Aplikačný software

-zahrňuje programy na písanie textu, spracovanie tabuliek, tvorbu obrázkov, ale i tvorbu filmových trikov

1.kancelárske balíky

-textové editory (Word) –doc.
-grafické (maľovanie)
-tabuľkové(Excel) -xls
-databázové(Axes?)
-prezentačné(Powerpoint) –ppt,pps

2. desktop publishing –práca s multimédiami (grafika, hudba, zvuk-grab, ripp)
3.vývojárske nástroje- Delphi, Borland, Pascal
4. utility – scan disk, antivírus, defragmentácia-doplnkové, uľahčujú prácu

- databázové systémy (efektívne spracovanie veľkých súborov dát)
- tabuľkové procesory (štatistické alebo iné spracovanie dát)
- textové editory (nahradia písací stroj)
- grafické programy (umožní konštrukčné, modelárske a iné práce)
- prezentačné programy (slúži na tvorbu prezentácií)
- obslužné programy (nadstavby operačného systému)
- antivírové programy (prevencia a boj proti napadnutiu počítača)
- užívateľský (aplikačný) software (presne podľa potrieb užívateľa, rôzne druhy)

Rastrová grafika je definovaná pomocou jednotlivých bodov a v pamäti počítača je zaznamenaný údaj o každom bode obrázka.

Vektorová grafika je zasa definovaná pomocou rôznych geometrických obrazcov a kriviek a operácií s nimi, jednou z výhod jej použitia je ľubovoľné zväčšovanie obrázkov bez straty kvality. Základom je objekt (skupina bodov so spoločnou vlastnosťou)

-tvar, obrys, výplň, veľkosť
-Zoner calisto, Corel
-flashe

Nástroje: modul PowerTrace, ktorý slúži na konverziu rastrovej grafiky na vektorovú
Nástroj Crop (orezanie) zmaže presahujúce časti aktuálne zvoleného objektuKódovanie obrazu

-rastrová grafika (bitmap)
-je z bodov –pixelov, (DPI-počet bodov na palec)
-farebné rozlíšenie (počet možných farieb jedného bodu (pixelu))
Čierna=0, biela=1
-2 farby ......treba 1 bit
-16 farieb....treba 4 bity (24=16)
-256 farieb..treba 8 bitov(28=256)
-highcolor...treba 16 bitov(216=65536)
-truecolor....treba 24 bitov(224=16,7 milióna)
-formáty obrázkov: jpeg – stratová komprimácia, menšia veľkosť a kvalita
gif – len 256 farieb
bmp- nekomprimovaný
tif, exif, png
-transparentné farby (priesvitné)-nálepka na pozadie (text)
-skicár, photoshop

Zariadenie na snímanie obrazov nazývame skener. Dnes si snáď už málokdo spomenie na ručné skenery s krátkym a málo ohybným kablíkom, ktorý bol svojho času jediný cenovo dostupný možnosťou prevodu obrázka do súboru na počítači.

Šírka snímaných plôch sa blížila skôr k šírke kreditnej karty a o farbe nemohlo byť u prvých modeloch ani reči - tá prišla až omnoho neskôr. Postupom času sa ustálila stolná rada skenerov (formátu A4), samozrejme s možnosťou farebného snímania v hĺbke až 24-bitov a rozlišením 300 dpi. Tie boli nahradené "lepšími" modelmi s väčšou hĺbkou farieb a s vyšším rozlišením (600-1200 dpi a 32 až 36 bitovou hĺbkou).

Firma Hewlett Packard teraz ponúka nový model skenerov s označením ScanJet 5300C. Ide o farebný stolný model s rozlišením 1200 dpi a farebnou hĺbkou 36 bitov (ako je vidieť obidva parametre sú - "na úrovni"). Pripojenie k počítaču je tzv. duálne, čo značí pripojenie cez USB port a pokiaľ ním ešte nie je počítač vybavený, tak na paralelný port. Maximálna veľkost snímanej plochy je 216 x 297 mm.

Digitalizácia obrázkov

-najmenšia jednotka je bod (pixel)
-základný súbor je bmp
-komprimácia do gif/jpg je stratová (skráti úseky s rovnakou farbou – len 256 farieb)
-v PC môžeme tvoriť obrázky rastrové a vektorové (do súboru sa ukladá návod, ako sa daný obrázok má vytvoriť)Rozpoznávanie textu

-textový dokument po scanovaní je v počítači ak bmp. Prípadné zmeny môžeme robiť len grafickým editorom. Ak chceme mať textový súbor (postupnosť ASCII –znakov), musíme použiť niektorý z programov pre rozpoznávanie textu OCR (ABB fain reader)
-označíme časť textu do bloku, ktorú počítač načíta. Ak nevie niečo prečítať, ukáže, kde to nevie prečítať a ukáže nám písmená/slová podobné slovu, ktoré nevie prečítať. Týmito slovami môžeme chybné slovo nahradiť, alebo ho môžeme prepísať.

Pre písaný text sa postupom času vyvinulo veľké množstvo pravidiel, ktoré podporujú jeho zrozumiteľnosť a čitateľnosť. Týmito pravidlami sa zaoberá typografia.

Interpunkcia

Interpunkčné znamienka ako bodka, čiarka, bodkočiarka, otáznik, výkričník atď. sú písané bezprostredne (bez medzery) za predchádzajúcim slovom a za sebou majú medzeru.

Správne: Každý, kto / Pozor!

U zátvoriek sa medzera vkladá pred otváraciu a za zatváraciu zátvorku. Bush (USA) povedal

Vypustenie časti textu sa označuje troma bodkami tzv. elipsou. Bodky musia byť tri, iný počet nie je povolený. Pokiaľ sa elipsou končí veta, ďalšia bodka sa už nepíše. Pre tri bodky existuje aj špeciálny znak … (dá sa vytvoriť aj pomocou …), ale použitie troch obyčajných bodiek sa nepovažuje za chybu. Medzi bodkami sa ale zásadne nerobia žiadne medzery. Správne: Čo dodať… / Čo dodať...

Pokiaľ sa na konci vety objaví bodka z predchádzajúcej skratky, ďalšia bodka pre ukončenie vety sa už nepíše Založil firmu Acme, s. r. o.

Medzery

V typografii sa používa mnoho druhov medzier. Na Wikipédii sa obvykle používajú iba dva druhy – bežná a nedeliteľná. Nedeliteľná medzera zaručuje, že v danom mieste nenastane riadkový zlom, tzn. že znak pred a znak za medzerou nebudú na oddelených riadkoch. Táto medzera sa zapisuje pomocou HTML entity:   (z anglického non-breaking space), napr. 1 meter.

Nedeliteľná medzera sa používa okrem iného:

•medzi číslom a značkou jednotky (123 m),
•v číslach pre oddelenie skupín číslic
•v skratkách a ustálených spojeniach (s. r. o.),
•pred pomlčkou oddelenou medzerami tak, aby pri prípadnom rozdelení zostala na prvom riadku (lorem – ipsum),
•v dátumoch medzi dňom a mesiacom (5. augusta) – toto pravidlo sa na Wikipédii príliš nepoužíva, lebo dátumy sú zapisované pomocou odkazov,
•medzi jednopísmenovou spojkou a nasledujúcim slovom (v Košiciach), povolenou výnimkou sú spojky „a“, „i“. Toto pravidlo sa na Wikipédii často nedodržuje, lebo jeho dodržovanie je pri ručnej editácii textu náročné.Jednotky

Jednotky u čísiel sa píšu s medzerou medzi číslom a jednotkou. Vynechaním medzery sa vytvorí adjektívum:

1 m = jeden meter; 1m = jednometrový
100 % = sto percent; 100% = stopercentný

Pri veličinách určujúcich stupne (napr. stupne Celzia) tvorí jednotku znak stupeň (°) spoločne s určením jeho typu:
22,5 °C; 22,5 °Celzia, 12 °F; 12 °Fahrenheita

Uhlové stupne, minúty a sekundy sa však píšu bez medzery, priamo za číslom:
18°15′30″ možné je aj 18° 15' 30" alebo 18°15'30"

Pomlčka, spojovník, mínus

Klávesou „-“ sa píše spojovník, ktorý (ako napovedá názov) slúži k spájaniu slov, napr. Česko-Slovensko, spoločensko-politický, Jean-Jacques.

Pre oddeľovanie častí viet slúži pomlčka. Pomlčka existuje v niekoľko variantoch, dnes sa najčastejšie používa pomlčka v šírke písmena n. Takáto pomlčka sa dá zapísať pomocou –. Pomlčka sa používa takisto aj pre zápis číselných rozsahov, pričom sa pripája k obom číslam bez medzery (napr. 100–200). Pomlčka stojaca vo vete (naznačujúca členenie jazykového prejavu a jeho intonačný priebeh) sa z oboch strán oddeľuje medzerou (napr. úspech – ten vždy poteší).

Matematické znamienko mínus sa zapisuje pomocou −. Znamienko mínus je oproti pomlčke posunuté o trochu nahor, aby bolo v rovnakej výške ako vodorovná čiarka v znamienku plus: + − = oproti pomlčke + – = a spojovníku + - =. Ak mínus indikuje záporné číslo, stojí pred ním bez medzery (−10), znamienka matematických operácií sa oddeľujú z obidvoch strán medzerami (10 − 5), a prinajmenšom ľavá medzera by mala byť nedeliteľná (pozri vyššie).

Desatinná čiarka

V slovenčine sa desatinná časť čísla oddeľuje od celej časti desatinnou čiarkou. Okolo desatinnej čiarky sa nepíšu medzery.

Zoskupovanie číslic

U dlhších čísel sa číslo rozdeľuje na skupiny po troch čísliciach, medzi ktorými sa píše nedeliteľná medzera 123,5 / 1 000 000 / 30 000 000. Výnimkou sú roky, ktoré sa píšu bez medzery medzi tisíckam a stovkami:
•Správne: 2005Matematické výrazy

Vo Wikipédii existuje špecializovaná syntax pre písanie zložitejších matematických vzorcov, založená na programe TeX. Pomoc:Matematické vzorce.

U jednoduchších vzorcov v texte je však vhodné použitie normálneho textu. V takomto prípade nezabúdajte na to, že:

•premenné sa píšu kurzívou, ale čísla a názvy funkcií nie (sin 5a),
•pre odčítanie sa používa mínus, nie spojovník či pomlčka
•znamienka operácii sa oddeľujú z oboch strán medzerami (3 + 5), najmenej ľavá medzera by mala byť nedeliteľná, aby znamienko v prípade riadkového zlomu zostalo na konci prvého riadku (správne by sa malo objaviť aj na druhom riadku, to však dnešné HTML prehliadače neumožňujú).

Úvodzovky

V slovenčine sa úvodzovky píšu pomocou znakov „a“, pre druhú úroveň (vo vnútri úvodzoviek) sa používajú jednoduché úvodzovky ‚a‘ alebo obrátené francúzske úvodzovky »a« (tie sa na Wikipédii používajú iba zriedka). Úvodzovky je možné písať pomocou „a“, resp. ‚a‘ (uhlové úvodzovky »a«).

Znak " umiestený na klávesnici je značkou pre jednotku palec. Jeho používanie namiesto úvodzoviek je však tolerované, pokiaľ je to ale možné, je lepšie používať typograficky správne úvodzovky. Poznámka: v iných jazykoch sa pre úvodzovky často používajú iné znaky, napr. v angličtine “a”.

Zvýrazňovanie

Hlavným spôsobom pre zvýraznenie textu v článku je kurzíva a tučné písmo. Tučné písmo by sa malo používať s mierou, pretože je veľmi výrazné a vo väčšom množstve textu pôsobí rušivo. Vo Wikipédii sa tučne označuje prvý výskyt názvu článku v úvodnej vete. Kurzívou sa na Wikipédii takisto názvy filmov, kníh apod. Ďalšie podrobnosti ohľadne štýlu používaného na Wikipédii sú uvedené v štylistickej príručke.

Iné spôsoby zvýrazňovania (iné farby, typ písma alebo podčiarknutie) by sa malo využívať iba veľmi zriedka, v skutočne zvláštnych prípadoch. Zvlášť podčiarkovanie nie je na internete vhodné, lebo je možná jeho zámena s hypertextovým odkazom.Zvláštne znaky

Pre písanie niektorých zvláštnych znakov (úvodzovky, pomlčka apod.) môžete okrem uvedených HTML tagov využiť takisto ponuku znakov, ktorá sa zobrazuje pod editačným oknom. Pokiaľ váš prehliadač podporuje JavaScript, znak sa vloží kliknutím.

voľba písma (font, rez, veľkosť, farba, ...)
nástroje pre formátovanie textu (zarovnávanie, odsadzovanie, odrážky, stĺpce)
vloženie obrázku do dokumentu (umiestnenie, veľkosť, obtekanie, ...)
vytvorenie a úprava tabuľky
kontrola pravopisu
náhľad pred tlačou a tlač dokumentu

Hromadná korešpondencia je veľmi dobrou pomôckou v prípade, že potrebujeme poslať jeden dokument na viac adries. Tak poštových ako aj e-mailových. Každý takýto dokument môže byť perzonifikovaný; tj. môže mať vlastné oslovenie a adresu na danú osobu. Možno tak poslať napríklad ponukové listy alebo hromadne posielané faktúry. Hromadná korešpodencia je tak vlastne kombináciou dvoch dokumentov, z ktorých jeden vytváraný je cieľový. Ten, ktorý je nakoniec rozposlaný. Najpoužívanejším programom, ktorý obsahuje možnosť tvorby hromadnej korešpodencie je Microsoft Word, na ktorom bude ďalej celý tento proces názorne zobrazený.

Samotná tvorba takýchto dokumentov sa skladá z nasledujúcich krokov:

1.) vytvorenie hlavného dokumentu
2.) sprístupnenie zdroja dát
3.) vloženie zlučovacích polí
4.) zlúčenie zdroja dát s hlavným dokumentom1.) Hlavný dokument

Tento dokument bude spoločný pre všetky kópie, obsahuje aj časti, ktoré sú prepojené so zdrojom dát. Takýmto dokumentom môže byť napríklad obálka, formulár, štítok, … V programe MS Word sa k tejto funkcii dostaneme takto: v hlavnom paneli vyberieme Nástroje / Hromadná korešpodencia / vytvoriť

Následne sa nám zobrazia štyri možnosti:

Formulárové dopisy – na tvorbu dopisov, pozvánok, …
Adresné štítky - na tvorbu adresných štítkov
Obálky - na vypísanie adries na obálky
Katalóg - na tvorbu zoznamov

Po zvolení jednej z týchto skupín sa počítač spýta, či má vytvoriť nový hlavný dokument, alebo má použiť aktívny dokument.

2.) Zdroj dát

Teraz sa hlavný dokument prepojuje so zdrojom dát. Môže to buť tabuľka, databáza, …

Všetko potrebné si nastavíme v druhom odseku okna hromadnej korešpondencie. Možnosti sú prehľadne spracované a nie je problém zdroj dát vytvoriť, upraviť, alebo aj vytvoriť novú databázu, prípadne použiť už vytvorenú.

3.+4.) Vloženie zlučovacích polí a zlúčenie zdroja dát a hlavným dokumentom

Ako zlučovacie pole môžme použiť meno, priezvisko, … tj. veci, ktoré sme nastavili v zdroji dát. Zlučovacie polia sú miesta v dokumente, kam sa po zlúčení postupne vkladajú dáta zo zdroja dát. Tieto polia sa nedajú označiť z klávesnice, musia sa vložiť z nástrojového panelu Hromadná korešpondencia, ktorý sa aktivuje po vytvorení hlavného dokumentu. Pole sa vkladá na pozíciu kurzora. Keď už máme vložené všetky zlučovacie polia, v okne hromadnej korešpondencie klikneme na tlačítko Zlúčiť.
Zlúčiť dáta s hlavným dokumentom môžeme priamo do tlačiarne, do nového dokumentu alebo na e-mail.

Hypertext = odkazy na externé dokumenty

Hypertext je v podstate forma textu, v ktorom sa nachádza internetovský odkaz na nejakú inú internetovskú lokalitu.
Môže mať formu textu alebo obrázku
Využíva sa v jazyku html (hypertext Markup Language – jazyk použitý k popisu webových stránok, jeho podstatné 2 zložky – hypertext + markup –využívanie značiek pre formátovanie dokumentu)
Hypertexty sú väčšinou umiestnené na www stránkach internetu.
Na tvorbu hypertextov slúži množstvo rôznych programov, napríklad začiatočníkmi asi najpoužívanejší Front Page.
Hypertextové odkazy (linky) – časť textu alebo obrázky slúžiace na prechod na iné dokumentyKomprimačný software:

komprimácia – zmenšenie objemu (v bajtoch) súboru alebo adresára pomocou komprimačného programu (napr. zip, rar) aby bolo jednoduchšie ho prenášať (CD, diskety...) Aby sa súbor mohol znovu použiť, je treba ten istý program na jeho dekomprimáciu. Skomprimovaný súbor sa volá archív. Existuje aj možnosť, že na dekomprimáciu netreba špeciálny program, pretože je archív schopný po spustení sa sám dekomprimovať. V tomto prípade je ale veľkosť archívu väčšia.

Archív:

Archívom sa vo všeobecnosti označuje zbierka súborov, ktoré boli skombinované do jedného. Tieto súbory sú v archíve často skomprimované, čo poskytuje viacero výhod. Je veľa rôznych druhov kompresie, ale najpopulárnejší je ZIP. Komprimovanie súborov zvyšuje kapacitu pevného disku. Súbory, ktoré sú použivané menej často, môžu byť skomprimované do archívov, aby sa ušetrilo miesto na disku. Spolu s novými technológiami máme aj väčšie, a tým aj väčšie súbory. Predstavme si, že máme 100 súborov každý o veľkosti 10 kilobajtov. Ak si myslíte, že spolu zaberajú približne 1 megabajt, tak sa mýlite. Naopak, kvôli spôsobu, akým Windows ukladá súbory, môžu zaberať viac než 4.3 megabajtov. Vynásobte to všetkými súbormi na disku a už viete, kam ide to všetko voľé miesto. A tu prichádza na záchranu komprimačný software. Ak skomprimujete všetkých týchto 100 súborov do jedného archívu, budú zaberať asi 0.5 megabajtu. Komprimovanie súborov taktiež umožnuje rýchlejší prenos dokumentov po Internete. Často sa dá dosiahnuť až 50%-né zníženie objemu súborov. Väčšina programov na internete je skomprimovaná v archívoch. Okrem zip a rar existujú aj ďalšie menej používané formáty, ako napríklad: LHA, TAR, TAR.GZ, TAR.BZ2 a BH (BlakHole) ďalej ARJ,ARC, ACE (version 1 & 2), ZOO, GZ a BZIP2.

Ktorú kompresiu použiť?

Jednoznačne je odporúčaný zip vo väčšine prípadov. Je vcelku rýchly a existuje množstvo programov, ktoré ho vedia otvoriť. Ale ak potrebujete lepšiu kompresiu (menšie súbory), CAB je najlepšia voľba. CAB kompresia je o dosť pomalšia, ale poskytuje najlepšiu kompresiu a je veľmi blízko, ak nie lepšia ako ACE alebo RAR.