I. DELENIE PROGRAMOVACÍCH JAZYKOV

I.I Nižšie a vyššie jazyky

Nižšie programovacie jazyky sú jazyky primitívne, ktorých inštrukcie (viacmenej presne) odpovedajú príkazom procesora. To znamená, že procesor bude vykonávať tie inštrukcie, ktoré programátor napíše. Sú závislé na svojom procesore a neprenositeľné na iný (nepríbuzný) procesor.

V praxi to vyzerá tak, že programátor musí vypisovať "každú hlúposť" a i jednoduchý program má neúmerne zložitý zdrojový kód. Výhodou je, že programátor má takto prístup i k funkciám počítača, ktoré by mal vo vyššom programovacom jazyku nedosiahnuteľné.

Patrí sem jazyk symbolických adries (Assembler) a strojový kód (to, čo uvidíte, keď sa vám podarí natiahnuť obsah exe súboru do textového editora). Zvláštnym typom nižšieho jazyka je tzv. autokód, ktorý spojuje prvky nižších a vyšších jazykov. Vznikol rozšírením Assemblera o jednoduché príkazy pre často používané skupiny inštrukcií.

Vyššie (problémovo orientované) programovacie jazyky sú podstatne zrozumiteľnejšie, štruktúra ich zdrojových kódov je logická, nie sú závislé na strojových princípoch počítača. Do strojového kódu sa prevádzajú kompilátorom. V praxi je vyšší programovací jazyk všetko, čo nie je Assembler, to znamená: Pascal, Basic, Prolog, Lisp, Algol, Fortran, ...

Často sa uvádza, že jazyk C je akýmsi prechodom medzi vyššími a nižšími jazykmi, má však bližšie k vyšším jazykom.

I.II Imperatívne, logické a funkcionálne jazyky

Imperatívne (tiež procedurálne) jazyky sú takmer všetky jazyky, ktoré sa bežne používajú. K riešeniu úlohy sa používa algoritmus (postup, ako sa má daná úloha vyriešiť). Napr. Pascal, C, Basic, PHP, Perl, ...

Pri logických jazykoch programátor len popíše daný problém pomocou logických výrokov a program z nich potom vyvodzuje požadované informácie. Niekedy sa používajú k tvorbe umelej inteligencie, k praktickému programovaniu sú nevyužiteľné. Napr. Prolog.

Vo funkcionálnych jazykoch sa všetko popisuje pomocou funkcií, často neexistujú premenné, program je vlastne len zložitou sústavou funkcií. Často sa pracuje so zoznamami. Tento spôsob programovania je bližší klasickej matematike, všeobecne je však veľmi neprehľadný. Avšak pre niektoré problémy sú tieto jazyky vhodnejšie než imperatívne. Napr. Lisp, Haskell, Miranda, ...

Logickým a funkcionálnym jazykom se niekedy spoločne hovorí deklaratívne jazyky (tiež neprocedurálne). Niektoré jazyky majú prvky funkcionálne i imperatívne. Napríklad viacmenej funkcionálny Scheme dovoľuje programovať i imperatívne, naopak imperatívny Python umožňuje i funkcionálny štýl programovania.

I.III Interpretované a kompilované jazyky

Interpretované jazyky sú prekladané až počas behu programu. Sú pomalšie, ale nemajú tak veľké formálne požiadavky (nie je potreba inicializovať premennú, jej dátový typ sa môže počas behu meniť, ukazovatele sú zbytočné). Prekladajú sa interpreterom, ten inštrukcie zároveň pri preklade vykonáva. Hlavnou nevýhodou týchto jazykov je, že sa musia vždy spúšťať v interpreteri. Do tejto skupiny patrí väčšina verzií Basicu a všetky skriptovacie jazyky (PHP, Python, ...).

Kompilované jazyky sú celé preložené a až potom môžu byť spustené. Sú rýchlejšie, majú vyššie nároky na formálnu správnosť kódu. Prekladajú sa kompilátorom, výsledkom prekladu je (väčšinou) .exe súbor. Patrí sem väčšina klasických programovacích jazykov.

Teoreticky môže mať jeden programovací jazyk verziu interpretovanú i kompilovanú.