1.ÚVOD
Od pradávna si ľudia vymýšľajú stroje a pomôcky, ktoré by im uľahčovali prácu s číslicami. Už pred piatimi tisícmi rokov sa v Malej Ázii objavil stroj, nazývaný abakus – počítacia pomôcka založená na systéme korálkou (v Ríme nazvaných „calculli“ – odtiaľ názov kalkulačka), ktoré sa na tyčkách kĺzajú hore a dole. V sedemnástom storočí boli v Anglicku postavené prvé logaritmické tabuľky, po nich nasledovalo i logaritmické pravítko. Objavujú sa i prvé počítacie stroje, ktoré pracovali na princípe ozubených kôl. Boli to rôzne pokladne a mechanické kalkulátory, ktoré pretrvali až do dvadsiateho storočia, ale prvá doložená kalkulačka bola od Blaise Pascala, ktorá vedela sčítať a odčítať, ktorú skonštruoval pre svojho otca – daňového úradníka v 17.stor.
2.HISTÓRIA
História vývoja samočinných počítačov sa začína odvíjať začiatkom 40 rokov 20. storočia. 12. mája 1941 konštruuje v Nemecku Konrad Zuse malý reléový samočinný počítač Zuse Z4. Vie sčítať, odčítať, násobiť, deliť a vypočíta druhu odmocninu. Nedarí sa mu však vzbudiť pozornosť armády, preto tento počítač upadá do zabudnutia a je pozdejšie pri jednom z leteckých náletov zničený.
V januári 1943 Howard H. Aiken a jeho spolupracovníci na Harvardskéj univerzite uviedli do prevádzky prístroj nazývaný Harvard Mark I. Bol dlhý takmer šestnáct metrov, vážil 5 ton a celkom obsahoval tri štvrte milionou súčiastok a cez 800 kilometrov drôtených spojov. Bol to elektronický reléový počítač, ktorý používal elektrické impulzy k pohybu s mechanickými súčiastkami. Bol pravdepodobne použitý k výpočtom pri vývoji prvej atómovej bomby.
V roku 1944 bol na univerzite v Pensylvánii vo Filadelfii uvedený do prevádzky ENIAC (Electronic Numerator Integrator And Computer) – prvý stroj na svete, ktorý mal všetky architektonické rysy moderných počítačov. Za vývojom ENIACu stáli John W. Mauchly (1907 – 1980) a John Presper Eckert (1919 – 1995), obaja elektro – inžinieri a John von Neumann (1907 – 1980) vynikajúci matematik. ENIAC obsahoval 17 468 elektroniek, okolo päť miliónov pájaných spojov, 10 000 kondenzátorov, 7 000 odporov, 1 300 relé, vážil okolo 30 ton a zaberal plochu asi 310 m2. Jeho spotreba elektrickej energie sa pohybovala okolo 140 kW (toľko vtedy potrebovala na svoje osvetlenie značná časť Filadelfie) a bol chladený dvoma lietadlovými motormi. Bol riadený pomocou elektronických impulzov a robil 5 000 operácii za sekundu, no napriek tomu, dokázal pracovať bez poruchy len 30 sekúnd .Bol dokončený až po vojne –16. februára 1946.
O rok pozdejšie v roku 1945 John von Neumann (po vzájomných nezhodách s Eckertem a Mauchlym) zhotovil a uviedol do prevádzky počítač MANIAC (Mathematical Analyser Numerical Integrator And Computer). Tento počítač bol mimo iného použitý k vývoju vodíkovej bomby.
Prvým sériovým počítačom bol elektrónkový UNIVAC firmy Remington, skonštruovaný roku 1951 Eckertem a Mauchlym. Pozdnejšie boli elektrónky nahradene malo poruchovými tranzistory.
Apríl 1957 - Ako počítač prinútiť, aby robil zložité pracovne postupy, je teraz značne uľahčeno zavedením programovacieho jazyka FORTRAN, čo je prvý skutočne programovací jazyk. Doposial fungovali jazyky na báze dvojkovej sústavy - v kombinovaní číslic 1 a 0. FORTRAN miesto toho využíva matematické symboly a bol vytvorený pre vedecké účely.
V júli 1958 prišiel Jack St. Clair Kilby z Texas Instruments s nápadom vyrobiť jednoliatu súčiastku z kúska kremíka – tzv. integrovaný obvod. Jeho použitím sa rýchlosť počítačov opäť zvýšila, veľkosť sa naopak veľmi znížila – objavujú sa prvé modely relatívne malých osobných počítačov. V októbri 1958 Kolby zhotovil prvý čip – germaniovú doštičku dlhú asi 1 cm a tenšiu než špáradlo.
