Vo všeobecnosti rozoznávame tieto súčasti operačného systému:

• Jadro (exekutíva = výkonná časť) operačného systému - táto časť je rezidentne umiestnená v pamäti; podľa potreby sa inicializuje (spúšťa) alebo nahráva do pamäte ostatné dôležité časti operačného systému

•Monitor operačného systému (od slova monitorovať = sledovať) - tiež nazývaný interpreter príkazov; zabezpečuje komunikáciu systému s užívateľom. Prijíma a analyzuje impulzy z klávesnice, zisťuje význam systémových príkazov, vypisuje príslušné odozvy na zobrazovacie (výstupné) zariadenie,…

•Ovládače (drivery) - obslužné programy vstupno/výstupných zariadení.

Dokonalejšie systémy (napr. Windows) môžu navyše obsahovať ďalšie systémové (programové) prostriedky:

•textový editor , štandardný prekladač assembleru a vyšších programovacích jazykov
•knižnice štandardných podprogramov pre podporu užívateľských aplikácií
•linkovací program na spájanie užívateľských programov s knižnicami
•služobné programy pre manipuláciu so súbormi na diskových mechanikách
•služobné programy pre diagnostiku a správu systému
•programy pre sieťovú komunikáciu, ako je prenos správ, údajov, súborov, elektronická pošta,…
•emulátory iných systémov alebo komunikačných prostriedkov (počítač sa „tvári“, akoby pracoval pod iným systémom).

Operačné systémy je možné rozdeliť podľa typu jadra na jednoužívateľské (multiterminálové, sieťové), jednoúlohové a viacúlohové (umožňujúce multitasking, čiže zdanlivý súčasný beh viacerých aplikácií naraz). Podľa iného kritéria rozoznávame systémy pamäťovo rezidentné (pre jednoduché mikropočítače, kde je celá exekutíva pevne umiestnená v pamäti ROM) alebo diskovo orientované operačné systémy, ktorých programové moduly sú umiestnené na diskových médiách a podľa potreby sú nahrávané do operačnej pamäte. Podľa určenia, akému účelu má operačný systém slúžiť, rozoznávame univerzálne operačné systémy a systémy špecializované na konkrétny účel - vývojové, riadiace, komunikačné, diagnostické a pod.

Operačný systém má niekoľko „vrstiev“. Najnižšiu - fyzickú tvorí hardware počítača, nad ním operujú programy označované ako „firmware“ - BIOSu (Basic Input Output System), na nich sú postavené vyššie „logické vrstvy“ operačného systému. Pomocou služieb a prostriedkov operačného systému sú vytvorené používateľské prostredia, v ktorých prebiehajú aplikácie.

Operačný systém je teda zjednodušene súbor programov, ktorý riadi a kontroluje činnosť hardwaru, ale aj software v počítači, stará sa o efektívne využitie operačnej pamäte a procesora, o optimálnu komunikáciu medzi všetkými používanými technickými aj programovými prostriedkami. Inicializuje sa vždy, keď sa spustí alebo resetuje počítač, a umožňuje nám vykonávať obsluhu prostriedkov počítača pomocou svojich príkazov, ako sú napr. zmena diskovej mechaniky, prezretie obsahu, spustenie programu, vytlačenie súboru na tlačiareň, kopírovanie a vymazávanie programov z jednotlivých mechaník… U osobných počítačov triedy IBM PC sa najčastejšie používa MS DOS (MicroSoft Diskový Operačný Systém).

Súčasne s vývojom operačných systémov boli preto vyvíjané tzv. používateľské prostredia, ktoré zjednodušujú použitie možností operačného systému pre neodborníka. Ich základom je zviditeľnenie obsahu jednotlivých diskových mechaník a ďalších informácií o stave počítača. Navyše umožňujú voliť si príslušné príkazy bez toho, že by používateľ musel poznať ich presnú syntax - väčšinou výberom z menu a potvrdiť ich stlačením niektorého klávesu klávesnice alebo myši. Dnes sú najrozšírenejšími používateľskými prostrediami softwarové produkty Norton Commander a Windows.

Norton Commander je textové používateľské prostredie.

Windows je grafické používateľské prostredie. Zatiaľ čo v Nortone pracujeme iba s textovou informáciou, Windows predkladá ponuku možností v grafickom tvare - pomocou rôznych ikon. Okná majú štandardný tvar nielen pre Windows, ale tiež pre všetky aplikácie, ktoré sú pre systém Windows určené.

Prekladače (kompilátory) programovacích jazykov umožňujú používateľovi vytvárať vlastné programy činnosti počítača. Po ich nahratí do operačnej pamäte počítač „rozumie“ príkazom programovacieho jazyka - kompromisu medzi jazykom človeka a strojovým jazykom počítača.