I.IV Ďalšie spôsoby delenia

Existuje ešte veľa spôsobov ako deliť programovacie jazyky. Napr. u imperatívnych jazykov sa veľakrát rozlišujú tie, ktoré podporujú objektovo orientované programovanie (OOP) alebo programovanie štruktúrované.

Ďalším delením je delenie podľa účelu. Tu je veľmi obtiažne presne vymedziť jednotlivé skupiny. Veľa jazykov má veľmi široké použitie, veľakrát sú rozšírené v miernych úpravách na väčšine operačných systémov. Avšak doposiaľ nebol vynájdený jazyk, ktorý by bol vhodný úplne na všetko a asi ani nikdy vynájdený nebude. Napríklad veľmi rozšírený jazyk C je vhodný hlavne na programovanie operačných systémov a ďalších "nízkych" aplikácií; Assembler sa používa k prístupu k hardwaru; PHP sa dá použiť len pri internetových stránkach atď.

I.V Moderné a zastarané jazyky

Toto delenie je subjektívne. Medzi moderné jazyky však určite patrí PHP, Python, Delphi a Java. Zastarané sú zasa napr. Algol, Fortran a QBasic. Určitým evrgrínom je jazyk C, ktorý síce vznikol na začiatku 70. rokov, avšak používa sa (väčšinou v modernizovanej podobe – C++) dodnes. Podobne je na tom i najstarší programovací jazyk (ak nepočítame strojový kód) – Assembler. Ten je totiž v niektorých prípadoch nenahraditeľný.

II. SKRIPTOVACIE JAZYKY

II.I Čo sú skriptovacie jazyky?

Skriptovacie jazyky nie sú len na písanie skriptov, ako by mohol napovedať ich názov. Patrí sem hlavne Tcl, Perl, Python, PHP alebo JavaScript. Dá sa povedať, že ak je jazyk skriptovací, je tiež interpretovaný a ak je jazyk interpretovaný, je skoro vždy, až na výnimky, jazykom skriptovacím. Touto výnimkou je napríklad Java.
Skriptovací jazyk je počítačový programovací jazyk, ktorý je interpretovaný. Skripty sú väčšinou odlišované od bežných programov, protože tie je potrebné po ich naprogramovaní skompilovať do podoby binárnej spustiteľnej aplikácie. Až tieto binárne súbory je možné spustiť. Oproti tomu skripty spúšťa interpreter, teda aplikácia, ktorá tento skript vykonáva priamo v jeho pôvodnej podobe - podobe zdrojového kódu. Interpreter prechádza zdrojový kód a vykonáva postupne príkaz za príkazom bez potreby kompilácie.

II.II Výhody skriptovacích jazykov

Vyhodou skriptov je ľahšia údržba a vývoj. Skript je možné kedykoľvek spustiť bez nutnosti ho vždy znovu skompilovať. Programátorovi v tomto prípade stačí obyčajný textový editor, nepotrebuje teda žiadny špeciálny kompilátor alebo vývojový nástroj.

Skriptovacie jazyky sa dnes najčastejšie využívajú v prostredí webových aplikácií.

Skriptovacie jazyky neprodukujú superrýchle programy, ale tu nejde o efektivitu kódu, ako skôr o efektivitu programovania.

Programovanie v skriptovacích jazykoch je naozaj veľmi ľahké, programátor sa nemusí starať o deklaráciu premenných. Väčšinou tu totiž neexistuje typová kontrola a tak premennej, ktorá obsahuje reťazec, môže bez problémov priradiť číselnú hodnotu. Programátor môže veľmi ľahko prevádzať reťazce na čísla a naopak, môže bez obáv použiť neinicializovanú premennú a spoľahnúť sa na to, že bude mať prednastavenú nulovú hodnotu. Všetky tieto veci síce nemajú nič spoločné s dobrými programátorskými zvykmi, ale neuveriteľným spôsobom uľahčujú písanie programov.