0 ÚVOD

V prvom rade ide o to, čo znamená prístup k informáciám. Zjednodušene možno povedať, že ak je jednotlivec, majúci informačnú potrebu, schopný získať informácie, ktoré jeho potrebu uspokoja, má prístup k informáciám. Poslaním knihovníkov je umožniť prístup k informáciám v najväčšom možnom rozsahu. Pokiaľ by sme chceli skúmať, ako sa poskytuje prístup k informáciám, všade sa zároveň objavia aj potenciálne bariéry prístupu.

1 Aké bariéry poznáme?
1.1 Technické bariéry

Jedným z problémov je veľké množstvo rôznych formátov a prekonané formáty (zastarávanie), ktoré môžu byť neprístupné bez špeciálnych spôsobov uchovávania. Digitálne médiá vyžadujú na zaistenie permanentného prístupu implementáciu. Nové technológie umožňujú rozšírený prístup prostredníctvom multijazykovej a mediálnej kompatibility.

Je však potrebné dbať na starostlivosť a manipuláciu s CD a DVD, ku ktorým existuje sprievodca pre knihovníkov a archivárov. Vysvetľuje možnosti predĺženia životnosti týchto nosičov dodržaním optimálnej teploty pre každý typ optického disku.
Library of Congress vypracovala plán pre národnú digitálnu informačnú infraštruktúru a program ochrany a uchovávania digitálneho dedičstva. Súčasťou je migrácia, ako vhodný nástroj pre konverziu, avšak v prípade textových dokumentov, kde jeden formát súboru alebo aplikácia je monopolná, je migrácia problematická.

Migrácia dát je technologický postup, ktorý rieši problémy spojené so zabezpečením permanentného prístupu k archivovaným elektronickým zdrojom. Ide o periodický presun digitálnych materiálov z jednej hardvérovej alebo softvérovej konfigurácie na inú. Podstatou je zachytiť vývoj verzií programov tak, aby sa dáta postupne presúvali do nových verzií a boli stále čitateľné.
Inou metódou je emulácia, digitálna archivačná metóda, pri ktorej nie je potrebné dáta presúvať do prostredia nových verzií programov, programy sa archivujú spolu s príslušnými dátami, pričom sa zabezpečí emulácia (napodobnenie) prostredia (hardvér, operačný systém), v ktorom sú dáta čitateľné.

Digitálne formáty majú životnosť menej ako desaťročie a preto je cieľom zaistiť prístup k nim aj pre budúce generácie.
Taktiež platí, že čím viac informácií sa produkuje, tým hodnotnejšia je ich profesionálna selekcia (archívy). Zaznievajú však aj názory, že diskový priestor je lacnejší než selekcia a vyhľadávanie je lacnejšie než katalogizácia.
V súčasnosti sa vyvíja formát súboru založený na XML, ktorý je možné využiť v rámci archívnych systémov na uchovanie e-mailov a textových dokumentov, konverziu magnetofónových pások a ako riešenie ťažkostí s fyzickým opotrebovaním médií.
Problémom je aj nedokonalá legislatíva v tejto oblasti, ktorá by mala reflektovať nové informačné technológie, otázky ochrany dát a slobody informovania.

1.2 Fyzické bariéry

Osoby s handicapom čelia týmto bariéram pri využívaní informačných technológií, pričom na prácu s nimi sa predpokladajú určité vizuálne a manuálne schopnosti. Tieto bariéry či obmedzenia mobility zabraňujú prístupu do budov knižníc. Toto negatívum dokážu minimalizovať technológie, najmä adaptívne technológie pre internet, ktoré zabezpečujú prístup k elektronickým zdrojom pre všetkých, ďalej web stránky s prístupným dizajnom, vhodným softvérom i štandardami pre informačné technológie. Tak ako sú určité stránky user friendly, tak sú aj stránky knižníc „Disability Friendly Libraries“.

Napríklad pri tvorbe web stránok treba brať zreteľ na to, že slepí alebo zlabozrakí sú schopní čítať text, ale nie obrázky, mapy ani tabuľky, neodporúča sa používať rámce; pre ľudí so sluchovým postihom sú vhodné textovo založené web stránky, ale pozor na trend pridávania audio, video či interaktívnych aplikácií s rôznymi zvukovými efektmi, ktoré sú problémom; pri pohybovo znevýhodnených platí, že môžu mať problém pri surfovaní po internete s používaním myši alebo klávesnice, preto im treba ponúknuť možnosti ako napr. rečové či zrakové ovládanie PC; pre mentálne postinutých, ktorí problematicky čítajú a píšu a potrebujú viac času na tieto úlohy, sú vhodné krátke prehľadné texty s ilustráciami, veľkým typom písma, pričom treba vynechať mätúce a nejasné informácie.

K tomuto princípu majú prispieť aj štandardy pre knižnice pri tvorbe svojich web stránok, ktoré by mali byť dostupné pre znevýhodnených používateľov.