Kódovanie
Cieľom je vyjadriť informáciu tak, aby sa dala uchovať alebo šíriť.
S počítačom sa dohovárame pomocou klávesnice. Každý jednotlivý stisk klávesy na klávesnici znamená predanie určitého alfanumerického znaku (vrátane zátvoriek, úvodzoviek, hviezdičiek atď.), prípadne riadiaceho znaku v prípade funkčných kláves. Počítač musí byť schopný zobraziť tieto znaky na štandartnom výstupe, teda na monitore. Ako má tieto znaky počítač zobraziť, tzn. ako tieto znaky vyzerajú, má počítač uložené (zakódované) vo svojej pamäti vo forme tzv. kódovej stránky. V počítačoch sa využíva tzv. osembitová logika. Keďže jeden bajt sa skladá z ôsmich bitov, môže teda nadobudnúť 28 rôznych stavov (matematicky sa jedná o variáciu s opakovaním ôsmej triedy z dvoch prvkov).
Prvým stavom je osem núl (00000000), posledným stavom je osem jedničiek (11111111).
28 je práve 256. To znamená, že každý znak tabulky ASCII sa dá vyjadriť pomocou jemu prideleného kódu a tento kód je vyjadriteľný len jediným bajtom. Číslo 256 je teda pre počítač číslom okrúhlym, pretože jeho vyjadrenie v hexadecimálnej (šestnástkovej) podobe má tvar: 100 H.
Kódy 0 až 31
Kódy 0 až 31 majú svoje grafické znázornenie, ale v užívateľských aplikáciach i v programovaní majú väčšinou význam riadiacich znakov, tzn. takých znakov, ktoré udávajú, čo má program robiť, pokiaľ na daný znak narazí.
Kódy 32 až 127
Znaky a kódy medzi 32 a 127, vrátane, sú druhou časťou, ktorú majú všetky kódové stránky rovnakú. Kód 32 je najpoužívanejším grafickým znakom vôbec - je to medzera.
Kódy 128 až 255
Tieto kódy sú obsadené rôznymi grafickými symbolmi, kde si začali inžinieri definovať hlavné znaky svojej vlastnej abecedy (maďarčiny, polštiny, švédštiny, slovenčiny, češtiny atď.) Tak vznikli rôzne kódové stránky, ktoré sú vzhľadom k sebe práve vďaka tejto časti definovaných znakov nekompatibilné. Rôzne typy softwarových produktov začali používať rôzne kódové stránky.
kód. stránka 852 - jej základom je čeština a slovenština používaná v kóde (Latin II)
kód. stránka 855 a 866 - pre azbuku
kód. stránka 437 - základná štandartná anglická kódová stránka
ASCII
Skôr existovala jedna najrozšírenejšia norma kódovej stránky, ktorú používali prakticky všetky osembitové počítače dostupné širokej verejnosti. Bola to kódová tabulka ASCII. ASCII znamená American Standart Code for Information Interchange a slovo STANDART hrá v názve významnú úlohu. Ide vlastne o súbor 256 znakov, ktoré musia byť pre všetky počítače rovnaké z dôvodu kompatibility pri prenose dát.
Okrem ASCII sa používala ešte kódová tabuľka EBCDIC (Extended Binary Decimal Interchange Code).
Číselné sústavy
Čísla v číselných sústavách zapisujeme číslicami (ciframi - z arab. sifr=číslica).
Sústavy rozlišujeme:
1) pozičné - v ktorých význam „váha„ číslic závisí od ich miesta (pozície) v zápise. Navzájom sa líšia počtom znakov, používaných ako cifry. Napr.: osmičková sústava (8 cifier), dvanástková (12), šestnástková (16).
2) nepozičné - napr. rímska sústava
Všeobecne
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie