Internet

1. Úvod

V tejto práci by som veľmi rád opísal Internet ako najväčšiu knižnicu na svete, rád by som písal o ľuďoch čo využívajú alebo zneužívajú internetové služby. Internet pokladám ako som už uviedol za najväčšiu knižnicu na svete, čo sa však vôbec nevylučuje s tým, že na internete sa ľudia môžu pomocou rôzneho softwaru a protokolov kľudne rozprávať, posielať si elektronickú poštu (e-mail), prezentovať seba alebo svoju firmu formou Web-stránky, predávať alebo kupovať veci v interaktívnych obchodoch alebo na interaktívnych aukciách. Internet je ako malé veľké mesto, v ktorom sa hovorí mnohými jazykmi sveta. Internet je novodobý BABYLON a Novodobá Rímska ríša bez cisárov. To, čo je na ňom ponúkané sa dá buď zadarmo stiahnuť alebo kúpiť. Väčšina ponúk je relatívne zadarmo, čo znamená, že od nás server žiada registráciu, kontaktný email. Medzi užívateľov internetu nepatria iba ľudia s čistými úmyslami, ale aj skupiny či jednotlivci nazývaní hackery. Aj o hackeroch sa v svojej práci ešte zmienim. V tejto práci sa budem snažiť opísať základy internetu a niektoré pojmy, ktoré sa ho týkajú.

V tejto stredoškolskej odbornej práci sa najprv pokúsim objasniť históriu, základné pojmy týkajúce sa internetu a jeho fungovania. V časti Vlastná práca by som rád napísal o svojich postrehoch z používania internetu na súkromné účely a v školskom prostredí a svoje návrhy na vylepšenie internetu, na jeho sprístupnenie čo najväčšiemu počtu študentov ale aj bežným užívateľom.


2. Internet a jeho história

2.1 Na počiatku bol Arpanet

Na počiatku Internetu stál projekt Arpanet. S projektom Arpanet prišli ľudia z agentúry DARPA – Defence Advanced Research Project Agency, a požiadali UCLA (UC Los Angeles), o spoluprácu, ktorú UCLA prijalo. Arpanet bol projekt prepojovania paketov v sieti počítačov.

Na Arpanete pracoval v UCLA konkrétnejšie v Network Measurement Center (NMC) tím, ktorý tvorili Stephen Crocker, Jon Postel, Robert Braden, Michael Wingfield, ktorý vypracoval prvý interface na Arpanet-u/Internet-u pre počítače Xerox data system Sigma 7 inak Scienstific data system (SDS) Sigma 7 a David Crocer, človek ktorý sa stal centrálnou osobou elektronickej pošty – email-u pre Arpanet a Internet.
Mike Wingfield vypracoval interface – BBN 1822 –(rozhranie) pre Sigmu 7 s prenosovou rýchlosťou 400 Kbps, ktorá bola na tú dobu celkom dobrá.
V 1969 pripojili k UC Los Angeles ešte tri ďalšie siete: Stanford research institute (SRI), UC Santa Barbara (UCSB) a University of Utah in Salt Lake city. Táto štvoruzlová sieť mala prenosovú rýchlosť 50 Kbps. Táto sieť bola použitá ako prvý objekt pozorovania preťažovania siete.

Po spustení Arpanetu sa s touto sieťou už dalo niečo robiť a tak sa začalo pracovať na protokoloch pre „hostiteľské“ počítače. Neskôr v roku 1971 mal Arpanet už okolo 19 uzlov s tridsiatimi univerzitnými sieťami, ktoré financovala ARPA. Sieť sa rozrastala pomaly, bolo jej treba trochu pomôcť, oboznámiť s ňou verejnosť. Arpanet bol preto prezentovaný na Medzinárodnej konferencii o počítačovej komunikácii. Na konferencii sa okrem iných zúčastnili aj zástupcovia konkurenčných projektov. Na konferencii sa sformovala nová skupina International network working group (INWG), ktorá sa neskôr pripojila k International federation of information procesing.

2.2 „Zrodenie“ Internetu

Internet musel prekonať počiatočné problémy medzi ktorými bol problém komunikácie hostiteľských počítačov cez multi-paketovú sieť. Prvý kód TCP bol napísaný Richardom Karpom, ktorý bol potom v decembri 1974 upravený Yogen Dalal. Boli vytvorené aj ďalšie TCP protokoly (Mac TCP). Prvá špecifikácia protokolu TCP bola publikovaná ako Internet Experiment Note v decembri  1974. Súčasne sa začali tvoriť konkurenčné implementácie internetových protokolov v Stanforde, BBN a University College of London, čo znamenalo medzinárodné vyvíjanie Internetových protokolov. Protokol sa aj naďalej rozvíjal bol upravovaný na potrebnú komunikáciu napríklad medzi ARPANETOM a rádiovou sieťou využívajúc satelitný prenos. TCP protokol sa vyvinul a vznikol TCP/IP protokol. V 1981 3COM prišiel s UNET-om čo bol TCP/IP produkt, ktorý funguje na Ethernet-e. Postupne sa pripájali ďalšie Lokálne Siete (LAN).

2.3 Internet vtedy a dnes

Internet pri svojom vzniku ako ARPANET spájal v roku 1969 len 4 počítače, v roku 1972 23 počítačov, v roku 1984 už okolo  1000, v roku 1987 asi 10000 počítačov, 1993 viac ako 1,3 milióna počítačov dnes spája ešte viac počítačov a menších sietí. Prudký nárast pripojených počítačov sa začal v 1986 zavedením NFSNet.


3. Všeobecne o INTERNET-e

3.1 Ako sa na internet pripojiť

Na internet sa môžeme pripojiť pomocou telefonickej linky dial-up a ISDN, bezdrôtové spojenie mikrovlné a satelitné pripojene a pevné pripojenie káblom – pevná linka. Každý užívateľ sa pripája na svojho providera, poskytovateľa siete.

Prenosová rýchlosť závisí od hardwaru a od pripojenia, napríklad pri klasickej telefónnej linke je maximálna rýchlosť 56 Kbps.
Dnes sa už nájdu providery, ktorí poskytujú pripojenie na internet „zadarmo“ (vynímajúc poplatky Slovenských Telekomunikácií za využívanie telefonickej linky – impulzy). Príkladom takého providera je napríklad Kiwwi, ktoré žiada iba registráciu.