov, ktoré sa používali v operačnom systéme unix. Názov súboru tak môže obsahovať až 255 znakov vrátane národnej diakritiky , ale nesmie obsahovať /?“:*?.

Adresár – názvy adresárov sa tvoria podobne ako názvy súborov, ale prípony sa väčšinou nepoužívajú. Koreňový adresár – root directory sa vytvorí hned po naformátovaní disku alebo diskety a nedá sa zrušiť.

Cesta – path – ide o zoznam všetkých adresárov, cez ktoré musíme prejsť, aby sme sa dostali k danému súboru. Cesta môže byť daná

Absolútne – vtedy obsahuje názvy všetkých adresárov počnúc koreňovým a označením disku a končiac adresárom, v ktorom sa daný súbor nachádza.
Relatívne – vtedy cesta pozostáva len z názvov adresárov
Úplné meno súboru sa skladá

1.meno zariadenia – A: , C:
2.absolútna cesta k uvedenému súboru
3.meno súboru