Pevný disk

-je súčasťou každého PC
-médium na uchovanie dát s vysokou kapacitou (až stovky GB)
-je to pevne uzavretá neprenosná jednotka
-vo vnútri sa nachádza niekoľko nad sebou rotujúcich kotúčov; tieto kotúče sa otáčajú po celú dobu, keď je disk pripojený k zdroju el. napätia nezávisle na tom, či sa z neho číta alebo sa naň zapisuje
-rýchlosť otáčok býva v bežných diskoch 5 400 - 10 000 otáčok/min
-vďaka tomuto otáčaniu sa v okolí diskov vytvára tenká vzduchová vrstva, na ktorej sa pohybujú čítacie/zapisovacie hlavy
-vzdialenosť hláv od disku: 0,3 - 0,6 mikrónu
-všetky kotúče z ktorých sa skladá pevný disk, sú rozdelené do sústredných kružníc nazývaných stopy; každá stopa je rozdelená na sektory; množina všetkých stôp s rovnakým číslom na všetkých diskoch sa označuje ako cylinder
-princíp zapisovania údajov je magnetický; zápis na disk prebieha na magnetickú vrstvu, ktorá je nanesená na každom disku v troch krokoch: vystavenie hláv na príslušný cylinder pomocou elektromagnetu, pootočenie diskov na patričný sektor, zápis (načítanie) dát
-dáta sú ukladané tak, že najskôr je zaplnený celý prvý cylinder, potom druhy, atď.; tento spôsob dovoľuje, aby sa hlavy podieľali na čítaní paralelne; ukladanie dát po jednotlivých diskoch by bolo podstatnejšie pomalšie, pretože v danom okamžiku by vždy mohla pracovať iba jedna hlava
-po vypnutí PC sa pevný disk prestáva otáčať; tým prestáva existovať tenká vrstva, na ktorej sa pohybujú hlavy a vzniká riziko ich pádu na disky; tento pád by totiž mohol jednotlivé disky poškodiť; preto v okamihu, keď má pevný disk ukončiť svoju činnosť, je nevyhnutné, aby hlavy boli umiestnené do zóny, ktorá je prispôsobená na ich pristátie
-uchováva informácie aj po vypnutí PC
-inicializácia pevného disku:
-je uvedenie do činnosti
-prebieha v troch etapách: 1) nízkoúrovňové formátovanie - Low Level Formating (LLF)
2) rozdelenie do oblastí - môže aj nemusí prebiehať
3) systémové formátovanie
-LLF- robí ho výrobca; môže ho robiť aj užívateľ s rizikom, že sa disk môže poškodiť načisto; vytvára sa fyzický formát disku; disk sa rozdelí na stopy a sektory
-rozdelenie do oblastí - je lepšie ak túto fázu nevynechám; rozdelí mi disk na disky; rozdelenie závisí od operačného systému; v operačnom systéme MS DOS alebo aj vo WINDOWS použije príkaz FDISK.EXE
postup: 1) zavedieme operačný systém zo systémovej diskety a spustíme FDISK.EXE, ktorý nám ponúka určité činnosti a my si vyberáme
1.činnosť - vytvorenie systémovej oblasti (C) alebo logických jednotiek (ostatné disky)
2.činnosť - nastavenie aktívnej systémovej oblasti; musí určiť, odkiaľ prebieha štart operačného systému
3.činnosť - zmazanie systémovej oblasti alebo logickej jednotky
4.činnosť - zobrazenie informácii o rozdelení disku
Windows XP ponúka rozdelenie disku pri inštalácii z CD
FDISK.EXE C:/mbr - príkaz, ktorý dokáže vytvoriť nový mbr a dokáže napr. odstrániť vírus
-systémové formátovanie - pri formátovaní disku sa vytvárajú: MBR FAT alebo NTFS ROOT DATA
- MBR - Master Boot Record - z dvoch častí: Boot Record(BR) a Partition
Table(PT); BR obsahuje program, ktorý vyhľadá systémové súbory a zavedie ich do operačnej pamäte; PT tabuľka, ktorá informuje o rozdelení pevného disku
- pevné disky sa môžu formátovať vo formáte FAT16 alebo FAT32; ak máme disk menší ako 8GB
- vo formáte NTFS (Netvork Fat System) - do tejto podoby sa formátujú disky menšie aj väčšie ako 8GB; NTFS umožňuje sekvenčný zápis a teda aj sekvenčné čítanie; pri formátovaní do polohy NTFS sú alokačné bloky menšie
- ROOT - obsahuje názvy súborov a ich parametre
- DATA - slúži na ukladanie súborov do alokačných blokov
- pri NTFS sú alokačné bloky menšie ako pri FAT


CD

-Compact disc
-môžeme ich rozdeliť na 3 základné druhy:

1.) CD-ROM - lisované CD médium
- môžeme si na ňom kúpiť program, hru alebo hudbu
- je určené iba na čítanie údajov
- kapacita 650-700 MB
- je vyrobený z hliníkovej fólie
- údaje naň sa zapisujú pri výrobe, keď je povrch média prispôsobený tak, že optický lúč sa od konkrétneho miesta buď odráža alebo neodráža podľa želaného stavu logická 0 alebo 1
- dáta sú ukladané do jednej dlhej špirály, podobne ako na gramofónovej platni; špirála začína pri strede a postupne sa rozvíja až k okraju; je len na spodnej strane disku tj. záznam je jednostranný; dĺžka 1 špirály je pribl. 6 km

2.) CD-R, CD-RW - RW umožňuje viac ako 100 násobné chronologické nahrávanie a mazanie záznamu s nezmenenou kvalitou dát
- záznam je zlúčiteľný s klasickým CD diskom
- na polykarbonátovom disku je predlisovaná špirálová stopa s údajmi na presné sledovanie stopy záznamovým laserom a stabilizáciu obvodovej rýchlosti kotúča
- povrch CD-R má vrstvu ochranného laku a etiketu s údajmi o disku; pod vrstvou laku je zvyčajne zlatá reflexná vrstva; medzi reflexnou vrstvou a spodnou vrstvou číreho polykarbonátového substrátu je nanesený tenký povlak záznamovej vrstvy z organického farbiva citlivého na svetlo
- digitálna informácia sa na disk zapisuje laserovým lúčom určitého výkonu s vlnovou dĺžkou 780 nanometrov, ktorý je modulovaná dátovým signálom; zaostrený lúč zapisuje digitálne informácie lokálnym ohrevom záznamovej vrstvy a substrátu na teplotu 250°C, čím dôjde k jej roztopeniu; vplyvom lokálneho ohrevu vznikajú v záznamovej vrstve špirálovej stopy „vypálené“ jamky s následnou zmenou pôvodnej štruktúry a odrazovej schopnosti svetla.

DVD

-Digital versatile disc
-vyzerá ako obyč. CD
-oproti CD má 27-krát väčšiu kapacitu
-je tvorený dvoma doskami o hrúbke 0,6 mm; obidve dosky môžu niesť údaje z dvoch strán; na každú stranu je možné zaznamenať údaje v dvoch vrstvách
-DVD mechanika je vybavená optikou, ktorá dokáže zaostriť laserový lúč na spodnú alebo na vrchnú vrstvu
-spodná vrstva je polopriesvitná, takže prepúšťa svetelný lúč určitej vlnovej dĺžky, ale inú dobre odráža
-na diskoch býva zvyčajne označenie DVD-5 (1-stranný 1-vrstvový disk), DVD-9 (1-stranný 2-vrstvový disk), DVD-10 (2-stranný 1-vrstvový disk), DVD-14 alebo DVD-18 (2-stranný 2-vrstvový disk) - to je označenie podľa vrstiev a strán, súčtom ktorých získate výslednú kapacitu média
-2 základné formáty: DVD-R a DVD+R