0 ÚVOD

V prvom rade ide o to, čo znamená prístup k informáciám. Zjednodušene možno povedať, že ak je jednotlivec, majúci informačnú potrebu, schopný získať informácie, ktoré jeho potrebu uspokoja, má prístup k informáciám. Poslaním knihovníkov je umožniť prístup k informáciám v najväčšom možnom rozsahu. Pokiaľ by sme chceli skúmať, ako sa poskytuje prístup k informáciám, všade sa zároveň objavia aj potenciálne bariéry prístupu.

1 Aké bariéry poznáme?
1.1 Technické bariéry

Jedným z problémov je veľké množstvo rôznych formátov a prekonané formáty (zastarávanie), ktoré môžu byť neprístupné bez špeciálnych spôsobov uchovávania. Digitálne médiá vyžadujú na zaistenie permanentného prístupu implementáciu. Nové technológie umožňujú rozšírený prístup prostredníctvom multijazykovej a mediálnej kompatibility.

Je však potrebné dbať na starostlivosť a manipuláciu s CD a DVD, ku ktorým existuje sprievodca pre knihovníkov a archivárov. Vysvetľuje možnosti predĺženia životnosti týchto nosičov dodržaním optimálnej teploty pre každý typ optického disku.
Library of Congress vypracovala plán pre národnú digitálnu informačnú infraštruktúru a program ochrany a uchovávania digitálneho dedičstva. Súčasťou je migrácia, ako vhodný nástroj pre konverziu, avšak v prípade textových dokumentov, kde jeden formát súboru alebo aplikácia je monopolná, je migrácia problematická.

Migrácia dát je technologický postup, ktorý rieši problémy spojené so zabezpečením permanentného prístupu k archivovaným elektronickým zdrojom. Ide o periodický presun digitálnych materiálov z jednej hardvérovej alebo softvérovej konfigurácie na inú. Podstatou je zachytiť vývoj verzií programov tak, aby sa dáta postupne presúvali do nových verzií a boli stále čitateľné.
Inou metódou je emulácia, digitálna archivačná metóda, pri ktorej nie je potrebné dáta presúvať do prostredia nových verzií programov, programy sa archivujú spolu s príslušnými dátami, pričom sa zabezpečí emulácia (napodobnenie) prostredia (hardvér, operačný systém), v ktorom sú dáta čitateľné.

Digitálne formáty majú životnosť menej ako desaťročie a preto je cieľom zaistiť prístup k nim aj pre budúce generácie.
Taktiež platí, že čím viac informácií sa produkuje, tým hodnotnejšia je ich profesionálna selekcia (archívy). Zaznievajú však aj názory, že diskový priestor je lacnejší než selekcia a vyhľadávanie je lacnejšie než katalogizácia.
V súčasnosti sa vyvíja formát súboru založený na XML, ktorý je možné využiť v rámci archívnych systémov na uchovanie e-mailov a textových dokumentov, konverziu magnetofónových pások a ako riešenie ťažkostí s fyzickým opotrebovaním médií.
Problémom je aj nedokonalá legislatíva v tejto oblasti, ktorá by mala reflektovať nové informačné technológie, otázky ochrany dát a slobody informovania.

1.2 Fyzické bariéry

Osoby s handicapom čelia týmto bariéram pri využívaní informačných technológií, pričom na prácu s nimi sa predpokladajú určité vizuálne a manuálne schopnosti. Tieto bariéry či obmedzenia mobility zabraňujú prístupu do budov knižníc. Toto negatívum dokážu minimalizovať technológie, najmä adaptívne technológie pre internet, ktoré zabezpečujú prístup k elektronickým zdrojom pre všetkých, ďalej web stránky s prístupným dizajnom, vhodným softvérom i štandardami pre informačné technológie. Tak ako sú určité stránky user friendly, tak sú aj stránky knižníc „Disability Friendly Libraries“.

Napríklad pri tvorbe web stránok treba brať zreteľ na to, že slepí alebo zlabozrakí sú schopní čítať text, ale nie obrázky, mapy ani tabuľky, neodporúča sa používať rámce; pre ľudí so sluchovým postihom sú vhodné textovo založené web stránky, ale pozor na trend pridávania audio, video či interaktívnych aplikácií s rôznymi zvukovými efektmi, ktoré sú problémom; pri pohybovo znevýhodnených platí, že môžu mať problém pri surfovaní po internete s používaním myši alebo klávesnice, preto im treba ponúknuť možnosti ako napr. rečové či zrakové ovládanie PC; pre mentálne postinutých, ktorí problematicky čítajú a píšu a potrebujú viac času na tieto úlohy, sú vhodné krátke prehľadné texty s ilustráciami, veľkým typom písma, pričom treba vynechať mätúce a nejasné informácie.

K tomuto princípu majú prispieť aj štandardy pre knižnice pri tvorbe svojich web stránok, ktoré by mali byť dostupné pre znevýhodnených používateľov.

1.3 Kultúrne bariéry

Určitým skupinám ľudí môže ich príslušnosti ku kultúre či komunite zabrániť v prístupe či získavaniu informácií alebo prezentovaniu vlastných názorov. Nové technológie sú potenciálnym prostriedkom tvorby informačných komunít, čo môže na druhej strane kultúrne bariéry zosilniť.

Napríklad sa zistilo, že černošské a hispánske domácnosti v USA necítia potrebu mať prístup k internetu, pričom o dôsledkoch pre knihovníkov sa diskutuje, je však väčšia pravdepodobnosť, že čierni Američania budú využívať internet vo verejných knižniciach viac než bieli Američania.

Štúdia z Veľkej Británie ukázala v rámci celoživotného vzdelávania využívanie knižníc študentmi pochádzajúcimi z netredičných prostredí.

U nás je cieľom vybudovať verejne prístupné internetové pracoviská umožňujúce slobodný a lacný prístup všetkým demografickým skupinám občanov k informáciám vrátane informácií poskytovaných v súlade so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám. Zásada rovnocenného prístupu občana k informáciám sa však naplno uplatnení až po internetizácii na úrovni obecných knižníc.

1.4 Ekonomické bariéry

Spôsobuje ich vysoká cena informácií, ich získanie je finančne náročné. Pre knižnice sa zúžili možnosti prístupu k textovým a elektronickým materiálom, rozpočtové obmedzenia a technologické zmeny prinášajú nové problémy ale aj možnosti udržať prístup k informáciám.

Nedostatok informačných zdrojov v knižniciach pre vzdelanie, vedu, výskum a kultúru u nás spôsobuje kultúrne a civilizačné zaostávanie Slovenska a znižuje jeho integračné predpoklady.

Ďalším problémom je digitálne rozdelenie, je vnímané ako jeden z aspektov prehlbovania priepasti medzi bohatými a chudobnými na celom svete. Ide o rozdiel medzi tými, čo majú prístup k novým technológiám a tými, čo nemajú. Príčiny tohto rozdelenia súvisia s kultúrou, jazykom, chudobou, infraštruktúrou, byrokraciou, korupciou a protekcionizmom.
Príkladom je ekonomická kríza v Ázii, ktorá negatívne ovplyvňuje prístup k vedeckým a technickým informáciám. Prejavuje sa frustráciou profesionálov pri pokusoch nájsť plný text z oblasti vedeckých či technických informácií citovaných v bibliografických databázach. Plné texty sú totiž mimo finančného dosahu väčšiny ázijských knižníc. Je to však aj otázka cien, ich tvorby, politiky a riadenia.

2 Problémy prístupu k informáciám

2.1 Organizácia informácií

Je základnou podmienkou prístupu k informáciám, ktorá sa prejavuje potrebou organizovať printové i elektronické informácie, na základe čoho je možné ich potom ľahšie nájsť a pochopiť.

Existuje program pre Information Junkies (závislých na informáciách). Navrhuje koncovým používateľom spôsoby, ako sa vyrovnať so „syndrómom informačnej únavy“ (information fatigue syndrome) a ponúka všetky nástroje informačných špecialistov a návrhy na efektívnejšiu organizáciu a prístup k informáciám.

K organizácii informácií by mali prispieť ontológie, sémantický web a zber metadát, pričom ich aplikácie by mali zlepšiť vyhľadávanie na webe. Niekedy býva problémom praktickosť stránok verzus dizajn.

2.2 Aspekt prístupu k odborným informáciám a vzdelaniu

Odborná komunikácia sa deje v rámci množstva rôznych fór, konferencií, diskusií v rámci tried a prostredníctvom elektronických a tlačených publikácií.

Knižnice majú povinnosť sledovať prístup k materiálom chráneným autorským právom, najmä knihy a licencované databázy.

2.3 Problematika práva, etiky a filozofie

Podstatou je, že otvorený prístup musí byť vyvážený s právom na súkromie a chránený pred cenzúrou. Pri distribúcii informácií musia byť uplatnené etické a právne princípy.
Pre právnu ochranu digitálnych informácií existujú príslušné odporúčania. Rolu hrajú i etické aspekty vzťahujúce sa na informačných profesionálov (profesná etika, kódexy – ALA) a napríklad aj sieťová etika diskusných skupín a pod.

2.4 Vládne informácie

Informácie vládnych stránok z oblasti zdravia a vedy boli premiestnené, zmenené, alebo odstránené. Týka sa to aj mnohých knižničných asociácií a neziskových organizácií. Dôvodom stiahnutia týchto online materiálov boli v nich obsiahnuté informácie týkajúce sa národnej bezpečnosti a tzv. nezdôvodnených dát (unsubstantiated data).
Podľa informačnej politiky americkej vlády by mali knihovníci spolupracovať s vládnymi agentúrami v poskytovaní vládnych informácií verejnosti. Taktiež by sa mali knihovníci uistiť, že federálne agentúry uchovávajú archívne kópie elektronicky distribuovaných materiálov.

Rozporom je národná bezpečnosť verzus sloboda informácií, čo vyvoláva konflikt v informačnej politike štátu.
V roku 2000 realizovali USA štúdiu E-governmentu. Analyzovali štátne a federálne informačné úrady a úroveň vládnych web stránok. Zisťovalo sa percento web stránok, ktoré umožňovali prístup znevýhodneným občanom, či poskytovali jazykové mutácie a či zohľadňovali právo na súkromie.

Výsledkom bolo zistenie, že je potrebné začať využívať modernejšie technológie pri tvorbe web stránok a výhody internetu. Len málo stránok ponúkalo prístup handicapovaným alebo nie anglicky hovoriacim, stránky neboli dobre zabezpečené a nezohľadňovali politiku súkromia. Len pätina stránok poskytovala online služby. Následne boli vypracované odporúčania, ktoré poukazovali na štandardy, poznatky z oblasti web designu a tvorbu dobre organizovaných a štruktúrovaných web stránok budúcnosti. Ďalej tieto úrady mali aktualizovať a zaradiť všetky telefónne a e-mailové kontakty spolu s adresami a zvýšiť prístupnosť svojich web stránok.

2.5 Knižničná politika

Mala by zohľadniť potenciálne bariéry a ponúknuť poradenstvo z hľadiska možností knižnice maximalizovať prístup k informáciám. V tejto oblasti sa preferuje školenie personálu, posilnenie politiky knižnice a vzdelávanie rodičov.
Podľa ALA by však knižnice či knihovníci nemali zamietnuť alebo limitovať prístup k informáciám z elektronických zdrojov z dôvodu ich kontroverzného obsahu ani z dôvodu osobných postojov knihovníka.
Okrem iného majú knižnice povinnosť poskytovať prístup k vládnym informáciám v elektronickej forme.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Analýza problémov a bariér prístupu k informáciám