Syntax príkazov

Úprava textu je realizovaná pomocou príkazov, ktoré sú uzavreté do ostrých zátvoriek a ich parametrov "text”. Väčšina týchto príkazov ohraničujúcich určitú časť textu má na začiatku umiestnený začiatok príkazu a na konci koniec príkazu. Takýto príkaz platí pre text umiestnený medzi začiatkom a koncom príkazu. Text, ktorý má byť formátovaný ako nadpis, môžeme označiť takto:

Text nadpisu

Nie všetky príkazy sú však takto párové. Ako príklad nám môže poslúžiť príkaz, ktorý si v texte vynucuje zalomenie riadku. Príkaz umiestnime za slovo, po ktorom sa má riadok ukončiť. Väčšina príkazov sa dá ešte upresniť pomocou rôznych parametrov. Atribúty sa píšu za začiatok príkazu (dovnútra ostrej zátvorky). Príkladom je značka zobrazujúci obrázok, ktoré umiestnenie je uložené v atribúte SRC:

Zobrazí sa obrázok fotka.gif, umiestnený v adresári images.

Je bežné, že sa príkazy HTML dajú do seba vkladať. Takto sa dajú dosiahnuť zaujímavé efekty. Ak prehliadač príkaz nepozná, jednoducho ho ignoruje. Starší prehliadač, ktorý nepozná nový príkaz, teda neukončí prácu vypísaním chybovej hlášky, jednoducho príkaz preskočí.

Počítačové vírusy a ochrana proti nim

Počítačový vírus je zvláštny program, ktorý je schopný vytvárať svoje kópie. Aby zabezpečil svoje spustenie, pripája sa k súborom na disku, ukladá sa do systémových oblastí a pod.

Počítačové vírusy tvoria dve veľké skupiny:

boot víry
súborové víry.

Existujú i víry kombinované alebo iného typu (napr. adresárové).

Boot víry

Telo vírusu je umiestené v boot sektore diskety alebo v MBR pevného disku. Aktivuje sa po zavedení systému z napadnutého disku. Ak je vírus aktívny, môže napadnúť každú disketu nechránenú proti zápisu, s ktorou pracujeme. Z diskety na pevný disk sa virus prenesie len po zavedení systému z napadnutej diskety. Napadnutá disketa nemusí byť len systémová.

Súborové víry

Súborový vírus sa pripája alebo prepisuje spustiteľné soubory (.COM, .EXE), alebo súbory, ktoré obsahuúí spustiteľný kód (.BIN, .OVL ai.). Tento vírus sa aktivuje po spustení napadnutého súboru.

Zvláštnu skupinu súborových virov tvoria víry, ktoré okrem súborov napádajú i MBR pevného disku, nie však boot sektor diskiet. Taký vírus sa aktivuje okrem spustenia napadnutého súboru i po zavedení systému z napadnutého pevného disku.

Víry môžeme ďalej deliť na:

pamäťovo rezidentné (po aktivácii sú trvalo umiestnené v pamäti)
nerezidentné

Nerezidentný vírus spôsobí nákazu len po spustení napadnutého súboru. Bežne nakazí niekoľko súborov, obvykle v aktuálnom adresári.

Rezidentný vírus sa po spustení napadnutého súboru umiestni v operačnej pamäti. Najčasejšie to býva v konvenčnej pamäti, pomocou prerušenia INT 12 zaistí, aby nebol prepísaný iným programom. Rezidentný vírus sa môže nachádzať v konvenčnej pamäti, v pamäti EMS a v prvom 64 kB segmente pamäti extended (tedy 0-1088 kB). Rezidentní virus může napadnou libovolně velký počet souborů.