Priamy prístup do pamäte ( DMA – direct memory access) umožňuje rýchly prenos údajov medzi periférnym zariadením a operačnou pamäťou. Prenos nie je riadený programom, pretože procesor sa nezúčastňuje, ale je riadený periférnym zariadením. Činnosť je vykonávaná následovne : Ak sa uvoľní procesor, potvrdí žiadosť o DMA a uvoľní zbernicu. Po ukončení prenosu procesor opäť prevezme riadenie zbernice a pokračuje opäť vo vykonávaní programu. Počas prístupu do pamäte, keď je procesor odpojený od zbernice, musia byť uchovávané obsahy jeho pracovných registrov.

Styk cez kanál sa využíva najmä pri stredných až veľkých počítačoch. Umožňuje súčasnú činnosť periféria a riadiacej jednotky. Aby kanál mohol pracovať samostatne, je riadený súborom kanálových programov, ktoré môže mať uložene vo svojej pamäti. Konkrétne periférne zariadenia a ich stručný popis

Vstupné zariadenia

Medzi vstupné zariadenia patria už ako som spomenul v úvode napr. klávesnica, myš, trackball, scanner, externá pamäť typu ROM (napr. CD-ROM, DVD), a v dnešnom multimedíalnom svete už môžeme zaradiť medzi ne i kameru, mikrofón, video, televízor a.t.ď.

Klávesnica

Umožňuje spojenie medzi človekom a počítačom, jej časti sú klávesové pole, kódovacie obvody a riadiace obvody výstupu. Dnešná bežná klávesnica pre počítače IBM-PC komunikuje so systémom prostredníctvom špeciálného 8-bitového kódu. (pre zaújmavosť : minimálna doba stlačenia klávesy je 15 ms)

Klávesové pole môžeme rozdeliť podľa usporiadania na QWERTY, QWERZ, ABCD a mnoho iných. (medzi iné zaraďujeme napr. klávesnice vo filmových štúdiach, ktoré sú upravené podľa potrieb softwaru, alebo klávesnice na vreckových počítačoch, kde sa môže stať, že jedno fyzické tlačídlo obsahuje viacero písmen)

Klávesy existujú bezkontaktové a kontaktové. Myš

Pomocou myši sa človek taktiež spája s počítačom. Pomocou polohy myši na podložke určuje polohu virtuálneho kurzora v počítači. Poloha sa môže snímať viacerými spôsobmi. Najviac používané myši sú mechanické s guličkou. Vo vnútry má tato myš guličku, ktorá vystupuje asi 3mm pod jej úroveň a tým sa pri každom pohybe myšou pootočí. Ďalej sú tam dva snímacie valčeky otočené oproti sebe o 90 stupňou na ktorých sú upevnené dierkované krúžky. Pred každým krúžkom sú umiestnené dve svietiace diódy a za ním dva fototranzistory, ktoré snímajú svetlo s diód tak, že nikdy nemôže nastať sitúacia kde oba fototranzistory by súčasne zosnímali svetlo. Ak sa krúžok pootočí, potom jeden z tranzistorov dostane svetlo a druhy bude zatemnený. Pri otáčaní sa sníma počet zmien na fototranzistoroch za čas a taktiež sa určuje smer.