Globálne počítačové siete - WAN (Wide Area Netwok) môžu byť charakterizované viacerými spôsobmi:
- 1.kritérium: geografická oblasť-uzlové počítače bývajú rozmiestnené vo väčšom regióne (mestá, kontinenty)
- 2. kritérium: druh uzlových počítačov-strediskové počítače prípadne minipočítače => stroje vybavené sieťou terminálov, kt. sú schopné slúžiť viacerým užívateľom a pracujú nepretržite.
- 3.kritérium: spôsob prepojenia PC-Uzlové PC sú rozmiestnené na veľké vzdialenosti a prepojené sú cez prenosové kanály, kt. si majiteľ prenajíma od spojových organizácii => nemusia byť každé dva počítače navzájom prepojené. Niektoré uzlové PC WAN môžu byť odkázzané pri komunikácii na viac prostredníkov (medziľahlých PC).
- 4.kritérium: účel, ku ktorému je sieť zriaďovaná-Umožniť prenos správ a dátových súborov na väčšie vzdialenosti.Možnosť zízkať prístup na iný počítač, využitie kapacity iného PC, prístup do centrálnych databáz. Stále dochádza k prepojovaniu LAN a WAN, kde LAN hrajú úlohu koncových uzlových počítačov. Prepájajú sa aj rozľahlé siete => vznik konglomerátov PC sietí a užívateľ stráca rozdiel medzi LAN a WAN.
WAN sú siete kontinentálneho resp. svetového charakteru. Vytvárajú sa spájaním jednotlivých regionálnych sieti, medzi ktorými sa komunikuje rýchlosťami 64 až 512 Kbit/sec pripadne aj vyššími. Obvykle sa používajú pevne a komutované linky verejnej telefónnej siete a v niektorých prípadoch aj družicové spoje.
Druhy sietí WAN
V rozľahlých sieťach WAN je ponuka používaných technológií veľmi pestrá. Konkurenčnými technológiami sú tu tradične predovšetkým SDH a ATM. SDH sa používa na prenos hlasu a vytvorenie prenajatých dátových okruhov typu bod-bod. Pracuje na prvej (fyzickej) vrstve modelu OSI. Koncepcia ATM využíva druhú (dátovú) vrstvu. Dokáže garantovať prenosovú rýchlosť, je preto mimoriadne vhodná na prenos hlasu a obrazu. Technológia ATM vznikala za predpokladu, že prenosová kapacita je vzácny a drahý zdroj, preto s ňou treba hospodáriť čo najefektívnejšie. To sa však prejavilo v potrebe pomerne komplikovaných opatrení. V stručnosti možno dnes s odstupom času povedať, že daň za stopercentnú kvalitu je pomerne vysoká a znevýhodňujúca ATM v konkurencii iných, jednoduchších technológií. Najvýznamnejšou z nich sa stal práve eternet.
Postupom času sa eternet stal plnoduplexným protokolom point-to-point, pracujúcim na druhej vrstve modelu OSI. Nie celkom optimálna metóda CSMA/CD s príchodom switchov zapadla do zabudnutia a z hľadiska geografického dosahu má eternet použitím optických vlákien prakticky neobmedzené možnosti. Nastal čas na seriózne použitie tejto technológie aj v rozľahlých sieťach WAN. Počet zlepšení oproti pôvodnej verzii z roku 1978 možno rátať na desiatky a eternet sa stále vyvíja, predovšetkým z hľadiska:
- rýchlosti- Eternet si na nej zakladal od počiatku. Rýchlosť 10 Mbit/s, ktorú podporuje už vyše 20 rokov, ani dnes rozhodne nepatrí medzi nepoužiteľné. Postupnou výmenou hrubých koaxiálnych káblov za krútené vedenie so štyrmi, resp. ôsmimi žilami sa dosiahla rýchlosť 1 Gbit/s. Optické vlákna prenášajú dáta rýchlosťou 10 Gbit/s a pripravujú sa štandardy 40 a 100 Gbit/s.
Takisto prevádzkovanie IP nad eternetom nezávisle od rýchlosti je oveľa jednoduchšie a priamočiarejšie než nad pomalším a drahším ATM.
- súčasnej podpory viacerých zákazníkov
- podpory rôznych typov služieb- Dôležitý rozdiel medzi tradičnými technológiami WAN a eternetom je v tom, že eternet poskytuje tzv. Class of Service (CoS), nie Quality of Service (QoS). Veľmi zjednodušene povedané, QoS znamená vytvorenie určitej cesty a prísľub každého zariadenia, že konkrétny typ dát prenesie s ohľadom na požadovanú kvalitu. V eternete sa nevytvára preddefinovaná cesta, CoS preto znamená možnosť označiť rámec akousi nálepkou špecifikujúcou jej dôležitosť. Robíme tak pomocou troch bitov poľa User priority, koncept sa nazýva 802.1p. Základom je vysoká prenosová rýchlosť.Každý typ dát kladie na QoS či CoS iné nároky. Prenos dátových súborov medzi dvoma PC vyžaduje striktne nulovú stratu paketov, nie je však na prekážku časové oneskorenie, spôsobené napríklad opakovaným prenosom stratených rámcov. Naopak, hlas vyžaduje malé oneskorenie, rozumné množstvo stratených paketov mu však neprekáža. Sú to veľmi logické požiadavky. Keby sme napríklad pri prenose zo sieťového disku do PC stratili 0,1 % zozipovaného súboru, výsledok by bol nepoužiteľný. Naopak, ak sa počas môjho IP telefónneho rozhovoru so šéfom stratí 0,1 % paketov, nebude to prekážať ani jemu, ani mne. Samozrejme, nie pre neochotu počúvať, ale preto, že rozdiel v kvalite hovoru vôbec nepostrehneme.
- redundancie
Eternetové siete WAN umožňujú zákazníkom využívať najmä dva typy služieb:
- E-Line je služba virtuálneho spojenia typu bod-bod. Nahrádza tak tradičné prenajaté okruhy. Môže sa poskytovať v rôznych prenosových rýchlostiach, obyčajne n × 64 kbit/s až 1 Gbit/s. V závislosti od ceny možno klientovi garantovať rôzne hodnoty oneskorenia, jittera či stratovosti paketov.
- E-LAN je služba poskytujúca pripojenie typu multibod. Užívateľovi sa takéto spojenie správa rovnako ako klasická LAN, spájajúca však geograficky vzdialené lokality.
Čo je DCE a DTE
Technická norma sériového rozhrania, zabezpečujúca kompatibilitu spojenia medzi terminálmi a modemami, ktorá zahrnuje aj komunikačné signály pre modem sa nazýva rozhranie RS 232 C (europsky analóg - V.24). Podľa tejto normy sú zariadenia rozdelené do dvoch kategórii:
- Zariadenie typu terminál, prevážne vysielajúce dáta sa podľa tejto normy nazýva koncové zariadenie prenosu dát DTE (Data Terminal Equipment ). Aby sa mohli údaje z tohto rozhrania prenášať, napríklad po telefónnom vedení, treba ich upraviť pomocou modemu (modulátor / demodulátor), t.j. prekonvertovať digitálny signál na nosnú frekvenciu so šírkou pásma 300 - 3400 Hz, uskutočniť prenos po telefónnej sieti a na prijímacej strane znova demodulovať na digitálny tvar.
- Zariadenia typu modemu, ktoré menia parametre signálu prenášaného okruhom a do ktorého dáta prevážne vstupujú sa podľa tejto normy nazývajú ukončujúce zariadenia dátového prenosu DCE (Data Comunication Equipment). Pri prenose dátovej informácie sa potom odlišuje dátový okruh a prenosový okruh.
Fyzická vrstva WAN tvorí interface medzi zariadením dátového terminálu (DTE) a ukončovacím zariadením dátového obvodu (DCE). DCE je poskytovateľom služby a DTE je pripojením zariadením. Služba býva poskytovaná zariadeniu DTE cez modem alebo cez CSU/DSU.
Druhy modemov
Modem: (MOdulátor/DEModulátor)
Telefonický okruh je schopný prenášať analógový signál, no my potrebujeme číslicový signál. Modem je zariadenie, ktoré prenáša číslicový signál na analógový signál a opačne. Potrebujeme toto zariadenie, aby sme mohli prenášať dáta po telefónnych okruhoch.
Vlastnosti modemu:
a) pre akú prenosovú rýchlosť je konštruovaný-najčastejšie 9600 bitov/sek.14 400 bitov /sek.
b) schopnosť “dohovoriť” sa s iným modemom, ktorý je zapojený na opečnom konci okruhu=>modemy musia používať rovnekú prenosovú rýchlosť.
- väčšina súčasných modemov sú schopné po dohode s opačným modemom prejsť na nižšie rýchlosti v prípade, že telefónny okruch je nekvalitný
c) majú schopnosť sami vytáčať telefónne čísla, “zdvihnúť a nadviazať spojenie, odpovedať na volanie=> môžu prenášať dáta aj bez primej ľudskej obsluhy (t.j.sú programovateľné).
d) modem sa ovláda pomocou riadacich príkazov, ktoré mu zasielajú tým istým spôsobom ako dáta určené k prenosu
-jazyk pomocou ktorého sa ovládajú – AT jazyk=pomocou tahto riadiaceho jazyka je možné bezprostredne riadiť činnosť modenu alebo nadstavovať rôzne parametre
e) modem má pamäť - vďaka tomu si môžu modemy pamätať svoje nadstavenie aj po vypnutí
Rozdelenie modemov
Modemy pre telefónne linky sa vyrábajú v niekoľkých prevedeniach:
1) Externé prevedenie - modem, fax-modem alebo voice-fax-modem, v rôznom prevedení sa pripája k PC sériovým káblom 9 alebo 25PIN k portu COM x s rozhraním RS-232C, (alebo paralelným káblom k portu LPT x = menej časté ), vyžaduje samostatný zdroj napájania.
Je vybavený Led diódami alebo aj displejom pre indikáciu stavu spojovania a činnosti. V tomto prevedení se vyrába väčšina vysoko kvalitných modemov.
2) Interní v provedení - karta do počítača, nevyžaduje samostatné napájanie, ale odborníka pre montáž a nastavenie. Nemá indikačné diódy a nie je teda dostatočne dobre možno sledovať priebeh spojovania a stav modemu.
3) PCMCIA - "vreckové" prevedenie modemu veľkosti kreditnej karty, používa sa najčastejšie v spojení s notebookom alebo laptopom, pre zasunutie takejto karty mávajú už pripravenýn konektor. Karta sa zasúva z vonku a je pripojená na napájanie PC.
4) Modemy pre ISDN siete, čo je vlastne sieťový terminál pre sieť ISDN obsahujúcí eště analogový modem. Umožňuje pripojenie pomocov 2 liniek ako na sieť ISDN tak k sieti analógovej. ( Zyxel 2864I, alebo Hayes ISDN System Adapter atď.).
Router
Router alebo smerovač je špeciálny počítač, ktorý spája lokálne siete aj rôznych topológii alebo pripája lokálnu sieť k rozľahlej sieti WAN. Pracuje na základe sieťových adries a smerovacích protokolov a do druhej siete prepúšťa len tie správy, ktoré sú tam určené (smerovane). Väčšinou sú to, ako po stránke technickej, tak aj programovej, špeciálne konštruované zariadenia, ktoré obsahujú aj niekoľko sieťových rozhraní, najmenej však dve. Router musí byt po štarte nakonfigurovaný, musia sa mu zadať adresy jeho sieťových rozhraní. Adresy ďalších sieti získava zo siete snímaním routovacích tabuliek.
Ak router spája siete rôznej topológie a teda aj technológie, musí okrem smerovania ešte vykonávať transformáciu sprav z jednej siete do druhej.
Gateway
alebo brána je špeciálne zariadenie, ktoré sa používa k spájaniu sieti používajúcich rôzne komunikačné protokoly. Gateway teda vykonáva transformáciu protokolov spájaných sieti ako po stranke programovej, tak aj technickej. Týmto sa najviac líši od routera, ktorý nedokáže transformovať protokoly. Router vyrovnáva len rôznu topológiu v spájaných sieťach a zabezpečuje smerovanie sprav.
Upozornenie: V sieťach TCP/IP je zavedený termín gateway, pod ktorým sa mysli router (smerovač). Je to terminologická nepresnosť, s ktorou sa musí každý správca siete vyrovnať. Je to lepšie, ako keby sa mala cela dokumentácia TCP/IP protokolov vo všetkých implementáciách prepracovávať.
Routovanie
Pri smerovaní paketu router určuje cestu pre každý paket. Tento proces je samozrejme zložitý, nakoľko každý router môže spájať viacero sietí a paket môže pri prechode z bodu A do bodu B prechádzať rôznymi trasami. Ak by sme paket nahradili autom s vodičom, rovnaká situácia vzniká pri ceste z Bratislavy do Popradu, vodič si môže na každej križovatke zvoliť inú cestu.
Inteligentný router volí cestu podľa aktuálneho stavu každej trasy, podľa jej stavu, prenosovej rýchlosti a prenosovej kapacity.
Pri smerovaní sú používané dve základné adresné schémy: jedna používa MAC adresy sieťových zariadení (úroveň 2 OSI modelu)a druhá ich IP adresy (3 úroveň OSI modelu). MAC adresa je hardware adresa zariadenia v hexa tvare, daná jeho výrobcom a zodpovedá napr. menu človeka - ktoré sa počas jeho života nemení. IP adresa zodpovedá logickej adrese zariadenia, napr. v reálnom živote poštovej adrese určitého človeka.
Router pracuje na 3 úrovni OSI modelu a umožnuje optimálny výber cesty pre každý paket podľa jej aktuálnych parametrov. Router, ktorý spája viacero sietí má pre každú sieť jedno rozhranie (interface) s vlastnou IP adresou, resp. portom. Každé rozhranie musí mať unikátnu sieťovú adresu.
Routovacie (smerovacie) protokoly obsahuju informacie o pristupe do inych sieti. Routovanie moze byt staticke a dynamicke.
Pri statickom routovani su smery a adresy sieti pevne definovane. Je to vhodne pre male a jednoduche siete, ktorych topologia sa nemeni.
Pri dynamickom routovani si jednotlive routre vymienaju svoje routovacie tabulky v pravidelnych intervaloch. Kazdemu routeru sa zada len jeho najblizsie okolie a informacie o dalsich sietach a ich vzdialenostiach ziska od susednych routrov. Sietovou vzdialenostou sa rozumie pocet sieti a podsieti, cez ktore musi paket prejst, aby dosiahol pozadovany ciel.
V routovani sa vzdy zadava jeden smer, ktory sa pouziva, ak cielova siet nie je v routovacej tabulke uvedena. Tento smer sa nazyva default smer.
V lokalnych sietach zalozenych na protokoloch TCP/IP sa najviac rozsiril protokol RIP (Routing Information Protocol), ktory pracuje na zaklade metrik-u, t.j. sietovej vzdialenosti. Ta sa udava v preskokoch (v originale hop). Cas prechodu zo siete do siete alebo rychlost sietoveho media sa nezohladnuje.
Druhy routovacích protokolov
IGP- IGP sú určené pre routing vo vnútri autonómneho systému. Tj. napr. vo vnútri podnikovej siete. (RIP,IGRP,OSPF)
EGP- EGP protokoly su určené pre výmenu routovacích informácii medzi autonomními systémami, tj. medzi providerami Internetu. Súčasťou konfigurácie týchto protokolov je aj routovacia politika. Routovacia politika obsahuje administratívne opatrenia. V routovacej politike sa konfiguruje napr., z ktorých autonómnych systémov bude provider prijímať pakety a akou cestou ich bude prijímať. Alebo ak prevádza provider tranzit cez svoju sieť z jedného autonomného systému do druhého.(BGP,...)
RIP a IGRP
Tento protokol typu IGP kalkuluje vzdialenosti medzi hostiteľmi podľa počtu hopov (medzireouterov), ktoré paket musí prekonať. RIP updatuje smerovacie tabuľky v presne danom intervale, obvykle každých 30s, čo vytvára zvytočnú jalovú premávku na médiu. Nakoľko počet hopov je jediná metrika, ktorú tento protokol vyhodnocuje, nemusí byť trasa paketu optimálna, napriek tomu je tento protokol často používaný. Maximálny počet hopov je 15, protokol vyvinula firma Xerox.
Vylepšený systém (RIP verzie 2) poskytla firma CISCO s IGRP, ktorý berie do úvahy viacero metrík, ako spoľahlivosť, prenosovú kapacitu a odozvu média, maximálny počet hopov je 255.
BGP
Border Gateway Protocol tvorí základ smerovania na Internete. Zabezpečuje smerovanie medzi autonómnymi systémami a vyvinul sa z protokolu EGP. Súčasná 4- tá verzia protokolu je definovaná v RFC 4271.
Používa sa Path Vector smerovanie, ktoré je podobné ako DV smerovanie, ale namiesto koncových uzlov sa posielajú celé cesty, čo zjednodušuje detekciu cyklov. BGP tiež umožňuje definovať pravidlá smerovania, takzvané politiky. (Napríklad, či sa daný autonómny systém dá použiť ako tranzitný a podobne.) Na rozosielanie informácií používa protokol TCP, konkrétne port 179 pre naviazanie spojenia.
Výhodou tiež je, že smerovacie informácie nie sú vymieňané periodicky, ale iba v prípade zmeny.
OSPF
Open Shortest Path First verzia 2 je definovaný v RFC 2328, verzia pre IPv6 v RFC 2740. OSPF nepoužíva TCP a ani UDP ale IP protokol 89.
Využíva hierarchické smerovanie, kedy môže byť sieť vrámci jedného autonómneho systému rozdelená to menších sietí, tzv. oblastí (area). Topológia danej oblasti ostáva skrytá ostatným oblastiam a tak umožňuje robiť zmeny topológie v každej oblasti nezávisle na ostatných. Práve jedna oblasť tvorí tzv. OSPF (backbone), ku ktorej musia byť pripojené všetky ostatné oblasti. Každá oblasť používa individuálnu kópiu algoritmu pre výpočet najkratších ciest, preto má svoju topologickú databázu, ktorá je vo všetkých smerovačoch oblasti totožná. Hraničné oblasti majú toľko databáz, koľko oblastí prepojujú. Vďaka tomu smerovanie OSPF prebieha v dvoch stupňoch: vnútri oblasti a medzi oblasťami.
Smerovanie pomocou OSPF je založené na jednej bezrozmerovej metrike, ktorá je obecne označovaná ako cena (najlepšia cesta s najnižšou súhrnnou cenou). Cena spojov v zloženej ceste zodpovedá priepustnosti spojov, nákladom na spoje a podobne. OSPF reaguje rýchlo na topologické zmeny siete.
Internet
V roku 1969 vytvorilo americké ministerstvo obrany počítačovú sieť menom ARPANET.Poskytovala určitým výskumným ústavom prístup k hardweru i softweru, ktorý by si samy nemohli dovoliť. Jej ďalšou funkciou bolo vytvoriť sieť, ktorá by mohla predávať (prijímať) data, i keby ich časť bola vyradená z chodu, čo bolo z vojenského hladiska samozrejme velmi dôležité. Behom sedemdesiatych rokov vznikli dalšie počítačové siete, ktoré nemali so sietou ARPANET nič spoločné - napr. BITNET, USENET, UUCP. Tieto velké siete boli čiastočne verejné (dotované americkou vládou), čiastočne súkromné. V osemdesiatych rokoch vznikla sieť NSFNET ( National Science Foundation Network ). Táto sieť prepojila svoje super počítače výskumních inštitúcií a univerzít do systému, ktorý umožnoval vzájomnú komunikáciu. V roku 1990 niektoré z pôvodných sieti zanikli a zostávajúce sa napojili na NSFNET. K nej sa pripojili postupne i ďalšie siete, ktoré chceli byť napojené na rýchlo rastúcu pavučinu, ktorá je teraz Internetom. Siet prv vyhradená štátnym inštitúciam, armáde, vybraným vedeckým ústavom a univerzitám je teraz prístupná každému, kto ju chce používať.
Internet je prepojením medzi tisíckami sietí rôznych tipov a velikostí po celom svete. I keď slovo INTERNET budí pocit jednotného čísla, znamená číslo množné - nieje to jedna sieť, je to prepojenie noebmedzeného množstva sietí. Internet je paketová sieť. Znamená to, že data, ktoré majú byť prenášané, sa rozdelia do paketov ( malých "balíkov" informácií - dát ), ktoré sa prenášajú nezávislo a na konci sa zase zložia dokopy. Software potrebný k správnemu fungovaniu siete je preto zložený z dvoch komponentov - TCP,Transmission Control Protocol, a IP ,Internet Protocol. TCP rozdeluje data do paketov a IP je zodpovedný za ich prenos.
Data v Internete prenášajú po linkách s veľkou rýchlosťou nazývaných backbone lines (chrbtové linky), alebo tiež T3. Prenášajú velké objemy dát rýchlosťou 45 MB/s i väčšou. Ak sa data "priblížia" k vášmu počítaču, spomalí sa ích prenos na 56kB/s. Pokial ste pripojený prostredníctvom obyčajnej telefónnej linky, spomalí sa potom v závere prenos ešte na polovicu. Výsledkom je celkovo prekvapivo rýchly prenosový systém. Asi vás v určitý moment napadla otázka: kto Internet vlastní, kto stanovuje pravidlá a štandarty v ňom používané? Odpoveď je prekvapujúca - NIKTO. Internet je rozsiahla spolupráca sietí obopínajúce celú zemeguľu. Žiadny štát ani organizácia preto nemôže Internet vlastniť. Nie náhodou takéto usporiadanie pomáha minimalizovať akékoľvek pokusy o cenzúrovanie, ovládanie alebo riadenie. Nedá sa to samozrejme vysvetlovať tak, že Internet je miestom, kde si môže každý robiť čo chce - jednoducho to znamená, že žiadna jedna entita nemôže uplatniť svoju vôlu a vnútit ju miliónom ostatným užívatelom najrôznejších kultúr. Táto sloboda je podstatou a krásou Internetu.
Možnosti pripojenia k Internetu
xDSL - Digital Subscriber Line (digit. účastnícka prípojka) cez bežné telefónne vedenie ("posledná míľa") :
- ADSL - (Asymetric DSL) používa rôzne rýchlosti pre DOWNSTREAM=smer k užívateľovi (obvykle vyššia rýchlosť) a pre UPSTREAM - smer od užívateľa (obvykle nižš. rýchlosť). Využíva pôvodný analóg. telef. pár. Komutovaná i pevná linka.
- SDSL - ako ADSL ale rýchlosti sú rovnaké ako od úžívateľa tak aj k nemu (symetrické=Symetric DSL).
ISDN - Integrated System Digital Network (po bežnej telef. linkách (pár). Komut. i pevná linka.
HSD - High Speed Data - prenos (internetu napr.) cez siete mobilné - GSM. Poplatky účtované za čas pripojenia. Rýchlosť 9.6kb/s v 1 čas. slote alebo 14.4kb/s v 2 čas. slote. Využíva sa niekoľko slotov, môžu byť rôzne rýchlosti pre UP a DOWN (napr. 1+3).
Internet po kábl. TV - pomocou tzv."káblového modemu",platí sa väčšinou paušál + za prenesený objem informácií (10MB/s)
Internet cez družice - buď kombinované využitie:
- - DOWN - družice + UP - telef (...)
- - družica obojsmerne
Bezdrôtové pripojenie - pre Internet bod - multibod
ATM (asynchronous transfer mode)- iný spôsob smerovania a adresovania ako v TCP/IP. zaruč. kvalita služ. pre multimed. (zvuk, obraz). LAN, WAN.
Frame Relay - vlastne vytvorené virtuál. okruhy (virtuál. privát. siete) - urč. pre segment podnikov na báze TCP/IP. Digitálna - lepšie spoplatňovanie.
GPRS - General Packet radio Service. Cez GSM, účtuje sa za objem prenesených dát. Max. rýchlosť 115.2 kb/s. Využíva smerovanie paketov (vhodné pre "pevné linky").
Bluetooth - bezdrôtové LAN (WPAN-wireless personal area networks.). IEEE 802.15, 802.11b. Komunikácia pre PDA, mobily, modemy, ... . 2.54 GHz 1MB/s 10metrov.
* GPS - Global positioning system - určenie polohy (a výšky).
UMTS - Universal Mobile Telecomuniacations system (komunik. technológie mobilných sietí 3.generácie (3G). Využíva technológiu CDMA (Code Division Multiple Access). Prenos. rýchlosť do 2MB/s. Výkladové využitie IPV6 pre dyn. prideľ. IP adries mobilným užívateľom, prideľovanie priorít. rýchlostí, účtovanie za využív. služieb, atď.
Wi-Fi - (Wireless Fidelity)na protokole 802.11b. V pásme 2.4 GHz. Max. prenos. rýchl. = 11 Mb/s (1 užív. pri dobrom signále). Bunkový = celulárny systém (ako pro GSM). Dosah od centrálneho uzlu asi 100 m
Niektoré služby Internetu
FTP
Príbuznou telnetu je služba ( funkcia TCP/IP ) nazývaná file transfer protocol, ftp (port 21). Zatial čo telnet umožnuje prihlásiť sa do vzdialených sietí a používať ich prostriedky, ftp umožnuje prihlásiť sa do týchto sietí a nahrávať ( kopírovať ) z nich súbory do svojho počítača ( alebo naopak kopírovať súbory zo svojho počítača do vzdialených sietí ).
Tisícky miest vám umožnia prostredníctvom ftp volný prístup do svojich sietí alebo adresárov. Váš prístup je v takomto prípade tzv. anonymný. Nieje nutná žiadna identifikácia, užívatelské číslo ani heslo, nemáte ani žiadny "účet". Pokial sa do takého miasta chcete prihlásiť, prevažne uvidíte text default: anonymous. Niekedy tieto počítače sledujú aktivitu užívatelov a budú chciet od vás heslo, heslom je v takom prípade vaša adresa elektronickej pošty na Internete umiestnená v zátvorkach.
ELEKTRONICKÁ POŠTA - EMAIL
Elektronická pošta je asi najpoužívanejšou službou INTERNETU. Možno ňou posielať správy komunikačným partnerom registrovaným na niektorom sieťovom počítači kdekoľvek na svete. E-MAIL vyzerá ako normálny list. Má hlavičku listu, ktorá obsahuje adresu (elektronickú) príjemcu a odosielateľa, tzv. subject (stručný popis listu) a samozrejme vlastný obsah listu. K dopisu možno pridať prílohy (tzv. Attachment - ľubovolný súbor). Príloha ale nesmie presiahnúť dovolenú veľkosť užívateľovej schránky. Dopis možno poslať súčasne na viac adries, ktoré sa väčšinou oddeľujú čiarkou, (aby ostatní nevideli, komu sme písali, možno písať adresy namiesto do Komu: (To:) do políčka Slepá kópia: (Blind CC:).
Adresát môže na dopis priamo odpovedať, alebo ho poslať iným. Údaje posielané poštou možno tiež zakódovať. Pred komunikáciou treba nakonfigurovať spojenie so serverom (ad- resu, meno, heslo, alias meno) napr. pre odosielanie pošty SMTP - Simple Mail Transfer Protocol (port 25), príjem pošty POP3 - Post Office Protocol (port 110).
WORLD WIDE WEB - WWW
V súčasnosti najdynamickejšie sa vyvíjajúca a najpružnejšia služ- ba. Služba je založená na tzv. hypertextových spojeniach (odkazoch na iné texty - stránky WWW) kdekoľvek na svete. Na moderných prehliadačoch WWW (Browseroch) napr pod Windows-95 je možné okrem textov prezerať aj statické a dynamické obrázky, zvuk, programy - tzv. applety. Pod službou WWW nájdeme reklamy, časopisy a knihy, ponuky firiem, filmy a mnoho ďaľších.
Ďaľšie služby
IRC - Interner Relay Chat - "on line rozhovor" - textová komu- nikácia v reálnom čase po Internete prostredníctvom IRC serverov (port 194)
ICQ - I Seek You - program umožňujúci komunikáciu v reálnom čase s určitou osobou, zasielanie e-mailov, súborov, chatovanie (ako IRC) (port 4000)
NEWS - stašie nástroje pre diskusné skupiny telefonovanie - možnosť využiť modem a zvukovú kartu na bežné telefonovanie (podstatne lacnejšie, ako cez skutočný telefón) (VOIP)
vyhľadácie služby - (www.altavista.com, www.zoznam.sk, www.superzoznam.sk, www.atlas.cz, www.seznam.cz, www.yahoo.com, www.google.sk,...)
- servery ponúkajúce verejný priestor pre www stránky zákazníkov, poštové schránky, poštu cez www, atď.
Elektronický obchod (E-commerce, E-bussines,...)= Priame obchodovanie - objednanie tovaru alebo služieb a zaplatenie (z účtu) pomocou Internetu.
Elektronické bankovníctvo (E-banking)= Využívanie bankových služieb pomocou Internetu alebo telefónu,mobilu.
Správne a normotvorné organizácie Internetu
1.Internet
ISOC - Internet society - najvyššie správne grémium pre Internetové štandardy.
ICANN - Internet Corporation for Assigned Names and Numbers (ICANN) - je medzinárodná nezisková organizácia, ktorá zodpovedá za Internet Protocol (IP), rozvrhnutie adresného priestoru, všeobecné (generic - gTLD) a štátne (country code - ccTLD) Top-Level domény. Od počiatku sú tieto slúžby vykonávané pod záštitom USA.
IANA - skratka pre Internet Assigned Numbers Authority - organizácia pracujúca pod ochranou IAB (Internet Architecture Board). Zodpovedá za prideľovanie nových Internet-wide IP adries.
IAB - Internet Architecture Board - je technicko-pomocná skupina ISOC, ktorej práca zahŕňa najmä vybavovanie verejných žiadostí (Publish and manage Request for Comments (RFCs) napr. RFC 791, ...)
W3C - skratka pre World Wide Web - medzinárodné konzorcium spoločostí zaoberajúcich sa Internetom a Webom. Založil ho Tim Berners-Lee v roku 1994, pôvodný projektant WWW. Účelom organizácie je vyvíjať otvorené štandardy, tak aby sa Web premenil na jednosmerný skôr ako by sa rozdelil na konkurenčné časti.
SK-NIC - Network information center - Prideľovanie domén na Slovensku (dnes firma Euroweb).
2. Informačné a komunikačné technológie
ITU - skratka pre International Telecommunication Union - vnútrovládna organizácia, cez ktorú verejné a súkromné organizácie vyvýjajú telekomunikačné spojenia. Bola založená v roku 1865. Štandardizácia funkcií bola spočiatku vykonávaná skupinou CCITT (francúzska) vo vnútri ITU, ale po reorganizácií v roku 1992 CCITT prestala existovať. Majú "na svedomí" štandardy ako: (V.21, V.22, V.29, V.32, V.34, V.90, X.400, X.500, ...),(V.24 / V28).
EIA - Electronic Industries Alliance - obchodná asociácia reprezentujúca najvyššiu Americkú technologickú komunitu. Založená v 1924 ako Radio Manufacturers Association. Je zodpovedná za vývoj niektorých dôležitých štandardov ako sú the RS-232, RS-422 a RS-423 (štandardy pre pripojenie sériových zariadení). napr. RS-232C = (V.24 / V28) podľa ITU-T
TIA - Telecommunications Industry Association (napr. EIA/TIA 568B).
Wi-Fi Alliance - organizácia založená pre potreby bezdrôtových zariadení a software-ov poskytovaných so všetkými produktami založenými na štandarde 802.11. Zatiaľ čo všetky produkty 802.11a/b/g sú nazývané Wi-Fi, le produkty testované Wi-Fi Alianciou môžu byť označené registrovanou ochrannou známkou "Wi-Fi Certified". Wi-Fi produkty operujú na rádiových frekvenciách s dĺžkami 2.4 GHz pre 802.11b alebo 11g, alebo 5 GHz pre 802.11a. Aliancia bola premenovaná na súčasný názov v roku 2002.
3. Elektro-technické normy
IEEE - Institute of Electrical and Electronics Engineers - (vyslovované "I-triple-E") Tento inštitút bol založený v roku 1884 a zlúčením IRE v roku 1963 sa premenovala na IEEE. Je to organizácia zložená z inžinierov, vedcov a študentov. Je najznámejšou organizáciou zaoberajúcou sa počítačovým a elektronickým priemyslom. Obzvlášť IEEE standardy 802 pre LAN. (Napríklad IEEE 802.3 - Ethernet.)
SÚTN - Slovenský ústav technickej normalizácie (normy STN....)
