RAM pamäť (z angl. RANDOM Access Memory) slúži na uchovávanie údajov a programov počas činnosti počítača. Z RAM pamäti je možné informácie nielen čítať, ale aj zapisovať ich do nej. Je závislá na dodávke elektrického prúdu, po vypnutí počítača sa údaje z nej strácajú. Počítače AT, 386,486 bývajú často vybavené pamäťou RAM o celkovej kapacite väčšej než 1 MB. Z tejto pamäte RAM je jednak vytvorená operačná pamäť 640 KB a ďalšia RAM je adresovaná od adresy 1 MB viac. Pamäť adresovaná nad 1 MB sa nazýva rozšírená pamäť.Pre využívanie rozšírenej pamäti sa počítač vybavuje špeciálnym technickým a programovým vybavením. Existuje viacej spôsobov využívania rozšírenej pamäti. Jeden z nich sa nazýva Expanded Memory (EMS - Expanded Memory Standard, alebo LIM EMS). Ďalší často používaný typ rozšírenej pamäti je tzv. Extended Memory (XMS). Oba tieto štandardy sú využívané niektorými rozsiahlymi programami a slúžia programovacím systémom pre prácu s databázami, tabuľkami apod.

Pri príprave (generovaného) operačného systému MS DOS špecifikuje užívateľ, akým typom rozšírenej pamäti je jeho stroj vybavený. V rozšírenej pamäti môže byť umiestnená i časť operačného systému. Často je vhodné v pamäti RAM vyhradiť tzv. virtuálny disk. Virtuálny disk je oblasť pamäti, ktorá sa použije namiesto skutočného disku pre zápis súboru. Do nej sa môžu ukladať pracovné súbory pri práci niektorých programov (napr. u programovacích systémov). Použitím virtuálneho disku zrýchlime prácu týchto programov, pretože zápis informacií do pamäti RAM a čítanie z pamäti RAM prebieha o mnoho rýchlejšie než zápis alebo čítanie z disku. U počítačoch vybavených rozšírenou pamäťou je vhodné umiestniť virtuálny disk do rozšírenej pamäti.

Vo všetkých polovodičových pamätiach, konštruovaných ako RAM, ROM, PROM alebo EPROM je zabezpečený priamy prístup k údajom.

Okrem operačnej pamäte sú v základnej jednotke zabudované ešte ďalšie pamäťové obvody, ktoré uchovávajú na určitý čas údaje, a potom ich znova vydajú. Ide o rýchle pamäte, pracujúce s mimoriadne rýchlymi registrami, ktoré sa používajú predovšetkým na krátkodobé pamätanie medzivýsledkov. Tieto malé, rýchle pamäte sa nazývajú aj zápisnikové pamäte (angl. scratch - pad memory).

Ďalej sú to vyrovnávacie pamäte, ktoré sa zapájajú pred operačné pamäte ako malé a rýchle prechodové pamäte. Prístup k malej vyrovnávacej pamäti je podstatne rýchlejší ako pri veľkých, trochu pomalších operačných pamätiach. Ak je základná jednotka vybavená takouto vyrovnávacou pamäťou pri výbere údajov z operačnej pamäte sa do vyrovnávacej pamäte prenesú nielen bezprostredne požadované údaje, ale aj údaje, uložené na susedných pamäťových miestach. Toto sa robí preto, lebo možno predpokladať, že pri nasledujúcom výbere údajov z operačnej pamäte budú potrebné niektoré údaje, uložené v blízkych pamäťových miestach. Takto sa ušetrí ďalšia operácia výberu údajov z operačnej pamäte. Táto rýchla vyrovnávacia pamäť v základnej jednotke sa nazýva pamäť typu Cache (angl. Cache-memory; vyslovuje sa ako anglické cash, slovo je ale odvodené z francúzskeho výrazu „cacher“, čo znamená skryť, uchovať).Vyrovnávacie pamäte sa využívajú aj tam, kde rýchlejšie jednotky počítača spolupracujú s pomalšími, napr. ak základná jednotka vysiela údaje vysokou rýchlosťou do tlačiarne, ktorá ale môže tieto údaje vytlačiť na papier len pomerne malou rýchlosťou. V tomto prípade preberá vyrovnávacia pamäť údaje vysokou rýchlosťou, zapamätá ich a vysiela do tlačiarne takou rýchlosťou, akou ich vie tlačiareň spracovať.

K zálohovaniu súborov sa taktiež používa špeciálna magnetická pásková jednotka - streamer. Je to však pomerne drahé zariadenie. Pomocou diskiet 1,2 MB môžeme v mnohých prípadoch streamer nahradiť.

Vonkajšie pamäte počítača umožňujú zaznamenávať dáta, opäť ich čítať a v prípade potreby uchovávať trvalo. Vonkajšia pamäť je predstavovaná periférnou jednotkou a pamäťovým médiom spravidla s magnetickým záznamom. V praxi sa stretávame predovšetkým s magnetickými diskmi. U osobných počítačov sa používajú dva typy diskov: diskety a pevné disky.

Disketová pamäť je tvorená disketovou jednotkou a disketou. Disketa (často sa jej hovorí pružný disk, alebo floppy disc) je nosičom informácií. Disketa je uchovaná mimo počítač, pri zápise alebo čítaní informácií sa vkladá do disketovej jednotky. Na disketu je možno informácie zaznamenať (zapísať) a uchovávať ich dlho. Zaznamenané informácie zostávajú bez zmeny, pokiaľ nie sú prepísané inými. Pri výstupu dát sú informácie predávané z operačnej pamäti počítača a zapisované na disketu. Pri čítaní vstupujú informácie z diskety do operačnej pamäti. Množstvo informácií, ktoré je možné na disketu zapísať, je určené hustotou záznamu informácií. Výrobcovia dodávajú pre osobné počítače dva druhy diskiet : 1/4" diskety majú dvojnásobnú hustotu (diskety DD-double density) s kapacitou 360 až 720kB a diskety, ktoré majú vysokú hustotu (diskety HD-high density) s kapacitou 1,2 až 1,44MB.

Použiteľnosť počítača pri riešení praktických výpočtových, informačných a projektovacích systémov je okrem iného daná aj pamäťovou kapacitou. Základnou jednotkou počítačovej pamäti je bajt (byte, skratka B). Ide o pamäťovú jednotku, ktorá je schopná uschovať jeden znak (napr. písmeno). Pre názornejšiu predstavu, aké množstvo informácií je možné uložiť do počítačovej pamäti, možno kapacitu pamäti porovnať s veľkosťou strany. Normalizovaná strana textu napísaná na písacom stroji obsahuje 30 riadkov po 60 znakov. Dohromady to je 1800 znakov na stránku, teda l800 B počítačovej pamäti. Maximálny rozsah pamäti sa vyjadruje v počte bajtov, ktorý je vždy mocninou dvojky. Používajú sa jednotky kilobajt (kB), megabajt (MB) a gigabajt (GB).

1 kB = 1024 B = 210 B
1 MB = 1 048 576 B = 210 kB = 220 B
1 GB = 1 073 741 824 B = 210 MB = 222 kB = 230 B