Infiltračné počítačové prostriedky

Infiltračné prostriedky sú napríklad: červík, trójsky kôň, trpaslík, bomba... Tieto je nutné odlišovať od softwérových chýb (bug) vzniknutých omylom, chybou alebo náhodou, pretože zhotovenie samotného vírusu je dosť náročnou programátorskou činnosťou. V porovnaní sa zhotovením originálneho vírusu je oveľa ľahšie zhotoviť odvodeninu či napodobeninu existujúceho vírusu, čím sa zaoberá veľa plagiátorov. Autor vírusu nemusí, ale môže byť aj jeho šíriteľom. Niektorí svoju tvorbu doslova propagujú (Mark Washburn, ktorý tvrdí, že pomáha protivírusovému výskumu), iní vystupujú pod pseudonymom (Dark Avenger).

Vírus je sotvérový modul, nie nevyhnutne samostatný program, ktorý sa dokáže rozmnožovať, a ktorý sa priživuje na programoch tým, že im kradne riadenie, okrem toho môže vykonávať aj ďaľšie činnosti, napríklad deštruktívne. Článok červíka je softvérový prostriedok, ktorý sa rozmnožuje špecifickým spôsobom - prostredníctvom počítačovej siete. Článok, ktorý získa riadenie, zistí, či sa v susedných počítačoch siete nachádzajú jeho kópie. Ak nie, postará sa, aby sa tam dostali. Články červíka tvoria dohromady vyšší celok - akýsi softvérový organizmus, ktorý sa drží pri živote obzvlášť silno.

Trójsky kôň, ako to vyplýva aj z jeho názvu, skrýva v sebe niečo nepríjemné. Prísľubom nejakej atraktívnej služby alebo efektu sa votrie používateľovi do pozornosti tak, že si ho sám zavedie do počítača. Po odštartovaní však vykoná aj niečo nečakané, obvykle nejakú škodu.

Trpaslík existuje preto, aby si urobil z používateľa vtip alebo ho trochu podpichol. Iba v krajnom prípade, ak s ním používateľ odmieta vychádzať po dobrom, môže mu vyviesť drobnú neplechu.

Bomby sú najstaršími prostriedkami počítačovej kriminality. Časovaná (alebo logická) bomba je kód, ktorý páchateľ vloží do programu alebo do operačného systému, ktorý si vybral ako cieľ útoku. Po uplynutí nejakého času, alebo splnení nejakej inej podmienky, kód bomby vykoná nejakú deštruktívnu akciu, napríklad vymazanie dát, znehodnotenie programu alebo odstavenie operačného systému.

História hackerstva

Praví programátori:

Na začiatku boli praví programátori. Oni si však tak nehovorili a nehovorili si ani hackeri. Tento termín „praví programátor“ sa objavil až po r. 1980. Od r. 1945 však výpočtová technika priťahovala veľa ľudí. Neskôr tí najmúdrejší začali tvoriť softvéry pre svoje potešenie a používali ich. Písali v assembleri, fortrane a v iných strojových jazykoch. Boli to predchodcovia hackerskej kultúry.

Niektorí ľudia, ktorí vyrástlli v kultúre pravých programátorov, zostali naďalej aktívni aj v deväťdesiatych rokoch. Napríklad o Seymourovi Crayovi, tvorcovi superpočítačov triedy Cray sa tvrdí, že sám vymyslel program a napísal ho do počítača vlastnej výroby bez jednej chyby.

Kultúru pravých programátorov vytvoril vzostup interaktívnej práce s počítačom, univerzity a siete. Toto umožnilo vznik kontinuálnej inžinierskej tradície, ktorá sa nskoniec vyvinula v dnešnú open source hackerskú kultúru.

Prví hackeri:

Počiatky hackerskej kultúry sa datujú do r. 1961, kedy MIT získal svoj prvý PDP – 1. Ľudia z Klubu železničných modelárov pre tento počítač vymysleli programátorské nástroje, slang a okolitú kultúru. Počítačová kultúra z MIT-u si pravdepodobne ako prvá osvojila termín hacker. Ich vplyv sa po r. 1969, prvom roku existencie ARPAnetu zvýšil. ARPAnet bola prvá transkontinentálna vysokorýchlostná digitálna sieť. Vyvinulo ju ministerstvo obrany Spojených štátov amerických ako experimentálnu digitálnu sieť, avšak stala sa z nej sieť spájajúca stovky univerzít. Okrem toho, že ARPAnet spojil vedcov z celého sveta, spojil aj hackerov do kritického množstva.

V týchto rokoch sa objavili prvé úmyselné artefakty hackerstva, prvý zoznam slangu, prvé satiry, prvé nesmelé diskusie o hackerskej etike. Hackerstvo vzniklo na univerzitách pripojených k ARPAnetu, prevažne na katedrách počítačovej vedy. Laboratórium umelej inteligencie v MITe bolo lídrom v tejto oblasti. Neskôr sa k nemu pripojilo Standforské laboratórium umelej inteligencie (SAIL) a univerzita Carnegie – Mellon (CMU).

Od čias PDP – 1 sa osud hackerstva spájal s minipočítačmi PDP firmy Digital Equipment Corporation (DEC). Pretože ich počítače boli výkonné a pomerne lacné, kúpilo si ich mnoho univerzít. ARPAnet používali prevažne počítače firmy DEC. Najdôležitejší z nich bol PDP – 10, vyrobený v r. 1967. MIT, aj keď používal ten istý PDP – 10 ako ostatní, vybral si inú cestu. Pre PDP – 10 vytvoril vlastný softvér, ktorý ľudia z MITu nazvali ITS. ITS znamenalo nekompatibilný systém zdielania času (Incompatible timesharing system). ITS aj keď bol niekedy chybný, bol však zvláštny, excentrický a mal v sebe množstvo brilantných myšlienok. Bol napísaný v assembleri, ale mnoho jeho projektov bolo napísaných v jazyku umelej inteligencie, v LISPe. LISP bol výkonejší a flexibilnejší ako mnoho vtedajších programov. Stal sa preto jedným z najobľúbenejších programov hackerov.

Ale SAIL a CMU tiež nespali. Mnoho hackerských kádrov, ktorí výrástli na PDP – 10, sa neskôr stali kľúčovými osobami vo vývoji osobných počítačov. Hackeri v CMU pracovali na niečom, čo viedlo k prvej veľkej aplikácii expertných systémov a priemyselnej robotiky v praxi. Ďaľším dôležitým miestom kultúry bol Xerox Palo Alto Research Center (PARC), kde napríklad vymysleli aj laserovú tlačiareň.